Ježiš pred veľradou. - 57Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.

59Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. 60Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja 61a hovorili: "Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«" 62Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: "Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!" 63Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: "Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn." 64Ježiš mu odvetil: "Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch." (*) (Dan 7, 13.
"Sedieť po pravici Moci" znamená vládnuť s Bohom Otcom nad svetom. "Prichádzať na nebeských oblakoch" znamená prichádzať ako sudca. Teda akoby povedal: Moje božstvo je teraz skryté, ale čoskoro zažiari v plnej sláve a velebe.)

65Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. 66Čo na to poviete?" Oni odpovedali: "Hoden je smrti!" 67Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali 68a hovorili: "Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!" (*) (Mk 14, 53–65; Lk 22, 54–55. 63–71; Jn 18, 12–24.)