Kázeň Jána Krstiteľa. - 1V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: (*) (Pustatina, na ktorej Ján Krstiteľ začal svoju činnosť, je kraj na ľavom brehu dolného Jordánu naproti Jerichu.) 2"Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo." (*) (Kde Mt (ktorý píše pre kresťanov židovského pôvodu) používa výraz "nebeské kráľovstvo", Mk a Lk (ktorí píšu pre Nežidov) majú "Božie kráľovstvo". Židia Božie meno z úcty nevyslovovali a nahrádzali ho všeobecnejšími výrazmi.)
3To o ňom povedal prorok Izaiáš:
4Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med.
5Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. 6Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. (*) (Jánov krst spočíval v ponorení do vody a bol znakom duchovného očistenia. Pokrstení vyznávali svoje hriechy, čím uznali, že sú hriešni, a prejavili potrebu očistiť si svedomie i túžbu po novom živote. Jánov krst bol iba výrazom pokánia a prípravou na sviatostný krst, ktorý ustanoví Kristus.)
7Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? 8Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! 9Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: »Naším otcom je Abrahám!« - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. 10Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 11Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 12V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni." (*) (Mk 1,2–8; Lk 3,3–18; Jn 1,19–28.)