Kázeň Jána Krstiteľa. - 1V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: (*) (Pustatina, na ktorej Ján Krstiteľ začal svoju činnosť, je kraj na ľavom brehu dolného Jordánu naproti Jerichu.) 2"Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo." (*) (Kde Mt (ktorý píše pre kresťanov židovského pôvodu) používa výraz "nebeské kráľovstvo", Mk a Lk (ktorí píšu pre Nežidov) majú "Božie kráľovstvo". Židia Božie meno z úcty nevyslovovali a nahrádzali ho všeobecnejšími výrazmi.)
3To o ňom povedal prorok Izaiáš:
4Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med.
5Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. 6Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. (*) (Jánov krst spočíval v ponorení do vody a bol znakom duchovného očistenia. Pokrstení vyznávali svoje hriechy, čím uznali, že sú hriešni, a prejavili potrebu očistiť si svedomie i túžbu po novom živote. Jánov krst bol iba výrazom pokánia a prípravou na sviatostný krst, ktorý ustanoví Kristus.)
7Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? 8Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! 9Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: »Naším otcom je Abrahám!« - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. 10Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 11Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 12V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni." (*) (Mk 1,2–8; Lk 3,3–18; Jn 1,19–28.)
Pokrstenie Ježiša. - 13Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. (*) (Ježiš si žiadal prijať Jánov krst, aby nám dal príklad veľkej pokory, lebo sa týmto obradom postavil medzi hriešnikov, ktorých hriechy vzal na seba.) 14Ale Ján mu odporoval a hovoril: "Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?" 15Ježiš mu však povedal: "Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé." Potom mu už neodporoval. 16Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. (*) (Táto scéna vyjadruje verejné predstavenie Ježiša ako Mesiáša a úradné začatie jeho prorockej činnosti (porov. Iz 42, 1).) 17A z neba zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie." (*) (Mk 1, 9–11; Lk 3, 21–22; Jn 1, 29–34.)
Pokúšanie na púšti. - 1Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. (*) ("Duch", t. j. ten, ktorý zostúpil na neho po krste. Je to Duch Svätý. – Pustatina, kde sa Ježiš postil, je – podľa tradície – Kvarantánia, severozápadne od Jericha. Divoké skaliská boli útočišťom divej zveri (Mk 1, 13). – Ježiš dovolil toto pokúšanie na naše poučenie.) 2A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. 3Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: "Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby." 4On odvetil: "Napísané je:
5Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu (*) ("Sväté mesto" – Jeruzalem.) 6a vravel mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané:
»Svojim anjelom dá príkaz o tebe
a vezmú ťa na ruky,
aby si si neuderil nohu o kameň.«"
7Ježiš mu povedal: "Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«" (*) (Dt 6, 16.)
8A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9a vravel mu: "Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať." 10Vtedy mu Ježiš povedal: "Odíď, satan, lebo je napísané:
11Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu. (*) (Mk 1, 12–13; Lk 4, 1–13.)