4Do zlovoľnej duše múdrosť totiž nevkročí,
ani v tele, podrobenom hriechu, bývať nebude.
(*)
(Rozumej: "telo", ktoré je nástrojom hriechu. V tomto zmysle aj apoštol hovorí o hriešnom tele (Rim 6,6.12). Z tohto verša nemožno usudzovať, že by pôvodca knihy pokladal telo (hmotu) za prameň a pôvod zla.)
5Lebo pred pretvárkou uteká svätý duch výchovy,
vzďaľuje sa od pochabých myšlienok,
zaháňa ho približujúca sa neprávosť.
(*)
(Duch výchovy človeka vychováva a vedie k čnosti. Je to Božia múdrosť, ktorá nevkročí do hriešneho a nerozumného človeka (v. 4).)
Rúhač neunikne trestu
6Veď múdrosť je ľudomilný duch,
rúhača však nenechá pre jeho pery bez trestu,
pretože je svedkom jeho myšlienok,
naozajstným pozorovateľom jeho srdca
a je poslucháčom jeho jazyka.
(*)
("Myšlienok", doslovne "obličiek". Podľa názoru starovekých Izraelitov sú obličky strediskom citov, srdce sídlom myšlienok. Boh vie, čo človek cíti, myslí, hovorí.)
7Veď Pánov duch naplňuje zemekruh,
ten, čo obopína všetko, pozná (každý) hlas.
(*)
(V tomto verši niet ničoho panteistického. Len sa zdôrazňuje všadeprítomnosť Pánovho ducha, ako sa inde hovorí o všadeprítomnosti Pánovej (Jer 23,24; Ž 139,7; 1 Kr 8 27). – Pánov duch je sám Pán. Starý zákon ešte nevedel o tretej božskej Osobe. Podobné výroky však jednako pripravujú ľudí na toto tajomstvo.)