Mud10,1-12,27

III. Múdrosť v dejinách, hl. 10 - 19

Múdrosť chráni dobrých, tresce zlých, 10,1 - 12,27

Pôsobenie múdrosti v dobe patriarchov

1

Ona prvostvoreného otca sveta chránila,
kým bol ešte stvorený len sám,
vytrhla ho z jeho poklesku;

(*) (Prvostvorený otec sveta je Adam. Keď zhrešil, múdrosť ho priviedla k pokániu.) 2

dala mu tiež silu vládnuť nad všetkým.

3

Nespravodlivý však v svojom hneve od nej odpadol;
zhynul zášťou bratovražednou.

(*) (Nespravodlivý, ktorý zahynul pre svoj bratovražedný hnev, je Kain (Gn 4,1–16).) 4

Keď preň prišla na zem potopa,
zas to bola múdrosť, ktorá prinášala záchranu,
keďže na slabučkom dreve spravodlivého previedla.

(*) (Po vlnách potopy múdrosť previedla spravodlivého Noema na korábe, ktorý sa volá "slabučkým drevom", lebo, hoci bol veľký, bez pomoci Božej múdrosti nebol by zodpovedal úlohe, na ktorú bol vystavaný.) 5

Keď sa pre všeobecnú zločinnosť porozdeľovali národy,
ona našla spravodlivého, uchovala ho bez úhony pred Bohom
a zachovala ho silným napriek jeho útrpnosti so synom.

(*) (Múdrosť našla Abraháma, ktorý tiež jej vplyvom zostal verný pravému Bohu, a hoci miloval svojho syna Izáka, jeho láska nebola slabošská; bol ochotný Bohu obetovať svojho syna. Medzi stavbou babylonskej veže a povolaním Abraháma uplynula, pravda, dlhá doba.) 6

Pri záhube bezbožníkov ona zachránila spravodlivého,
keď on utekal pred ohňom, čo padal na Päťmestie.

7

Po nich, na svedectvo zločinu,
púšť dosiaľ ostala, z ktorej sa vše dymí,
stromy, čo v nevhodný čas nesú ovocie,
a pomník neveriacej duše, vyčnievavý soľný stĺp.

8

Keďže obchádzali múdrosť,
nielenže si škodili tým, že nepoznali, čo je šľachetné,
lež aj živým zanechali pomník svojej pochabosti,
aby to, čo popáchali, neostalo ukryté.

(*) (O pohrome Päťmestia pozri Gn hl. 19; porov. Iz 15,5; Jer 48,34.) 9

Múdrosť naopak zachránila od lopôt tých, ktorí jej slúžili.

10

Ona spravodlivého vodila po rovných cestách,
keď pred bratovým hnevom utekal,
dala mu zrieť Božie kráľovstvo,
udelila mu znalosť svätých vecí,
cez námahy ho priviedla k zámožnosti,
rozmnožila plody jeho roboty.

11

Bývala mu na pomoci proti hrabivosti utláčateľov
a dopomohla mu k bohatstvu.

12

Ochraňovala ho od nepriateľov,
pred prenasledovateľmi mu poskytovala bezpečnosť,
v ťažkom boji mu dopomáhala k víťazstvu,
aby poznal, že bohabojnosť je mocnejšia ako všetko (ostatné).

(*) (Jakub utekal pred svojím bratom Ezauom do Haranu. Na ceste – v Beteli – mal videnie vo sne, v ktorom videl nebo (Gn 28, 12). Na ceste domov mal boj s anjelom (Gn 32,24 n.), v ktorom zvíťazil. Víťazstvo získal modlitbou (porov. Oz 12,4) a poznal, že bohabojnosť a pobožná modlitba je nadovšetko.) 13

Ona predaného spravodlivca neopustila,
ale ochraňovala ho pred hriechom.

14

Zostúpila s ním do žalára,
neopustila ho v okovách,
kým mu nepriniesla žezlo kráľovské
a moc nad jeho utláčateľmi.
Usvedčila zo lží jeho ohováračov,
a udelila mu večnú slávu.

(*) (Jakubov syn Jozef, porov. Gn 37,7 n.)

Izraeliti pod vedením Mojžiša

15

Ona vymanila od národa utláčateľov
ľud svätý a rod bezúhonný.

16

Vošla do duše Božieho sluhu,
takže zázrakmi a znameniami hrozným kráľom odolal.

17

Svätým za ich práce dala mzdu
a viedla ich cestou zázračnou.

18

Vo dne bola pre nich prístreším,
v noci svetlom hviezd.

19

Previedla ich morom Červeným,
odprevadila ich cez náramnú vodu.
Ich nepriateľov však potopila vo vlnách
a zas ich vyvrhla z morských priehlbín.

20

A tak spravodliví olúpili bezbožných.
Tvoje sväté meno, Pane, ospevovali,
velebili svorne tvoju ruku víťaznú.

21

Lebo múdrosť otvorila ústa nemých,
výrečnými urobila jazyky nemluvniat.

(*) (Izrael sa volá svätým ľudom a bezúhonným rodom, pretože si zachoval vieru v jedného Boha a bol Bohom povolaný k tomu, aby bol svätý (Ex 19,6). Aj jeho mravný život stál vysoko nad životom pohanov. Pritom však svätopisec sám často vyčituje chyby a hriechy národa (11,9.10; 12,21 n.; 15,2; 16,5.6.11; 18,20 n.). Boží sluha, Mojžiš konal pred faraónom zázraky a donútil ho, aby Izraelitov prepustil z Egypta. Egypťania, azda zo strachu, dobrovoľne dali Izraelitom svoje cennosti (Ex 3,21; 11,2 n.; 12,35 n.) a títo si ich mohli smelo prisvojiť ako náhradu za ťažké a darmo konané práce pri egyptských stavbách. Záštitou a nočným svetlom bol Izraelitom Boh v podobe ohnivého oblaku (Ex 13,21). Egyptské vojsko zahynulo v Červenom mori. Jozef Flávius (Starožitnosti II,16,6) píše, že si Izraeliti zobrali výstroj Egypťanov, ktorú more vyvrhlo. Zázračný prechod cez Červené more Izraeliti ospevovali chválospevom (Ex 15,1–211). Neboli národom spevavým, skôr zamĺklym (pôvodina má doslovne "nemí"), preto im múdrosť musela otvoriť ústa, aby mohli spievať chválospev.)
1

Ich podujatia završovala úspechom
pod vedením svätého proroka.

(*) (Svätý prorok, ktorý viedol Izraelitov, je Mojžiš (porov. Dt 18,15.18; 34,10; Oz 12,14; Múd 7,27; 2 Kr 4,9).) 2

Prešli púšťou neobývanou,
na neschodných miestach stavali si stany.

3

Nepriateľom vzdorovali, odporcov odrážali.

(*) (O bojoch Izraelitov na púšti pozri Ex 17,8 n.; Nm 21 n.; 21,21 n.; 21,23; 31,2 n.) 4

Keď ich trápil smäd, nuž vzývali teba
a dostali vodu zo strmého skaliska,
uhasenie smädu zo žulového kameňa.

(*) (O zázračnom napojení Izraelitov pozri Ex 17,1 n.; Nm 20,2 n.)

Smäd Egypťanov a Izraelitov

5

Čím boli ich nepriatelia trestaní,

(6)

toho sa im dostalo sťa dobrodenia v potrebe.

(*) (Od tohto verša počnúc porovnáva svätopisec osud Izraelitov s osudom Egypťanov a poukazuje na to, že Božia prozreteľnosť pomáha Izraelitom takými zákrokmi, akými trestala Egypťanov. V historickom poradí uvádza tresty, ktoré stíhali Egypt, a k tomu z rozličných dôb izraelských dejín hľadá príklady, ako sa Izraelu podobným zákrokom pomohlo. Prirodzene tieto z dejín Izraelitov vzaté príklady už nenasledujú v historickom poradí. – Vo Vulg je 5. verš rozšírený neinšpirovaným dodatkom a znie: "Tým, čím boli ich nepriatelia trestaní, pretože mali nedostatok nápoja, tomu sa synovia Izraela tešili, lebo mali toho dostatok.") 6(7)

Miesto rieky ustavične tečúcej,
zamútenej krvou nečistou

7(8)

ako trest za rozkaz vraždiť deti,
dal si im hojnosť vody nečakane

8(9)

a predošlým smädom si im ukázal,
ako prísne si potrestal ich nepriateľov.

9(10)

Keď ich skúšal, hoc len milosrdne boli trestaní,
poznali, aké veľké muky bolo treba pretrpieť pohanom,
v hneve trestaným.

10(11)

Ich si skúšal ako otec napomínaním,
tamtých si však odsúdil a trestal ako prísny kráľ.

(*) (Faraón vydal rozkaz, aby izraelských chlapcov hneď po narodení hodili do Nílu (Ex 1,15.22); z trestu za to sa voda Nílu premenila na krv (Ex 7,17 n.). Na Egypt dopustil Boh takto smäd. Izraelitom zasa dal na púšti zázračným spôsobom vodu, ale smädom, ktorý tam Izraeliti za čas trpeli, im ukázal, ako ťažko trestal Egypťanov.) 11(12)

Ďaleko či blízko, rovnako boli trápení;

12(13)

stihol ich totiž dvojaký zármutok
a ston, keď sa rozpamätali na minulosť.

13(14)

Lebo keď počuli, že ich trestmi
sa tamtým pomáha, pocítili Pána.

(*) (Svätopisec predpokladá, že sa Egypťania dozvedeli o zázračnom napojení Izraelitov na púšti. To im zapríčinilo dvojaký žiaľ: rozpamätali sa na smäd, ktorý kedysi museli trpieť, a museli uznať, ako zázračne zahasil Pán smäd Izraelitov. Vtedy konečne zbadali Pánovu moc.) 14(15)

Lebo toho, koho vyhodili kedysi a zamietli s posmechom,
museli obdivovať, keď bol udalostiam koniec,
keďže celkom ináč trpeli smäd ako spravodliví.

(*) (Mojžiša, ktorého kedysi dali vyhodiť do rieky, a potom, keď žiadal prepustenie Izraelitov, posmešne odmietali, museli teraz, po východe Izraelitov, obdivovať. Porov. Ex 1,22; 2,3; 5,2–5; 17,13. 22–31.)

Rana zvierat

15(16)

Za ich nezmyselné, bohaprázdne rozumy,
ktorými sa dali zviesť, že uctievali nemé plazy a hmyz ničomný,
poslal si na nich za trest množstvo nemých zvieratiek,

(*) (Týmto veršom svätopisec prerušuje prirovnávanie osudu Egypťanov a Izraelitov. Rany žiab, komárov, múch a kobyliek (Ex hl. 8. 10), ktoré postihli Egypt, sú trestom za modloslužbu, ktorú Egypťania preukazovali rozličným zvieratám, krokodílom, hadom, žabám, jaštericiam, ba aj chrobákom a muchám. V ďalších veršoch, až do konca hl. 12, hovorí o spôsobe, akým Boh tresce, potom v hl. 13 – 15 opisuje modloslužbu a len v 16,1 sa vráti k porovnávaniu osudu oboch národov.) 16(17)

aby poznali, že čím kto hreší, tým aj potrestaný býva.

17(18)

Veď nebolo nemožné tvojej všemohúcej ruke,
čo vytvorila svet z beztvárnej hmoty,
poslať na nich množstvo medveďov a levov ukrutných,

18(19)

či novostvorenú zver, ľútu, neznámu,
ktorá vydychuje paru ohňom sršiacu,
alebo vypúšťa dym smradľavý,
alebo vystreľuje z očí iskry desivé,

19(20)

takže nielen útok jej ich mohol zničiť,
ale i jej hrozný pohľad ich mohol usmrtiť.

20(21)

Ba aj okrem toho - jedinému dychu mohli podľahnúť
pomstou tvojou stíhaní,
dychom tvojej moci odviati.
Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko.

Boh tresce mierne

21(22)

Lebo ty vždy môžeš uplatňovať svoju veľkú moc.
Ktože môže odolávať sile tvojho ramena?

22(23)

Lebo celý svet pred tebou je sťa prášok na vážke
a sťa kvapka rosy, ktorá pred svitaním na zem dopadá.

(*) (K obrazom a výrazom pozri Iz 40,15.) 23(24)

Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný,
zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali.

24(25)

Lebo všetko, čo je, miluješ
a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil;
lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril.

25(26)

Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty?
Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?

26(27)

Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života;

1

veď tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom.

(*) (Vulg je v tomto verši nepresná; číta: "Ó, aký dobrý a príjemný je duch tvoj, Pane, vo všetkom!" Do súvisu sa toto zvolanie nehodí. Slová tohto verša neslobodno vykladať v zmysle panteistickom, akoby Boh bol len nejakou dušou sveta. Náš svätopisec má o osobnom, od sveta odlišnom Bohu celkom jasné pojmy. Boh je vo všetkom, preniká všetko.) 2

Preto mierne karháš tých, čo poblúdia,
napomínaš ich tým, keď im pripomínaš to, čím zhrešili,
aby zanechali hriech a verili v teba, Pane.

Záhuba Kanaánčanov

3

Lebo si nenávidel tých, čo dávno obývali tvoju svätú zem,

4

pretože sa dopúšťali ohavného čarodejníctva,
bezbožného modlárstva,

5

taktiež boli nemilosrdnými vrahmi dietok,
črevožrútmi na obetnom hodokvase, (kde sa jedlo) ľudské mäso a krv,
pretože sa dali zasväcovať uprostred šialencov,

6

tiež preto, že boli rodičmi, čo vlastnoručne zabíjali bezmocné deti,
a rukou našich otcov chcel si ich vyhubiť,

(*) (Boh chcel zničiť Kanaánčanov, pretože konali najodpornejšiu modloslužbu. Knihy Svätého písma (Lv 18,2.21; Dt 12,31; 18,10) spomínajú, že Kanaánčania obetovali modlám svoje dietky. Novšie vykopávky dokázali pravdivosť týchto tvrdení. (Macalister napr. našiel pod chrámom Aštartiným, ktorý začiatkom nášho storočia pri vykopávkach objavil a ktorý pochádza z rokov 1500–1300 pr. Kr., množstvo detských mŕtvol.) Žeby Kanaánčania boli pri svojich obetných hostinách jedli aj mäso modlám obetovaných ľudí, nemáme doteraz dokázané z iných historických prameňov. Ale iné národy, dokonca aj Gréci, páchali pri svojich modloslužbách aj ľudožrútstvo, nadovšetko jedli vnútornosti i črevá. Týchto orgií, sprevádzaných šialenými tancami, zúčastňovali sa len zasvätenci.) 7

aby v Božích dietkach mala osadníkov, akých zasluhuje
krajina, ktorá ti je zo všetkých najdrahšia.

8

Lež aj ich si šetril, že to boli ľudia,
nuž poslal si osy sťaby svojho vojska predchodcov,
aby ich postupne ničili.

(*) (O osách (ovadoch?), ktoré nivočili Kanaánčanov, pozri Ex 23,28; Dt 7,20; Joz 24,12.) 9

Hoci si mohol modlárov podrobiť spravodlivým v boji
alebo hroznou zverou, či prísnym slovom naraz znivočiť,

10

trestal si ich však postupne a dal si im čas na pokánie,
hoc si vedel, že ich pôvod je zlý
a ich zloba vrodená,
že ich zmýšľanie sa nikdy nezmení;

(*) (Praotcom Kanaánčanov bol Kanaán (Gn 9,25), syn Chama, prekliateho otcom Noemom.) 11

od počiatku boli totiž zlorečeným semenom.

Božia dobrota nie je slabosť

Ani nie z obavy pred niekým
nechal si bez trestu to, čo spáchali.

12

A kto ti smie povedať: "Čo si to urobil?",
alebo kto sa môže tvojmu súdu sprotiviť?
Kto ťa bude obviňovať, že si zničil národy, ktoré si ty stvoril?
Alebo kto proti tebe vystúpi a bude obhajovať ľudí nespravodlivých?

13

Lebo okrem teba nieto Boha, ktorý by sa staral o všetko,
žeby si prv dokazovať musel, že si nespravodlivo nesúdil.

14

Ani kráľ a ani uchvatiteľ moci nemôže ti vyčítať
pre tých, ktorých si potrestal.

15

Pretože však ty si spravodlivý, spravodlivo všetko usporadúvaš;
odsúdiť však toho, kto trest nezasluhuje,
ty pokladáš za vec s tvojou mocou nezrovnateľnú.

16

Tvoja moc je totiž základ spravodlivosti;
a že vládneš nad všetkými, pôsobí, že si voči všetkým plný ohľadu.

(*) (Mocnári sveta boja sa o svoju moc, preto súdia niekedy aj nespravodlivo. Boh nemusí byť nespravodlivý, veď sa nemá čo obávať o svoju moc.) 17

Lebo ty len vtedy ukazuješ svoju silu,
keď ľudia neveria v dokonalosť tvojej moci,
a tých, čo ju poznajú, tresceš za odbojnosť.

18

Ty však, hoci si mocný panovník, súdiš láskavo
a spravuješ nás s veľkou zhovievavosťou,
lebo kedy len chceš, máš moc poruke.

19

Takým počínaním si poučil svoj ľud,
že ten, kto je spravodlivý, má byť ľudomilný.
Svojim synom dal si nádej radostnú,
že im dávaš príležitosť na pokánie, keď zhrešia.

20

Lebo ak si nepriateľov svojich detí,
ktorí boli hodni smrti,
s toľkým ohľadom, ba s prosbou trestával,
že si im dal čas i príležitosť odvrátiť sa od zlého,

21

s koľkou zhovievavosťou si potom súdil svojich synov,
ktorých otcom si dal pod prísahou zmluvy plné krásnych prísľubov!

22

Kým nás teda karháš, šľaháš našich nepriateľov desaťtisíc ráz,
by sme mali na pamäti tvoju dobrotivosť, keď my súdime,
a keď zasa budeme my trestaní, aby sme tiež zľutovanie čakali.

23

Preto si nespravodlivých, tých, čo prežili svoj život pochabo,
trestával ich vlastnými ohavnosťami.

24

Veď až priďaleko zablúdili na chodníkoch omylu:
Pokladali za bohov,
čo medzi zvieratami je najodpornejšie a najopovrhovanejšie,
a sťa nerozumné deti dávali sa zavádzať.

25

Preto si tiež na nich, ako na deti, čo rozum nemajú,
poslal smiešny trest.

26

Tí však, ktorí takým smiešnym trestom nedajú sa napraviť,
tí musia okúsiť súd hoden Boha.

27

Lebo keď sa na nich, na domnelých bohov,
skrze ktorých boli trestaní,
sami vo svojom utrpení zlostili,
videli, že pravý Boh je ten,
ktorého prv poznať odopierali.
Preto ich stihol tiež najkrajnejší trest.

(*) (Egypťania vyšli so svojou modloslužbou na posmech, Boh poslal na nich ako trest práve tie zvieratá, ktoré pokladali za bohov. Ale ani tento trest ich nenapravil, hoci poznali, že pravým Bohom je ten, ktorý, presne podľa predpovedí Mojžišových, ich tými ranami tresce, preto prišli na nich najcitlivejšie tresty: usmrtenie prvorodených a potopenie ich vojska v Červenom mori. – Tieto verše sú prechodom k dlhšej stati o modlárstve (hl. 13–16).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 9)   Dopredu (Múd 13)

Obsah