Mud14,21-27
21

Toto teda bolo živým na skazu,
že ľudia, čo podrobovali sa buď nešťastiu, buď moci kniežacej,
prenášali neprenosné meno na kameň a na drevo.

(*) (Nešťastie (v. 15) a ohľad na mocnárov sveta (17–20) priviedli ľudí k tomu, že meno "Boh" dali kamenným a dreveným modlám.) 22

Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu,
ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti,
nazývajú šťastím také veľké zlá.

23

Ani pri deťovražedných obetách, či pri pokútnych tajných obradoch,
ani pri divých hostinách s výstrednými obyčajami

24

nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva,
ale zákernícky zabíja druh druha,
alebo ho zarmucuje cudzoložstvom.

(*) (O obetovaní dietok pozri pozn. k 12,2–6. S modloslužbou (napr. kultom Baccha, Dionýza) boli často spojené najhnusnejšie orgie.) 25

Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod,
podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha,

26

prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia,
sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode,
rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš.

(*) ("Smilstvo proti prírode" doslovne "zámena rodu, pohlavia".) 27

Lebo uctievanie modiel bezmenných
je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla.

(*) (Meno "boh" nosia modly neprávom a iného mena nemajú. Sú ničím.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 13)   Dopredu (Múd 15)

Obsah