Mud18,1-2.15-16
1

Lenže tvoji svätí prebývali v najjasnejšom svetle.
Tamtí síce počuli ich hlas, no nevideli postavy
a blahoslavili ich, hoci predtým trpeli i oni.

(*) (Izraeliti neboli v tme (Ex 10,23).) 2

Vďační boli za to, že sa nepomstili na nich,
hoci predtým nakladali s nimi zle,
a odprosovali ich za svoje nepriateľstvo.

15

zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu,
ako tvrdý bojovník
doprostriedka zeme, odsúdenej na záhubu.

(*) ("Slovo" Božie je tu len Boží rozkaz, ktorým sa nariaďuje smrť prvorodených v "zemi odsúdenej na záhubu", v Egypte.) 16

Nieslo ostrý meč: tvoj rozkaz nezvratný;
vykročilo a smrť nieslo všade.
Dotýkalo sa neba, i keď kráčalo po zemi.

(*) (V Ex 12,29 n. sa o snoch prvorodencov nič nehovorí.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 17)   Dopredu (Múd 19)

Obsah