20Skúška smrti, pravda, dotkla sa aj spravodlivých;
veľké množstvo zahynulo na púšti,
ale hnev pridlho netrval.
(*)
(Aj Izraeliti hynuli na púšti hromadne, ale bola to iba skúška, ktorá rýchle pominula, lebo veľkňaz Áron uprosil Boha. Veľkňaz sa predstavuje ako bojovník, bojujúci zbraňami svojho úradu – modlitbou a kadidlom. Áron sa postavil medzi hromady mŕtvol a medzi živých Izraelitov a svojou modlitbou a obetou zamedzil šírenie nákazy. Veľkňazovo dlhé, tmavomodré rúcho (meíl) predstavovalo celý svet. Nevieme presne prečo. Azda preto, že v tom čase veľkňaz Izraela bol jediným veľkňazom pravého Boha na svete, zastupoval teda naozaj celý svet. Ale veľkňaz predstavoval aj vyvolený národ, pretože na náprsenke (chóšen) mal v štyroch radoch dvanásť drahokamov a na každom z nich bolo meno jedného z dvanástich Jakubových synov, podľa ktorých sa volalo dvanásť kmeňov izraelských. Konečne predstavoval veľkňaz aj samotnú velebnosť Boha, lebo na svojej veľkňazskej čiapke mal na čele zlatú tabuľku s vyrytými slovami: "Kódeš lejahwe" (Zasvätený Pánovi). Preto bola sila veľkňazovej modlitby veľká a zastavila nákazu medzi Izraelitmi. Pozri Nm 16,41–50 Vulg.)