Mud3,1-4,19

Osudy dobrých a zlých, 3,1 - 5,23

Nádej a beznádejnosť

1

Duše spravodlivých sú však v Božích rukách,
muka sa ich nedotkne.

2

Nemúdri sa nazdávali, že je po nich;
za nešťastie posudzoval sa ich odchod,

3

za skazu ich poberanie od nás. -
Oni sú však na pokoji.

(*) ("Odchod, poberanie od nás" je smrť.) 4

Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky,
jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.

(*) (Výraz "nádej" (porov. Rim 5,2) má v živote spravodlivého človeka základné miesto. Jej objektom je nesmrteľnosť – athanasia. Práve tento výraz, až doteraz v celom SZ úplne nezvyčajný, ale dôverne známy Grékom, naznačuje buď nesmrteľnosť spomienky (porov. 8,13) alebo nesmrteľnosť duše. V našom prípade ho autor používa v druhom zmysle, aby ním naznačil šťastnú nesmrteľnosť v Božom kráľovstve ako odmenu za spravodlivý život (1,15; 2,23).) 5

Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie,
pretože ich skúšal Boh a zistil,
že sú ho hodni.

6

Vyskúšal ich ako zlato v peci
a prijal ich ako celopalnú obetu.

(*) (Celostný zápal (celopal, celostná žertva) bol najvznešenejší druh starozákonných obetí; spálil sa pri ňom celý obetný dar.) 7

Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia,
prebehnú sťa iskry cez trstinu,

(*) ("Čas navštívenia" je tu deň súdu sveta. Rýchlo horiaca trstina predstavuje pravdepodobne hriešnikov, iskra spravodlivých, ktorí budú súdiť hriešnikov, porov. Iz 1,31; Abd 1,18; Mt 19,28; Lk 22,30; 1 Kor 6,2–3.) 8

súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať
a Pán bude večne vládnuť nad nimi.

9

Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu
a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom,
lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.

10

Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali,
oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.

11

Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou,
prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha
a ich diela neužitočné.

(*) (Nádej bezbožníkov je prázdna, pretože skladajú nádej len do vecí pominuteľných.) 12

Nerozumné sú ich manželky
a ich deti hanobné,
zlorečené je ich plemeno.

Radosť z detí nie je všetko

13

Šťastná bezdetná, keď žije nepoškvrnene,
a čo nepoznala hriešne obcovanie.
Bude mať plod pri prehliadke duší.

(*) (Za najväčšie požehnanie pokladali Izraeliti početné potomstvo. Neplodné ženy boli vystavené posmechu. Svätopisec opravuje tento názor a píše, že žena, ktorá sa v ničom neprehrešila proti manželským zákonom, a je neplodná, dostane odmenu v deň súdu a to bude jej plod.) 14

(Šťastný je) i bezdetný, čo nerobí nič ošklivé
a nič zlé nezamýšľa proti Pánovi!
Za vernosť dá sa mu skvelá odmena,
utešený údel v chráme Pánovom.

(*) ("Bezdetný", doslovne eunuch. Mojžišov zákon zakazoval klieštencom vstup do chrámu (Dt 23,1). Ale ak takýto muž (Mt 19,12) žije čnostne a pobožne, bude mať údel a zvláštnu milosť, t. j. odmenu v chráme nebeskom (Zjv 3,12; 7,15 nebo tiež volá chrámom). Svätopisec dosť zreteľne odkazuje v tomto a v nasl. verši na proroctvo Iz 56,3–5.) 15

Lebo dobré snahy prinášajú krásne ovocie,
neodumrie nikdy koreň múdrosti.

(*) (Neplodný muž sa už nemusí žalovať, že je suchým stromom (Iz 56,3).) 16

Deti cudzoložníkov však nie sú vydarené
a plod hriešnej lásky hynie.

17

I keď dlho žijú, nemajú ich za nič,
bez cti bude nakoniec ich staroba.

18

Ak však zomrú včasne, nebudú mať nádeje
ani útechy v deň súdu,

19

lebo zlý je koniec nečestného rodu.

(*) (Deti narodené z hriechu cudzoložstva môžu byť aj deti Izraelitov z pohanských manželiek alebo deti odpadlíkov od Boha. – Svätopisec hovorí podľa starozákonného presvedčenia, že Boh trestá hriechy rodičov na deťoch.)

Bezdetnosť spravodlivca a mnohodetnosť hriešnika

1

Lepšia (je) bezdetnosť s čnosťou,
nesmrteľnosť je v jej spomienke;
lebo ju uznáva Boh i ľudia.

2

Ak prítomná je napodobňujú ju,
ak je naďaleko, tak mrú túžbou po nej.
Vo večnosti vykračuje, vencom zdobená, jak víťaz,
lebo v zápolení čistých bojov vyhrala.

(*) (Ak by niekto mohol mať dietky len za cenu hriechu, lepšie je, keď ostane bezdetný, ale čnostný. Pamiatka takejto bezdetnosti a čnosti je nesmrteľná a od Boha môže očakávať víťaznú korunu (porov. 1 Kor 9,24; Flp 2,16; 3,12 n.; 1 Tim 6,12; 2 Tim 2,5 atď.). – Začiatok 1. verša číta dnešná Vulg: "aké krásne je čisté pokolenie!" Ale z citátov Sv. Otcov vidieť, že ani pôvodná Vulg nemala takéto znenie. O panenstve nie je tu teda reč, myslí sa na manželov, ktorí žijú čnostne.) 3

Veľký kŕdeľ detí nie je necudníkom na osoh,
z výhonkov, čo nie sú pravé, nepúšťajú koreň hlboko,
nechytajú sa pevnej postate.

4

Ak aj načas vyháňajú do ratolestí,
to, čo nie je pevné, vykyvoce vietor,
prudkosť víchrov to vyvalí z koreňa.

5

Slabé vetvy budú olámané,
ich plod bez úžitku, nezrelý na jedlo,
a vôbec na nič sa nehodí.

6

Lebo deti, narodené zo snov protizákonných,
pri svojom súde dosvedčujú planosť svojich rodičov.

(*) ("Protizákonné sny" označujú hriešne, cudzoložné obcovanie rodičov.)

Včasná smrť - dlhý život

7

Spravodlivý, i keď mrie predčasne, bude na pokoji.

(*) (Porov: 3,3; Iz 57,1 n.) 8

Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti,
ani sa ona nemeria počtom liet.

9

Šediny sú človekovi múdrosťou,
starým vekom život nepoškvrnený.

10

Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom,
pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.

(*) (Narážka na Henocha, ktorého Boh vzal, aby nemusel žiť medzi hriešnikmi, Gn 5,24; Sir 44,16; Hebr 11,5.) 11

Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie,
alebo klam, aby jeho dušu nezviedol.

12

Lebo šaľba hriechu zacláňa to, čo je šľachetné,
závrat zo zlej túžby myseľ nevinnú.

13

Hoc bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé.

14

Ľúbila sa jeho duša Bohu,
preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč.
Ľudia to videli, lenže nechápali,
ani si to k srdcu nepripúšťali,

(*) (Predčasná smrť nie je vždy trestom.) 15

že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom
a že navštevuje svojich nábožných.

(*) (Rozumej: Boh je k svojim láskavý a milosrdný. Navštívenie tu znamená Božiu pomoc.) 16

Mŕtvy spravodlivec odsudzuje živých hriešnikov,
mladosť skoro dokonalá mnohoročnú starobu hriešnika.

17

Vidia síce koniec múdreho,
a predsa nechápu, čo s ním Boh zamýšľal,
ani prečo ho Pán do bezpečia postavil.

18

Vidia, ale súdia opovržlivo,
lenže im sa bude Pán posmievať.

19

Potom budú mŕtvolami bez úcty,
na posmech medzi umrlcami večnými,
lebo ich strmhlav pozráža, že ani nehlesnú,
vykýve ich z pevnej postate
a až do posledného ich strašne odsúdi.
Budú trpieť muky
a vyhasne aj ich pamiatka.

(*) (Pre mŕtvolu bolo veľké zneuctenie, keď ju nepochovali.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 2)   Dopredu (Múd 5)

Obsah