Nádej a beznádejnosť
1Duše spravodlivých sú však v Božích rukách,
muka sa ich nedotkne.
Nemúdri sa nazdávali, že je po nich;
za nešťastie posudzoval sa ich odchod,
za skazu ich poberanie od nás. -
Oni sú však na pokoji.
Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky,
jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.
Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie,
pretože ich skúšal Boh a zistil,
že sú ho hodni.
Vyskúšal ich ako zlato v peci
a prijal ich ako celopalnú obetu.
Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia,
prebehnú sťa iskry cez trstinu,
súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať
a Pán bude večne vládnuť nad nimi.
Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu
a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom,
lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.
Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali,
oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.
Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou,
prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha
a ich diela neužitočné.
Nerozumné sú ich manželky
a ich deti hanobné,
zlorečené je ich plemeno.
Radosť z detí nie je všetko
13Šťastná bezdetná, keď žije nepoškvrnene,
a čo nepoznala hriešne obcovanie.
Bude mať plod pri prehliadke duší.
(Šťastný je) i bezdetný, čo nerobí nič ošklivé
a nič zlé nezamýšľa proti Pánovi!
Za vernosť dá sa mu skvelá odmena,
utešený údel v chráme Pánovom.
Lebo dobré snahy prinášajú krásne ovocie,
neodumrie nikdy koreň múdrosti.
Deti cudzoložníkov však nie sú vydarené
a plod hriešnej lásky hynie.
I keď dlho žijú, nemajú ich za nič,
bez cti bude nakoniec ich staroba.
Ak však zomrú včasne, nebudú mať nádeje
ani útechy v deň súdu,
lebo zlý je koniec nečestného rodu.
(*) (Deti narodené z hriechu cudzoložstva môžu byť aj deti Izraelitov z pohanských manželiek alebo deti odpadlíkov od Boha. – Svätopisec hovorí podľa starozákonného presvedčenia, že Boh trestá hriechy rodičov na deťoch.)Bezdetnosť spravodlivca a mnohodetnosť hriešnika
1Lepšia (je) bezdetnosť s čnosťou,
nesmrteľnosť je v jej spomienke;
lebo ju uznáva Boh i ľudia.
Ak prítomná je napodobňujú ju,
ak je naďaleko, tak mrú túžbou po nej.
Vo večnosti vykračuje, vencom zdobená, jak víťaz,
lebo v zápolení čistých bojov vyhrala.
Veľký kŕdeľ detí nie je necudníkom na osoh,
z výhonkov, čo nie sú pravé, nepúšťajú koreň hlboko,
nechytajú sa pevnej postate.
Ak aj načas vyháňajú do ratolestí,
to, čo nie je pevné, vykyvoce vietor,
prudkosť víchrov to vyvalí z koreňa.
Slabé vetvy budú olámané,
ich plod bez úžitku, nezrelý na jedlo,
a vôbec na nič sa nehodí.
Lebo deti, narodené zo snov protizákonných,
pri svojom súde dosvedčujú planosť svojich rodičov.
Včasná smrť - dlhý život
7Spravodlivý, i keď mrie predčasne, bude na pokoji.
(*) (Porov: 3,3; Iz 57,1 n.) 8Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti,
ani sa ona nemeria počtom liet.
Šediny sú človekovi múdrosťou,
starým vekom život nepoškvrnený.
Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom,
pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.
Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie,
alebo klam, aby jeho dušu nezviedol.
Lebo šaľba hriechu zacláňa to, čo je šľachetné,
závrat zo zlej túžby myseľ nevinnú.
Hoc bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé.
14Ľúbila sa jeho duša Bohu,
preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč.
Ľudia to videli, lenže nechápali,
ani si to k srdcu nepripúšťali,
že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom
a že navštevuje svojich nábožných.
Mŕtvy spravodlivec odsudzuje živých hriešnikov,
mladosť skoro dokonalá mnohoročnú starobu hriešnika.
Vidia síce koniec múdreho,
a predsa nechápu, čo s ním Boh zamýšľal,
ani prečo ho Pán do bezpečia postavil.
Vidia, ale súdia opovržlivo,
lenže im sa bude Pán posmievať.
Potom budú mŕtvolami bez úcty,
na posmech medzi umrlcami večnými,
lebo ich strmhlav pozráža, že ani nehlesnú,
vykýve ich z pevnej postate
a až do posledného ich strašne odsúdi.
Budú trpieť muky
a vyhasne aj ich pamiatka.