25Veď je výdych Božej moci
a je čistý výron slávy Vševládneho.
Preto sa jej nič nečisté nikdy dotknúť nemôže.
26Veď je odblesk svetla večného,
je zrkadlo Božej účinnosti bez poškvrny
a je obraz jeho láskavosti.
(*)
(Vlastnosti, ktoré sa tu múdrosti pripisujú, zreteľne hovoria, že je rovná s Božou podstatou. Rovnako zreteľne však vidieť, že je odlišná od Boha, je jeho výdychom, výronom, odbleskom, zrkadlom. Je Bohom, a predsa vychádza z Boha. Starozákonným čitateľom boli takéto miesta (porov. Prís hl. 8 – 9 a Sir hl. 24) nepochopiteľné; nimi sa pripravovalo zjavenie veľkého tajomstva Najsvätejšej Trojice. Nový zákon už celkom zreteľne učí, že Otca večného Múdrosť, ktorú sv. Ján volá Logos, Slovo, je osobitná božská Osoba. Sv. Pavol (Hebr 1,3) opisuje božstvo Ježiša Krista výrazmi vzatými z tohto (26) verša. Pozri tiež 1 Kor 1,24 (Kristus je Božia moc a Božia múdrosť), ďalej 2 Kor 4,4 a Kol 1,15 (Kristus je obraz Boha).)