Mud9,1-18

Šalamúnova modlitba

1

Bože otcov, Pane milosrdenstva,
ktorý si všetko svojím slovom urobil,

 2

človeka si stvoril svojou múdrosťou,
aby vládol nad stvorenstvom, ktoré si ty povolal k jestvote,

 3

aby spravoval svet v svätosti a spravodlivosti,
aby vládol v úprimnosti srdca,

 4

daj mi múdrosť, prísediacu tvojho trónu,
a mňa nevylučuj z počtu svojich detí.

 (*) (Keby mu Boh nedal múdrosť, cítil by sa sirotou, vyobcovanou z počtu Božích dietok. Vo svetle novozákonného Božieho zjavenia vieme, že nás táto večná Múdrosť, Syn Boží, urobil Božími dietkami.) 5

Lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobnice,
človek mdlý a kratučkého žitia,
ktorý málo chápe, čo je právo a čo je zákon.

 6

Lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý,
a chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím.
7

Tys' ma zvolil kráľom svojho ľudu,
za vladára tvojich synov a tvojich dcér.

 8

Ty si mi dal rozkaz
postaviť chrám na tvojom svätom vrchu,
oltár v meste tvojho príbytku:
Obraz svätostánku,
ktorý si ty od počiatku pripravil.

 (*) (Príkaz o stavbe chrámu pozri 2 Sam 7,12–13; 1 Kr 5,19. Boh pred stavbou chrámu prebýval na vrchu Sion v stánku. Svätý pahorok, na ktorom mal stáť chrám, bol vrch Moria, na ktorom kedysi Abrahám mal obetovať Izáka (Gn 22,1 n.). K stavbe chrámu potreboval Šalamún osobitnú múdrosť, pretože chrám mal napodobňovať nielen svätostánok na púšti, ale aj priam svätostánok nebeský. Chrám mal byť obrazom neba, ako 18,24 hovorí, že veľkňazské rúcho bolo obrazom sveta.) 9

U teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela,
ktorá bola prítomná, keď si tvoril zemský okruh.
Ona vie, čo tvojim očiam lahodí
a čo je správne podľa tvojich príkazov.

 (*) (Porov. Prís 8,22 n.) 10

Vyšliže ju zo svätého neba
a zošli ju z trónu tvojej velebnosti,
aby so mnou bola pri mojom konaní
a aby som vedel, čo je milé tebe.

 (*) (V poslednej stati (hl. 10 – 19) Knihy svätopisec ústami Šalamúna na príkladoch z dejín Izraelitov dokazuje, ako múdrosť zachránila ľudí. Najprv uvádza niekoľko jednotlivcov od Adama až po Mojžiša (10,1 – 11,4), potom dokazuje, ako Boh pomáhal Izraelitom a trestal Egypťanov (11,5 až do konca). Medzitým však v dlhšej stati (11,16 až do konca hl. 15) uvažuje o Božej všemohúcnosti a o modlárstve. – Božia múdrosť, o ktorej sa v tejto čiastke knihy hovorí, je múdrosť, ktorou Boh spravuje svet, teda Božia prozreteľnosť. – Mená mužov a mená národov sa neuvádzajú, tým dostávajú príklady všeobecnú platnosť.) 11

Lebo ona všetko vie a všetko chápe,
povedie ma rozvažito pri mojich robotách,
ochráni ma svojou velebnosťou.

 12

Takto budú moje diela príjemné,
spravodlivo budem vládnuť tvojmu ľudu,
hoden budem trónu svojho otca.
13

Lebo ktorý človek môže poznať Božiu vôľu?
Alebo kto sa dokáže domyslieť, čo chce Pán?

 14

Myšlienky smrteľníkov sú bojazlivé,
naše úvahy sú neisté.

 15

Lebo dušu zaťažuje pominuteľné telo
a pozemský stánok stláča myseľ, ktorá veľa húta.

 (*) (Príčinou toho, že sú myšlienky človeka neisté a pochybné, je telo, ktoré sa tu volá aj pozemským stánkom duše (porov. Iz 38,12).) 16

Ledva poznávame to, čo je na zemi,
a len namáhavo chápeme to, čo je pred našimi očami;
ktože teda vládze vyskúmať to, čo je na nebi? -

 17

Ktože poznal tvoju vôľu, ak si mu ty nedal múdrosť
a keď si z výšav nezoslal svojho Ducha Svätého?

 (*) (O duchu múdrosti pozri 7,22.) 18

(Len) tak boli vyrovnané chodníky pozemšťanov;
ľudia, poučení o tom, čo ľúbi sa tebe,
boli zachránení múdrosťou.
Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 8)   Dopredu (Múd 10)

Obsah