Prečítanie Zákona. - 1Všetok ľud sa zišiel ako jeden muž oproti Vodnej bráne. Znalcovi Písma, Ezdrášovi, rozkázali priniesť knihu Mojžišovho zákona, ktorý Pán ustanovil pre Izraelitov. (*) (Vodná brána porov. Neh 3,28 pozn. – Predčitovať Zákon vo Sviatok stánkov každý siedmy rok bolo predpísané v knihe Dt 31,9–13. – Ezdráš v Knihe Nehemiášovej je tu po prvý raz spomenutý.) 2Kňaz Ezdráš teda v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo sa počúvalo. 3Čítali z neho na námestí oproti Vodnej bráne od samého rána do poludnia pred mužmi a ženami a všetkými, čo boli schopní chápať. 4Zákonník Ezdráš stál na drevenej vyvýšenine, ktorú na tento cieľ urobili. Vedľa neho stáli po pravici Matatiáš, Semeiáš, Anaiáš, Uriáš, Chilkiáš a Maásiáš, po jeho ľavici Pedaiáš, Mišael, Malkiáš, Chašum, Chašbadana, Zachariáš a Mešulam. 5Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkých ľudí, prevyšoval totiž všetok ľud, a keď ju otváral, všetok ľud vstal. (*) (Ľud vstal z úcty k Zákonu a postojačky počúval slovo Božie.) 6Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu, a ľud rad-radom odpovedal: "Amen, amen!", pričom zdvíhal ruky. 7Potom sa zas sklonili a klaňali sa Pánovi tvárou až po zem. Leviti Jozue, Bani, Šerebiáš, Jamin, Akub, Šabetai, Hodiáš, Maásiáš, Kelita, Azariáš, Jozabad, Chanan a Pelaiáš vykladali ľudu zákon. Ľud stál a nepohol sa z miesta. 8A čítali z knihy, z Božieho zákona, stať za staťou a vykladali zmysel, takže rozumeli tomu, čo sa prečítalo.
Smútok ľudu. - 9Vtedy Nehemiáš, to jest kráľov námestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovali ľud, povedali celému spoločenstvu: "Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!" Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. (*) (Národ plakal, lebo z čítaného Zákona mu vysvitlo, ako často proti nemu zhrešil, ako často hriechmi privolával na seba trest Boží. Sviatok novmesačný však býval sviatkom radostným. Plač v takýto deň nebol vhodný, lebo túto radosť rušil.) 10Potom im povedal: "Choďte, zajedzte si niečo mastného a vypite si sladkého, no niečo z toho pošlite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!" 11Leviti takisto upokojovali všetok ľud a hovorili: "Mlčte, lebo tento deň je svätý! Nermúťte sa!" 12A tak všetok ľud išiel jesť, piť, rozposielať podiely a oslavovať s veľkou radosťou, lebo pochopili slová, ktoré im zvestovali.
Sviatok Stánkov. - 13Na druhý deň sa zhromaždili náčelníci rodov všetkého ľudu, kňazi aj leviti k zákonníkovi Ezdrášovi, aby lepšie poznali slová zákona. 14A našli napísané v zákone, čo Pán prikázal prostredníctvom Mojžiša, že Izraeliti majú bývať v stánkoch na slávny deň v siedmom mesiaci 15a že majú vyhlásiť a vyvolať vo všetkých svojich mestách aj v Jeruzaleme: "Vyberte sa na vrchy a naznášajte ratolestí šľachtených i divých olív, ratolestí myrtových a palmových a ratolestí hustolistých stromov na stavanie stánkov, ako je napísané." 16Ľud teda vyšiel a nanosil a urobil si stánky, jedni na streche, druhí na dvore, iní zas na nádvoriach Božieho domu a na námestí Vodnej brány a takisto na námestí Efraimovej brány. (*) (Brána Efraim bola na severe mesta, vari neďaleko dnešnej Damascénskej brány.) 17A tak si celé spoločenstvo tých, čo sa vrátili zo zajatia, porobilo stánky a bývalo v stánkoch. Izraeliti to nerobili od dní Nunovho syna Jozueho až do tohto dňa. Preto bola veľmi veľká radosť. (*) (Sviatky Stánkov od čias Jozuových slávili sa iste často (porov. 1 Kr 8,65; 2 Krn 7,8). Ezdráš ich tiež slávil (porov. Ezd 3,4). Tentoraz však nebývalá radosť zaplavila všetky srdcia, lebo Jeruzalem po návrate svojich synov z bolestného vyhnanstva sa zdvíhal z rumov a znova sa stával stredobodom židovského náboženského a národného života.) 18A tak deň čo deň čítali z knihy Božieho zákona, od prvého dňa až po posledný. Sviatok slávili sedem dní. Na ôsmy deň bolo potom podľa obyčaje slávnostné zhromaždenie. (*) (O slávnostnom zhromaždení na ôsmy deň porov. Lv 23,36; Nm 29,35 n.)