Prečítanie Zákona. - 1Všetok ľud sa zišiel ako jeden muž oproti Vodnej bráne. Znalcovi Písma, Ezdrášovi, rozkázali priniesť knihu Mojžišovho zákona, ktorý Pán ustanovil pre Izraelitov. (*) (Vodná brána porov. Neh 3,28 pozn. – Predčitovať Zákon vo Sviatok stánkov každý siedmy rok bolo predpísané v knihe Dt 31,9–13. – Ezdráš v Knihe Nehemiášovej je tu po prvý raz spomenutý.) 2Kňaz Ezdráš teda v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo sa počúvalo. 3Čítali z neho na námestí oproti Vodnej bráne od samého rána do poludnia pred mužmi a ženami a všetkými, čo boli schopní chápať. 4Zákonník Ezdráš stál na drevenej vyvýšenine, ktorú na tento cieľ urobili. Vedľa neho stáli po pravici Matatiáš, Semeiáš, Anaiáš, Uriáš, Chilkiáš a Maásiáš, po jeho ľavici Pedaiáš, Mišael, Malkiáš, Chašum, Chašbadana, Zachariáš a Mešulam. 5Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkých ľudí, prevyšoval totiž všetok ľud, a keď ju otváral, všetok ľud vstal. (*) (Ľud vstal z úcty k Zákonu a postojačky počúval slovo Božie.) 6Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu, a ľud rad-radom odpovedal: "Amen, amen!", pričom zdvíhal ruky. 7Potom sa zas sklonili a klaňali sa Pánovi tvárou až po zem. Leviti Jozue, Bani, Šerebiáš, Jamin, Akub, Šabetai, Hodiáš, Maásiáš, Kelita, Azariáš, Jozabad, Chanan a Pelaiáš vykladali ľudu zákon. Ľud stál a nepohol sa z miesta. 8A čítali z knihy, z Božieho zákona, stať za staťou a vykladali zmysel, takže rozumeli tomu, čo sa prečítalo.
Smútok ľudu. - 9Vtedy Nehemiáš, to jest kráľov námestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovali ľud, povedali celému spoločenstvu: "Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!" Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. (*) (Národ plakal, lebo z čítaného Zákona mu vysvitlo, ako často proti nemu zhrešil, ako často hriechmi privolával na seba trest Boží. Sviatok novmesačný však býval sviatkom radostným. Plač v takýto deň nebol vhodný, lebo túto radosť rušil.) 10Potom im povedal: "Choďte, zajedzte si niečo mastného a vypite si sladkého, no niečo z toho pošlite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!" 11Leviti takisto upokojovali všetok ľud a hovorili: "Mlčte, lebo tento deň je svätý! Nermúťte sa!" 12A tak všetok ľud išiel jesť, piť, rozposielať podiely a oslavovať s veľkou radosťou, lebo pochopili slová, ktoré im zvestovali.
Sviatok Stánkov. - 13Na druhý deň sa zhromaždili náčelníci rodov všetkého ľudu, kňazi aj leviti k zákonníkovi Ezdrášovi, aby lepšie poznali slová zákona. 14A našli napísané v zákone, čo Pán prikázal prostredníctvom Mojžiša, že Izraeliti majú bývať v stánkoch na slávny deň v siedmom mesiaci 15a že majú vyhlásiť a vyvolať vo všetkých svojich mestách aj v Jeruzaleme: "Vyberte sa na vrchy a naznášajte ratolestí šľachtených i divých olív, ratolestí myrtových a palmových a ratolestí hustolistých stromov na stavanie stánkov, ako je napísané." 16Ľud teda vyšiel a nanosil a urobil si stánky, jedni na streche, druhí na dvore, iní zas na nádvoriach Božieho domu a na námestí Vodnej brány a takisto na námestí Efraimovej brány. (*) (Brána Efraim bola na severe mesta, vari neďaleko dnešnej Damascénskej brány.) 17A tak si celé spoločenstvo tých, čo sa vrátili zo zajatia, porobilo stánky a bývalo v stánkoch. Izraeliti to nerobili od dní Nunovho syna Jozueho až do tohto dňa. Preto bola veľmi veľká radosť. (*) (Sviatky Stánkov od čias Jozuových slávili sa iste často (porov. 1 Kr 8,65; 2 Krn 7,8). Ezdráš ich tiež slávil (porov. Ezd 3,4). Tentoraz však nebývalá radosť zaplavila všetky srdcia, lebo Jeruzalem po návrate svojich synov z bolestného vyhnanstva sa zdvíhal z rumov a znova sa stával stredobodom židovského náboženského a národného života.) 18A tak deň čo deň čítali z knihy Božieho zákona, od prvého dňa až po posledný. Sviatok slávili sedem dní. Na ôsmy deň bolo potom podľa obyčaje slávnostné zhromaždenie. (*) (O slávnostnom zhromaždení na ôsmy deň porov. Lv 23,36; Nm 29,35 n.)
Verejné pokánie. - 1Na dvadsiaty štvrtý deň tohto mesiaca sa Izraeliti zhromaždili, postili sa, obliekli sa do vrecovín a posypali sa prachom. 2Keď sa izraelskí súkmeňovci odlúčili od všakových cudzozemcov, postavili sa a vyznávali svoje hriechy a neprávosti svojich otcov. (*) (Sviatky Stánkov trvali od 15. do 21. tišri (porov. 8,18). Na ôsmy deň (22. tišri) bolo slávnostné zhromaždenie. Potom jeden deň bol voľný (23. tišri). Za ním nasledoval Deň pokánia (24. tišri). V tento deň sa Židia vyplakali, kajali sa z previnení minulých pokolení i z vlastných hriechov. Napokon sa zmluvou s Bohom zaviazali zachovávať Zákon, ktorý v minulosti často prestúpili.) 3Potom povstali priam na mieste, kde boli, štvrť dňa čítali z knihy zákona Pána, svojho Boha, a štvrť dňa sa vyznávali a klaňali sa Pánovi, svojmu Bohu. (*) (Za tento čas nemohli prečítať celý Zákon (5 kníh Mojžišových), ale iba jeho najdôležitejšie čiastky, kde sú priame Božie prikázania so svojimi sankciami (odmena a tresty). Ezdrášovým poslucháčom nebol tento Zákon nový, nikdy nepočutý. Preto sa hneď ochotne a všeobecne zaviazali zachovať Zákon, ktorý dal Boh Mojžišovi, teda Zákon starý, dávno známy, len nie vždycky dodržaný.) 4Na levitské vyvýšené miesto vystúpili Jozue, Bani, Kadmiel, Šebaniáš, Buni, Šerebiáš, Bani a Chenani a vzývali veľkým hlasom Pána, svojho Boha. 5A leviti Jozue, Kadmiel, Bani, Chašabniáš, Šerebiáš, Hodiáš, Šebaniáš a Fetachiáš odriekali túto modlitbu:
Kajúcna modlitba. - "Vstaňte, dobrorečte Pánovi, svojmu Bohu, od vekov až naveky! A nech sa zvelebuje tvoje slávne meno, vyvýšené nado všetko zvelebovanie a chválu!
6Ty si, Pane, ty si jediný! Ty si urobil nebo a nebesá so všetkým ich vojskom, zem i všetko, čo je na nej, moria aj so všetkým, čo je v nich. Tomu všetkému ty dávaš život. Tebe sa klania nebeské vojsko. 7Ty si, Pane, ten Boh, ktorý si vybral Abrama a vyviedol ho z Chaldejského Uru a dal si mu meno Abrahám. 8Zistil si, že jeho srdce je verné tebe, uzavrel si s ním zmluvu, že dáš jeho potomstvu kanaánsku, hetejskú, amorejskú, ferezitskú, jebuzejskú a gergezejskú krajinu; a svoje slovo si dodržal, lebo ty si spravodlivý.
9Videl si sužobu našich otcov v Egypte a počul si ich výkrik pri Červenom mori. 10Urobil si znamenia a divy na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celom ľude jeho krajiny, lebo si vedel, že s nimi bezohľadne nakladali. Urobil si si tak meno, aké je i dnes. 11Rozdvojil si more pred nimi, že prešli suchou nohou stredom mora. Tých však, čo ich prenasledovali, vrhol si do hlbín ako kameň do hlbokej vody. 12Vo dne si ich vodil oblačným stĺpom, v noci stĺpom ohnivým, aby si im osvecoval cestu, ktorou sa im bolo treba uberať.
13Potom si zostúpil na vrch Sinaj a hovoril si s nimi z neba a dal si im správne súdy, spoľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikázania. 14Vyjavil si im tiež svoju svätú sobotu a prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša dal si im prikázania, ustanovenia a zákon. 15Dal si im chlieb z neba, keď bol u nich hlad, a vyviedol si pre nich vodu zo skaly, keď boli smädní. Vyzval si ich, aby šli a zabrali krajinu, a zdvihol si svoju ruku, že im ju dáš.
16Lenže oni, naši otcovia, si počínali pyšne, boli tvrdošijní a nevšímali si tvoje prikázania. 17Odopreli poslúchať a nerozpamätúvali sa na tvoje divy, ktoré si pre nich urobil, ale zatvrdili svoje šije, ustanovili si náčelníka a chceli sa vo svojej hlavatosti vrátiť do svojho otroctva. No ty si Boh, ktorý odpúšťa, si láskavý a milosrdný, dlho zhovievavý a veľkého zľutovania. Neopustil si ich. 18Ešte ani vtedy, keď si urobili liate teľa a keď povedali: »To je tvoj boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta« - a dopustili sa veľkého rúhania; 19ty si ich vo svojom preveľkom milosrdenstve neopustil na púšti. Oblačný stĺp sa nehol od nich vo dne, aby ich viedol cestou, ani ohnivý stĺp v noci, aby im osvecoval cestu, ktorou sa im bolo treba uberať. 20Svojho dobrého ducha si im dal, aby ich on učil. Ich ústam si neodoprel svoju mannu a dal si im vodu, keď ich trápil smäd. 21Štyridsať rokov si ich živil na púšti. Nechýbalo im nič. Odev sa im neodral a nohy im neopúchali.
22Dal si im kráľovstvá a národy a porozsádzal si ich po územiach. A tak zaujali dedične Sichonovu krajinu, krajinu Chešbonského kráľa, i krajinu bášanského kráľa Oga. 23A ich synov si rozmnožil ako hviezdy na nebi a voviedol si ich do krajiny, o ktorej si hovoril ich otcom, že do nej vojdú a dedične ju zaujmú. 24I vošli synovia a zaujali dedične krajinu. Ponížil si obyvateľov krajiny Kanaánčanov pred nimi a vydal si im ich do ruky, ich kráľov aj národy tej krajiny, aby naložili s nimi, ako sa im páči. 25Vzali teda opevnené mestá a úrodnú pôdu a ujali sa vlastníckeho práva nad domami, v ktorých bolo plno dobrých vecí, vykopané studne, vinohrady, olivové záhrady a množstvo ovocných stromov. I jedli, nasýtili sa, stučneli a oplývali rozkošami v tvojej veľkej dobrote.
26Ale stali sa spurnými a vzbúrili sa proti tebe, tvoj zákon zahodili za svoj chrbát, povraždili tvojich prorokov, ktorí ich nabádali, aby sa vrátili k tebe, a dopúšťali sa veľkých rúhaní. 27Preto si ich vydal do ruky ich odporcov a sužovali ich. No keď v časoch svojej súžby volali zas k tebe, ty si ich vyslýchal z neba. Vo svojom veľkom zľutovaní dával si im vysloboditeľov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk ich nepriateľov. (*) (Tak sa správal národ v dobe Sudcov (porov. Sdc 2,11–23; 3,9–15; 4,3–24).) 28Len čo si však pooddýchli, opäť robili, čo sa ti nepáči, a preto si ich zasa poprepúšťal do rúk ich nepriateľov a oni panovali nad nimi. No keď sa obrátili a keď volali zas k tebe, ty si ich vyslýchal z neba a opätovne si ich vyslobodil vo svojich zľutovaniach. 29Napomínal si ich vážne, aby si ich prinavrátil k svojmu zákonu, lež oni vystrájali pyšne, tvoje prikázania neposlúchali a prehrešovali sa proti tvojim rozhodnutiam, skrze ktoré žije človek, čo ich nasleduje. Mykli plecom, boli hlavatí a neposlúchali. 30Veľa rokov si im zhovieval a usvedčoval si ich svojím duchom prostredníctvom svojich prorokov, ale nepočúvali, a preto si ich vydal do rúk národov iných krajín. 31Lenže vo svojom preveľkom zľutovaní nedal si im celkom zahynúť a neopustil si ich, lebo ty si Boh láskavý a milosrdný.
32A tak teraz, náš Bože, ty, veľký, mocný, hrozný Bože, ktorý milostivo zachovávaš zmluvu, nepokladaj za málo všetky útrapy, ktoré zastihli nás, našich kráľov, našich hodnostárov, našich kňazov, našich prorokov a našich otcov s celým tvojím ľudom od čias asýrskych kráľov až podnes! 33Ty si, pravda, spravodlivý pri všetkom, čo na nás prišlo, lebo ty si konal verne, ale my sme sa dopúšťali nešľachetných vecí. 34Naši králi, naši hodnostári, naši kňazi, ba i naši otcovia sa nesprávali tvojím zákonom a boli nevšímaví voči tvojim príkazom a výstrahám, ktoré si im dával. 35Oni ti neslúžili vo svojom kráľovstve a v tvojom hojnom dobrodení, ktoré si im preukazoval, a v krajine širokej a žírnej, ktorú si im dal, a neodvrátili sa od svojich zlých skutkov. 36Preto sme dnes rabmi. V krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej plody a jej dobré veci; áno, my sme v nej rabmi! 37A jej veľký výnos patrí teraz kráľom, ktorých si ty ustanovil nad nami pre naše hriechy. Vládnu nad našimi telami a naším dobytkom, ako sa im ľúbi, a my sme vo veľkej súžbe." (*) (Židia, ktorí sa vrátili z Babylonu, neboli oslobodení od tiarch, ktoré na židovskú krajinu boli uvalili králi perzskí. Dávali im naturálne dávky, clá a dane. Mohli ich brať na roboty a povolávať ich do vojenskej služby.)
Obnovenie zmluvy s Bohom. - 1"Pre toto všetko my robíme pevnú zmluvu a spisujeme ju. Naši hodnostári, naši leviti a naši kňazi potvrdzujú na nej pečaťami svoje podpisy." (*) (Prvý sa podpísal kráľovský námestník Nehemiáš; za ním Sedechiáš, ktorý bol najskôr hlavou židovskej samosprávy.) 2Uviedli sa na nej: Chachaliášov syn Nehemiáš, kráľov námestník, a Sedechiáš, 3Seriáš, Azariáš, Jeremiáš, 4Pašchur, Amariáš, Malkiáš, 5Chatuš, Šebaniáš, Maluch, 6Charim, Meremot, Obadiáš, 7Daniel, Gineton, Baruch, 8Mešulam, Abiáš, Mijamin, 9Maásiáš, Bilgai, Šemaiáš; to boli kňazi. (*) (Podpisy za kňazské triedy. Prekvapuje, že niet medzi nimi podpisu Ezdrášovho a Eljašibovho. Túto zmluvu za obidvoch podpísal azda len Seraiáš ako hlava rodu, od ktorého pochádzali obaja.)
10Ďalej leviti: Azaniášov syn Jozue, Binuji z Chenandadových potomkov, Kadmiel 11a ich druhovia Šebaniáš, Hodiáš, Kelita, Pelaiáš, Chanan, 12Micha, Rechob, Chašabiáš, 13Zakur, Šerebiáš, Šebaniáš, 14Hodiáš, Bani a Beninu. (*) (Podpisy za levitské oddelenie.)
15Hlavní z ľudu: Paroš, Pachat-Moab, Elam, Zatu, Bani, 16Buni, Azgad, Bebai, 17Adoniáš, Bigvai, Adin, 18Ater, Chizekiáš, Azur, 19Hodiáš, Chašum, Besai, 20Charif, Anatot, Nebai, 21Magpiáš, Mešulam, Chezir, 22Mešezabel, Sadok, Jadua, 23Pelatiáš, Chanan, Anaiáš, 24Hoseáš, Chananiáš, Chašub, 25Halocheš, Pilcha, Šobek, 26Rechum, Chašabua, Maásiáš, 27Achiáš, Chanan, Anan, 28Maluch, Charim a Bána. (*) (Podpisy za príslušné rody. Za každý rod, triedu, oddelenie podpisoval zmluvu len ten, kto ich právoplatne zastupoval. Ostatní sa pripájali k svojim predstaviteľom a zástupcom a iba ústne sľubovali, že tú zmluvu s Bohom, podpísanú židovskými hodnostármi, budú tiež verne zachovávať.)
29Ostatný ľud, kňazi, leviti, vrátnici, speváci, chrámoví nevoľníci, všetci, ktorí sa vrátili od národov krajín k Božiemu zákonu, ich manželky, ich synovia a dcéry, všetci, ktorí vedeli pochopiť, 30pripájali sa k svojim slávnym súkmeňovcom.
Zmluvné záväzky. - Zaklínali sa a prisahali: že sa budú riadiť Božím zákonom, ktorý bol daný prostredníctvom Božieho služobníka Mojžiša;
že budú zachovávať a plniť všetky prikázania Pána, nášho Boha, i jeho ustanovenia a jeho predpisy;
31a preto že nebudeme dávať svoje dcéry národom krajiny ani brať ich dcéry svojim synom; (*) (O miešaných manželstvách porov. Ezd 9,2.) 32od národov krajiny, ktoré prinesú v sobotný deň na trh tovar a akékoľvek potraviny, ani v sobotu, ani v iný sviatočný deň nevezmeme nič;
v siedmom roku sa zriekneme poľnej úrody a akéhokoľvek vymáhania dlhov;
33ukladáme si za povinnosť dávať ročne tretinu šekla na potreby domu svojho Boha, 34na predkladné chleby, na ustavičnú obetu, na ustavičný celopal, na soboty, na novmesiace, na slávnosti, na posvätné veci, na obety za hriech na uzmierenie pre Izrael a na všelijaké potrebnosti domu nášho Boha.
35A my kňazi, leviti a ľud, sme hodili aj lós o dodávke dreva; že ho budeme donášať pre dom nášho Boha po čeľadiach našich otcov v určenom čase z roka na rok, aby bolo na pálenie na oltári Pána, nášho Boha, ako je predpísané v zákone. (*) (Zaobstarávanie dreva v kraji, kde je málo dreva, znamenalo iste veľkú námahu a isteže nie malý náklad.)
36Budeme tiež odovzdávať prvotiny svojich polí a prvotiny všetkých plodov z hocakého stromu z roka na rok do Pánovho domu; 37zaväzujeme sa ďalej odovzdávať pre dom nášho Boha svojich prvorodencov i prvotiny svojho statku, ako je predpísané v zákone, i prvotiny svojho dobytka a svojho stáda kňazom konajúcim službu v dome nášho Boha. 38Ďalej najlepšiu časť svojich múčnych výrobkov a svojich obetí pozdvihnutia, plodov všetkých stromov, muštu a oleja budeme tiež odovzdávať kňazom do miestností domu svojho Boha, priam tak desatinu svojich polí levitom.
A leviti budú tie desatiny vyberať vo všetkých mestách, kde budeme obrábať zem.
39Nech je s levitmi kňaz, Áronovec, keď sa vyberajú levitské desatiny, a leviti nech odnášajú desatinu desatiny do príbytku nášho Boha do miestnosti pokladnice. - Do týchto miestností totiž prinášali Izraeliti a leviti obetné dary obilia, muštu a oleja. Tam bývali aj posvätné nádoby, kňazi konajúci službu, vrátnici a speváci. - Nebudeme teda nedbanliví o dom svojho Boha.