16(14) Preto ju ja vyvábim,
zavediem ju na púšť
a prehovorím k jej srdcu.
(*)
(Kedysi po východe z Egypta bol národ na pustatine Pánovi verný, preto ho i teraz vyvedie z jeho krajiny, aby sa obrátil k nemu. Prorok azda myslí na zajatie národa, kde sa ten naozaj zbavil modloslužby.)
17(15)Potom jej tam dám jej vinice
a údolie Achor za bránu nádeje;
tam poslúchne ako za dní svojej mladosti,
ako keď vystupovala z Egypta.
(*)
(Údolie, v ktorom Izraeliti za čias Jozueho utrpeli pre Achanov zločin porážku (Joz hl. 7), nazvali údolím Achor, údolím nešťastia. Toto údolie im bolo súčasne aj bránou nádeje, lebo odtiaľ vstúpili po pretrpení trestu s novou nádejou do zasľúbenej zeme a zaujali jej bohaté vinice. Podobne bude s národom zaobchádzať aj teraz a národ bude zase taký, aký bol po východe z Egypta.)
18(16)V ten deň - hovorí Pán -
bude ma volať: »Môj manžel!«
a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«
(*)
(Oslovenie "Môj Bál!" znamená: "môj pán" alebo "môj manžel". I Boha by bolo možno právom takto osloviť, lebo je naozaj Pán a manžel vyvoleného národa, ale Boh nenávidí toto oslovenie, pretože pripomína modlu.)
19(17)Odstránim mená bálov z jej úst,
nespomenú viac ich meno.
20(18)V ten deň zmluvu uzavriem
s poľnou zverou, s nebies vtáčkami
a so zemeplazmi;
kušu, meč a vojnu zlomím v krajine;
potom budú bývať v bezpečí.
(*)
(V dobe spásy, keď sa národ obráti k Bohu, nič ho nebude znepokojovať.)
21(19)Vtedy si ťa navždy zasnúbim,
za pravdu a právo si ťa zasnúbim,
za lásku a zľutovanie,
(*)
(Pri zasnúbení dával ženích neveste dary. Pánove zásnubné dary, keď si zasnúbi svoj národ, budú pravda, právo, láska, milosrdenstvo a vernosť.)
22(20)zasnúbim si ťa za vernosť,
takže poznáš Pána.
23(21)V ten deň
vyslyším - hovorí Pán -
vyslyším nebesá
a tie zasa vyslyšia zem;
24(22)zem potom vyslyší
obilie, mušt a olej
a tie vyslyšia Jezraela.
(*)
(Pozri význam mena Jezrael v pozn. k 2,1–3 a porov. 1,3–8. – Mená Ozeášových dietok i tu zvýrazňujú Izraelitov, lenže tu má prorok na mysli už nový Izrael.)
25(23)A zasejem si ho v krajine,
Neomilostenú omilostím,
tomu, čo je Nie môj ľud,
poviem: »Ty si môj ľud«
a on mi povie: »Môj Boh.«"