Oz2,2-20
2(11)

I zhromaždia sa synovia Júdu
a synovia Izraela pospolu,
ustanovia si jednu hlavu
a vystúpia z krajiny,
lebo veľký bude deň Jezraela.

 3(2,1)

Povedzte svojim bratom: »Môj ľud«
a svojim sestrám: »Omilostená!«

 (*) ((Vulg 1,10 – 2,1.) Po zavrhnutí starozákonného Izraela bude mať Boh nový národ, početný a jednotný. Vtedy aj mená, ktoré teraz znamenajú pre národ nešťastie, budú znieť ináč. Meno Jezrael bude mať svoj plný význam. Jezrael znamená "Pán seje" alebo "siatie Pánovo".)
4(2)

Žalujte si matku, žalujte,
lebo nie je mojou manželkou
a ja nie som jej manželom.
Nech si odstráni z tváre znaky smilstva
a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!

 5(3)

Ináč ju vyzlečiem do naha
a predstavím ju sťa v deň jej narodenia,
urobím ju takou ako púšť,
takou, aká je suchá zem, ju spravím
a usmrtím ju smädom.

 6(4)

Nad jej synmi sa nezľutujem,
lebo sú to deti zo smilstva.

 (*) (Dietky národa majú žalovať na matku, na národ, že pre jej nevernosť k Bohu musia trpieť. Tým je vyslovená aj nádej, že sa národ ešte obráti, ak sa zriekne modloslužby. Pobehlice nosili závoj (Gn 38, 14 n.) a na prsiach rozličné amulety, podľa ktorých ich bolo možno poznať. Podobné ozdoby nosili Izraeliti k úcte svojich modiel. Ak sa týchto nezbavia, postaví Boh národ na pranier; ba pozbaví ho Boh každej ozdoby, ktorú mu on dal, takže budú biedni ako kedysi v Egypte. Pozri k tomu Ez hl. 16.) 7(5)

Bo ich mať smilnila,
ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti;
veď vravela:
»Pôjdem za svojimi milencami,
ktorí mi dávajú chlieb a vodu,
vlnu, plátno, olej, nápoje.«

 8(6)

Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím
a múrom ju zahatím,
že si nenájde chodníčky.

 9(7)

Pôjde si za svojimi milencami,
ale nedochytí ich,
bude ich hľadať, ale nenájde.
Vtedy povie: »Pôjdem ja
a vrátim sa k prvému manželovi,
lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.«

 (*) (Ako nehanebná žena za milencami, tak ide národ za svojimi modlami. No Boh znemožní modloslužbu.) 10(8)

Lenže ona nevie
že ja som jej dával
obilie a mušt a olej;
striebra som jej dal hojnosť
a zo zlata Bála spravili.

 11(9)

Nuž vezmem si zasa späť
v príhodný čas svoje obilie
a mušt, keď bude jeho čas;
svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem,
ktorým zakrývala svoju nahotu.

 12(10)

Teraz odhalím jej nahotu
pred zrakom jej milencov
a nevytrhne ju nik z mojej ruky.

 (*) (Veľký zločin bol, že dary, ktoré Boh dal národu, zneužívali na modloslužbu. Preto Boh, až príde na to čas, zničí úrodu; národ bude stáť ubiedený pred svojimi modlami, ktoré mu nepomôžu.) 13(11)

Urobím koniec všetkým jej rozkošiam,
jej sviatkom, novmesiacom,
jej sobotám a všetkým slávnostiam.

 (*) (Sviatky, novmesiace a soboty svätili sa k Pánovej úcte, lenže Izraeliti spájali Pánovu úctu s modloslužbou.) 14(12)

Spustoším jej vinič a figy,
o ktorých si vravela:
»Toto mi je odmena,
čo mi dali moji milenci.«
Urobím z nich les
a bude ich žrať poľná zverina.

 (*) (Izraeliti si mysleli, že sa im modly odmieňajú za modloslužbu blahobytom. No Pán obráti ich záhrady na les.) 15(13)

Potrescem ju za dni bálov,
keď im prinášala kadidlo,
zdobila sa prsteňmi a skvostmi,
za svojimi milencami šla,
a na mňa zabudla - hovorí Pán.

 (*) (O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.)
16(14)

Preto ju ja vyvábim,
zavediem ju na púšť
a prehovorím k jej srdcu.

 (*) (Kedysi po východe z Egypta bol národ na pustatine Pánovi verný, preto ho i teraz vyvedie z jeho krajiny, aby sa obrátil k nemu. Prorok azda myslí na zajatie národa, kde sa ten naozaj zbavil modloslužby.) 17(15)

Potom jej tam dám jej vinice
a údolie Achor za bránu nádeje;
tam poslúchne ako za dní svojej mladosti,
ako keď vystupovala z Egypta.

 (*) (Údolie, v ktorom Izraeliti za čias Jozueho utrpeli pre Achanov zločin porážku (Joz hl. 7), nazvali údolím Achor, údolím nešťastia. Toto údolie im bolo súčasne aj bránou nádeje, lebo odtiaľ vstúpili po pretrpení trestu s novou nádejou do zasľúbenej zeme a zaujali jej bohaté vinice. Podobne bude s národom zaobchádzať aj teraz a národ bude zase taký, aký bol po východe z Egypta.) 18(16)

V ten deň - hovorí Pán -
bude ma volať: »Môj manžel!«
a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«

 (*) (Oslovenie "Môj Bál!" znamená: "môj pán" alebo "môj manžel". I Boha by bolo možno právom takto osloviť, lebo je naozaj Pán a manžel vyvoleného národa, ale Boh nenávidí toto oslovenie, pretože pripomína modlu.) 19(17)

Odstránim mená bálov z jej úst,
nespomenú viac ich meno.

 20(18)

V ten deň zmluvu uzavriem
s poľnou zverou, s nebies vtáčkami
a so zemeplazmi;
kušu, meč a vojnu zlomím v krajine;
potom budú bývať v bezpečí.

 (*) (V dobe spásy, keď sa národ obráti k Bohu, nič ho nebude znepokojovať.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Oz 1)   Dopredu (Oz 3)

Obsah