Oz4,1-5,7

Vina a trest Izraela

1

Čujte slovo Pánovo, synovia Izraela,
lebo Pán sa má súdiť s občanmi krajiny;
veď niet vernosti, niet milosrdenstva,
ani poznania Boha niet v krajine!

 2

"Krivá prísaha, lož, vražda, krádež
a cudzoložstvo vnikli
a krv stíha krv.

 3

Preto smúti krajina
a vädne všetko, čo v nej býva,
či poľná zverina, či vtáčky nebeské,
ešte aj morské ryby hynú.

 (*) (Pre človeka aj nerozumné tvorstvo pociťuje Boží hnev.) 4

Nech nik nežaluje, nech nik nevyčituje,
tvoj ľud je ako (ten), kto protirečí kňazovi.

 (*) (Nik nemá právo Bohu vyčitovať, že prísne súdi. Kňaz je prostredník medzi Bohom a ľuďmi; neposlúchnuť ho pokladal zákon za ťažký zločin (Dt 17,12).) 5

Lebo klesneš dnes
a s tebou klesne i prorok v noci,
i tvoju matku znivočím.

 (*) (Verš je nejasný, jeho zmysel je asi: Zahynie, a to čoskoro, ľud, falošní proroci, ba celý národ, ktorý náš prorok volá matkou. Falošní proroci zavinili z veľkej čiastky nemravnosť ľudu, preto ich pád bude ťažší, čo náš prorok vyjadruje tým, že padnú v noci.) 6

Môj ľud hynie, lebo nemá poznania.
Pretože si odmietol poznanie,
odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz.
Zákon svojho Boha si zabudol,
aj ja zabudnem na tvojich synov.

 (*) (Výčitka patrí celému národu: pretože odmietol poznanie Pána, prestane byť kňazským národom (porov. Ex 19,6). Izrael konal kňazskú službu, lebo mal byť prostredníkom medzi Bohom a ostatnými národmi.) 7

O čo je ich viac, o to väčšmi hrešia proti mne,
ich slávu zmením na hanbu.

 (*) (Tu prorok opisuje vinu a trest domu Izraela a vymenúva rozličné hriechy a previnenia synov Izraela, ku ktorým hovorí.) 8

Hriechom môjho ľudu kŕmia sa
a po jeho vine túžbou mrú.

 (*) (Je tu reč o kňazoch Severnej ríše. Všetky obety v tejto ríši boli hriešne, lebo jediným obetným miestom pre Izraelitov bol jeruzalemský chrám. Kňazi jednako napomáhali tieto obety, aby sa mohli z nich živiť; živili sa teda z hriechov ľudu, preto ich stihne ten istý trest, čo aj ľud.) 9

Ako ľudu, tak bude aj kňazovi,
jeho cesty na ňom potrescem,
a jeho skutky mu odplatím.

 10

Jesť budú, no nenasýtia sa,
smilniť budú, no nerozmnožia sa,
lebo nechceli dbať o Pána.

Zanechať modloslužbu!

11

Smilstvo, víno a mušt rozum odberá.

 (*) (Modloslužba a s ňou spojené neresti natoľko odobrali Izraelitom rozum, že chcú veštby od svojich drevených bohov a veštia pomocou akýchsi paličiek (robdomantia; porov. aj Ez 21,26).) 12

Môj ľud sa svojho dreva spytuje
a učí ho jeho palica,
lebo ich zaviedol smilný duch
a smilne sa odvrátili od Boha.

 13

Na hrebeňoch vrchov prinášajú obety
a na pahorkoch prinášajú kadidlo,
pod dubom, topoľom a terebintou,
lebo chládok ich dobrý je.
Preto smilnia ich dcéry
a cudzoložia ich nevesty.

 (*) (Porov. Jer 2,20.) 14

Nie ich dcéry budem trestať pre smilstvo
a pre cudzoložstvo ich nevesty,
veď sami sa uchyľujú k smilniciam,
obetujú s neviestkami svätýň,
a tak padá nechápavý ľud.

 (*) (Dcéry a nevesty, pravda, neostanú bez trestu. No väčšia je vina otcov a mužov, lebo od nich sa aj ony naučili hriechu. O pobehliciach svätýň pozri pozn. k 1 Kr 14,24.) 15

Ak smilníš ty, Izrael,
nechže Júda nehreší!
Do Galgaly nechoďte,
k Betavenu nevystupujte
a neprisahajte sa: »Ako žije Pán!«

 (*) (Mravný stav Izraela je beznádejný, preto prorok oslovuje Južné kráľovstvo, Júdsko, aby aspoň ono nepáchalo modloslužbu. Galgala a Betaven boli strediskami modloslužby. Dve mestá mali meno Galgala. O jednom pozri pozn. k 1 Sam 7,16, o druhom 1 Sam 10,8. Nevedno, o ktorom z týchto miest je tu reč. – Betaven je zmenené meno Betelu (dnešný Betin, asi 15 km severne od Jeruzalema). Meno Betel znamená "Dom Boha" (porov. Gn 28,10; 35,14). Jeroboam I. dal však postaviť v tomto meste zlaté teľa, preto ho prorok volá Betaven=Dom hriechu. – Boh nechce, aby modlári vyslovovali pri prísahe jeho meno.) 16

Ako krava, ktorá strečkuje,
tak strečkuje Izrael.
Teraz ho Pán má pásť
ako baránka na rozsiahlej pastve?

 17

Spoločníkom modiel je Efraim, nechaj ho!

 (*) (Ešte vždy pokračuje výzva k Júdsku, pozri v. 15.) 18

Hostina je oddelená,
ustavične smilnia,
jeho ochrancovia radi prinášajú hanbu.

 19

Víchor ich do svojich krídel zahalí
a ponesú hanbu pre svoje obety.

Karhanie vodcov národa

1

Počujte toto, kňazi,
a dom Izraela, pozoruj,
nakloňže si ucho, kráľov dom,
pretože vám patrí tento súd;
stali ste sa v Masfe osídlom,
na Tábore sieťou rozostretou.

 (*) (Táto Masfa ležala v Galaáde, porov. Sdc 10,17; 11,11.29.34. – Vrch Tábor na rozhraní územia kmeňov Zabulon a Isachar; dnes sa volá Džébel et-Tór. Masfa a Tábor mali asi zvláštny vzťah k modloslužbe Izraelitov.) 2

Obety vrhli do priepasti,
ja ich karhám všetkých.

 (*) (Obety, ktoré patrili Bohu, znížili k modlám a obetovali im ich.) 3

Ja poznám Efraim
a Izrael mi skrytý nie je;
lebo si smilnil, Efraim,
poškvrnil sa Izrael.

 (*) (Efraim: pozri pozn. k 7,8.) 4

Ich skutky im nedovoľujú
vrátiť sa k svojmu Bohu,
lebo je v nich smilný duch,
takže nepoznajú Pána.

 5

Pýcha usvedčuje Izrael do očí,
Izrael a Efraim pre svoju vinu padajú
a Júda padá s nimi tiež.

 (*) (K výrazom pozri Iz 3,9.) 6

Idú so svojimi ovcami a dobytkom
hľadať Pána, ale ho nenájdu,
odtiahol od nich preč.

Pán bude trestať

7

Spreneverili sa Pánovi,
áno, cudzích synov splodili;
mesiac ich strávi s ich poľami.

 (*) (Synovia sú cudzí, lebo nepatria k Božiemu ľudu, porov. 1,9. – Nejasný výraz: "mesiac ich strávi" znamená azda, že za mesiac vyjdú navnivoč i so svojím poľom.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Oz 3)   Dopredu (Oz 6)

Obsah