Pies

1Veľpieseň od Šalamúna. (*) (O Šalamúnovom autorstve Veľpiesne pozri úvod.)

Snúbenica túži za snúbencom

Snúbenica:

2

Zľúbaj ma bozkami svojich úst,
bo láska tvoja lepšia je nad víno.

 3

Dobrá je vôňa tvojich olejkov;
jak olej rozliaty je tvoje meno.
Zato ťa dievčence majú tak rady.

 (*) (Vzácny olej urodzení obyvatelia Šalamúnovej krajiny mávali v dobre zatvorených nádobách. Len jeho rozliatím sa roznášala jeho vôňa. Iní prekladajú "olej prelievaný", prelievaním pozbavený nečistoty, teda veľmi čistý.) 4

Tiahni ma za sebou!
Pobežme!
Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty!
Tam jasať budeme a z teba tešiť sa
a ľúbosť tvoju vynášať viac ako víno.
Ozaj, právom ťa milujú.

 (*) (V Palestíne sa manželia nazývajú kráľ a kráľovná, kým trvá sobáš, a ten u niektorých bohatších rodín trval aj niekoľko dní. V tom čase novomanželia sedávali na napodobenom tróne a hostia im vzdávali priamo kráľovské pocty.)

Pohľad na dni rozlúčenia

Snúbenica:

5

Ja čierna som, no pekná jednako,
dcéry jeruzalemské,
jak stany kedarské,
jak plachty šiatrov šalmaských.

 (*) (Kedar, Šalma, mená severoarabských beduínskych kmeňov. Pleť snúbenice podobá sa farbe stanov, ktoré boli z hnedej kozej srsti.) 6

Nehľaďte na mňa, že som čierna,
že ma tak opálilo slnko!
Synovia mojej matky zanevreli na mňa,
postavili ma strážiť (svoje) vinice,
nuž o vinicu svoju dbať som nemohla.

 (*) (Bratia snúbenice na Východe mali plnú právomoc, keď zomrel otec.)

Rozhovory so snúbencom

Snúbenica:

7

Povedz mi ty, ktorého z tej duše milujem,
kde pásavaš,
kde odpočívaš cez poludnie,
aby som sa nemusela potĺkať
od stáda ku stádu druhov tvojich.

 (*) (Pastieri sa cez poludnie zdržiavali pri nejakom prameni, kde napájali stáda a kde potom trávili svoj odpočinok.)

Ženích:

8

Nevieš to, ty, zo žien najkrajšia?
Nuž choď len čriedam po stopách
a kozliatka svoje
pri pastierskych kolibách popásaj!
9

K paripám v kočoch faraónových
ťa môžem prirovnať, priateľka moja.

 (*) (Faraón mal rád prepych. Jeho kone boli najkrajšie a skvostne vyzdobené.) 10

Ako len svedčia lícam tvojim ozdobné retiazky
a šiji tvojej náhrdelníky koralové!

 11

Dáme ti vytepať zlatých retiazok
so striebornými zvončekmi.

Snúbenica:

12

Pokiaľ kráľ hovie na svojom ležadle,
vydáva môj nard svoju vôňu.

 (*) (Nard nosievali ženy pre jeho silnú vôňu vo vrecúškach na prsiach.) 13

Vrecúškom myrhy je mi môj milý;
odpočíva mi na prsiach.

 14

Môj milý je mi strapcom cyprovým
vo vinohradoch Engadi.

 (*) (Cyprusový ker je zo dva metre vysoký a v kvete šíri vôkol seba silnú vôňu. Z jeho kvetov strapcového tvaru sa získava voňavka. Rástol vo viniciach utešenej oázy (Engadi) na západnom brehu Mŕtveho mora.)

Ženích:

15

Aká si krásna, priateľka moja,
aká spanilá!
Tvoje oči sú sťa holubice!

Snúbenica:

16

Aký si krásny, milý môj,
aký pôvabný!
Postieľka naša samá zeleň!

Ženích:

17

Cédre sú trámami nášho paláca,
doskami našich stien sú cyprusy.

 (*) (Predstava je táto: Snúbenci si sadli na zelenú pažiť. Majestátne cédre so svojimi vetvami sú kostrou, stĺpmi a povalou ich "domu" a menšie cyprusy sú výplňou stien.)

Obapolná chvála

Snúbenica:

1

Som lúčny kvietok na saronských rovinách,
ľalia v údoliach.

 (*) (Snúbenica vraví skromne, že je kvietkom na saronských nivách. Presný význam hebrejského slova chabaććeleth nie je známy. Bol to vari narcis. Saron značí vlastne rovinu. Ako vlastné meno slúži prímorskému rovinnému pásu od prístavu Jafy (Jaffa) po pohorie Karmel na severe.)

Ženích:

2

Jak ľalia medzi tŕním
je moja priateľka medzi dievčencami.

 (*) (Ženích odmeňuje skromnú samochválu snúbenice.)

Snúbenica:

3

Sťa jabloň medzi plánkami
je milý môj medzi mládencami.
V jeho tôni sedím,
ako sa mi žiadalo,
a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.

Úchvat lásky

Snúbenica:

4

Vovádza ma do vínnej pivnice
a jeho zástava nado mnou je láska.

 (*) (Víno symbolizovalo lásku (porov. 1,2). Vínna pivnica je teda miesto, kde sa snúbenici podá nápoj lásky. Na dome, kde sa v pivnici čapovalo víno, bol znak, aby upozornil na pivnicu milovníkov vína.) 5

Posilnite ma hrozienkovým koláčom,
občerstvite ma jablkami,
lebo som chorá od lásky!

 (*) (Hrozienkový koláč piekli z lisovaných hrozienok a jemnej múky. Také koláče sa užívali pri pohanských obetách (Oz 3,1).) 6

Pod mojou hlavou jeho ľavica
a jeho pravica ma ľúbo privíňa.

Ženích:

7

Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,
na srny a lane na poli:
Nezobúdzajte ani nerušte lásku,
kým sa jej samej nezachce.

 (*) (Srna (gazela) a laň sú v poézii znakmi lásky (porov. Prís 5,19).)

Ženích na návšteve snúbenice

Snúbenica:

8

Hlas môjho milého!
Hľa, on prichádza!
Po horách skáče,
po vŕškoch hupká.

 9

Milý môj je sťa srna,
je ako jeleníča.

Hľa, veď už stojí
pred naším múrom!
Okiencom hľadí,
cez mriežku sa díva.

(*) (Úzke oblôčiky v palestínskych domcoch, najmä na vidieku, nie sú zväčša podnes zasklené, lež opatrené mriežkou.) 10

Môj milý začal
a povedal mi:

Ženích volá snúbenicu do rozvitej jari

Ženích:

Hor’ sa, priateľka moja,
krásava moja, a poď!

11

Lebo, hľa, už je po zime,
dážď prestal, pominul!

 12

Kvieťa sa kľuje po kraji,
nadišiel spevu čas.
Hrdličky hrkútanie
po našom kraji znie.

 (*) (Hrdlička je sťahovavý vták, a preto veští príchod jari, keď sa zjaví.) 13

Na fige bronie už rané ovocie,
roznáša vôňu vinič v rozkvete.
Nuž, hor’ sa, priateľka moja,
krásava moja, a poď!

 (*) (Ako vtáčí spev i rané figy, i kvet viničový zvestujú jar. Okrem toho slúžia (figovník a vinič) za symboly pokojného šťastia (porov. 1 Kr 5,5).) 14

Holubica moja v rozsadlinách skál,
v úkryte na bralách,
daj zrieť mi svoju tvár,
daj počuť mi svoj hlas,
veď sladký je tvoj hlas
a prekrásna je tvoja tvár.

 (*) (Snúbenica v dome za mriežkou je skrytá pred nepriateľskými zrakmi ako holubica pred jastrabom v neprístupných skalných rozsadlinách.)

V krásnom opojení

Snúbenica:

15

Polapajte nám líšky,
maličké líštičky,
čo škodu robia po viniciach.
A naša vinica je práve v rozkvete.

 (*) (Líšky vystrájajú vo vinici hrabaním a obžieraním hrozna. Zmysel: Bár by sa nič nevyskytlo, čo by kazilo a podrývalo vzrast a dozrievanie snúbeneckej lásky.) 16

Môj milý je môj a ja som jeho,
on, ktorý pasie medzi ľaliami.

 17

Až ochladí sa deň
a nachýlia sa tône,
príď, milý môj,
buď srne podobný
alebo jeleníčaťu
na horách voňavých!

 (*) (Deň sa na jar v Palestíne ochladzuje navečer, keď sa zdvihne chladný vietor. Zmysel: Ostaň so mnou, teš sa zo mňa do večera, ako gazely a lane, čo sa do súmraku popásajú v balzamových vonných horách.)

Snúbenica:

1

Na svojom lôžku po nociach
hľadala som toho,
ktorého moja duša miluje.
Hľadala som ho, ale nenašla.

 2

Nuž vstanem, mesto pochodím;
po námestiach a uliciach
budem hľadať toho, ktorého z tej duše milujem.
Hľadala som ho, ale nenašla.

 3

Stretli ma strážcovia,
čo boli v meste na obchôdzke.
"Nevideli ste toho,
ktorého z tej duše milujem?"

 4

Sotva som trocha od nich poodišla,
našla som, koho moja duša miluje.
Chytila som ho
a nepustila viac,
kým som ho nepriviedla
do domu svojej matky
a do komôrky svojej rodičky.

 (*) (Myšlienky a túžby, ktorými sa snúbenica zapodieva, vyjadruje básnik dramatickým dejom. Opísané udalosti nie sú teda skutočnosťou, ale nie sú ani iba snom.) 5

Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,
na srny a lane na poli:
Nezobúdzajte ani nerušte lásku,
kým sa jej samej nezachce!

Sprievod snúbenice stretáva sa so sprievodom snúbencovým

Chór ľudu:

6

Čože je to, čo stúpa zo stepi
sťa mrákavy dymu - v záplave vône myrhy a kadidla
a všakových práškov voňavých?

 (*) (Nevestu do ženíchovho domu prenášajú na Východe po sobáši na mrku, ba niekedy až za tmy. Priatelia a ženíchovi vrstovníci tvoria sprievod, v noci, pravda, s čadiacimi pochodňami. Nosidlá, čo pošle pre nevestu ženích, v hlučnom zástupe sú celkom zahalené do vonného dymu. Sprievod hučí nielen sobášnymi, lež aj bojovými piesňami, ba zamieša sa do nich zavše štrngot zbraní. V niektorých krajinách ešte aj dnes mávajú na sobášoch ozbrojený sprievod, aby sa tak zvýšil ich lesk. Zíde sa však zbraň v noci i proti nečakaným násilenstvám lúpežníkov.)
7

Hej, to je Šalamúnovo lôžko!
Šesťdesiat bohatierov vôkol neho,
hrdinov izraelských.

 8

Všetci sú v zbroji,
skúsení v boji.
Každý má paloš pri boku
pre nočné postrachy.
9

Kráľ Šalamún si dal spraviť
trón z libanonských driev.

 (*) (Šalamún, kráľ, je tu názov pre ženícha, kým trvá svadba. Libanonské drevo značí vzácny céder.) 10

Stĺpiky jeho ukovať dal zo striebra.
Operadlo zo zlata,
sedadlo z purpuru,
vnútri bol vyložený ebenovým drevom.

 (*) (Purpur – látka tmavočerveného zafarbenia. Eben – vzácne čierne drevo.)
11

Jeruzalemské dcéry, poďte sem,
podívajte sa, dcéry sionské,
na kráľa Šalamúna s korunou,
ktorou ho korunovala jeho matka
v deň jeho sobáša,
v deň, keď mu srdce napĺňala radosť.

 (*) (Sion – pahorok v Jeruzaleme. Šalamún – ženích. Za starých časov na Východe venčievali ženícha. Tento veniec bol tou jeho "korunou", kým on bol "kráľom".)

Ženích ospevuje svoju snúbenicu

Ženích:

1

Aká si krásna, priateľka moja,
aká spanilá!
Tvoje oči sú sťa holubice
za tvojím závojom.
Tvoje vlasy ako stádo kôz,
čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.

 (*) (Ženy podľa východného zvyku chodievali so zakrytou tvárou. – Mladuche sa vlnia krásne čierne vlasy, ani keby to bol príval čiernych palestínskych kôz, čo vlnami sa valí dolu grúňmi. – Galaád je horstvo vo východnom Zajordánsku.) 2

Tvoje zuby ako stádo strižných oviec,
čo vystupujú z kúpeľa.
Každá z nich po dvoje má jahniatok
a ani jedna nie je jalová.

 (*) (Ovca býva najbelšia, keď je vykúpaná pred strihačkou. Mladucha má teda v oboch radoch všetky zuby.) 3

Tvoje pery sťa purpurový pásik
a tvoje ústa plné pôvabu.
Tvoje líca sťa by krížalky
granátového jablka
za tvojím závojom.

 (*) (Rozpuklina v zrelom granátovom jablku dá nazrieť na červené, lesklé jadrá. Prirovnanie vystihuje i tvar mladuchiných líc i farbu pleti.) 4

Tvoj krk je sťa veža Dávidova
vybudovaná s obrannými múrikmi.
Na tisíc štítov visí z nej,
veľké to štíty junákov.

 (*) (Mladuchin krk podobá sa Dávidovej veži, ovešanej štítmi bojovníkov, lebo priam tak z retiazok, čo zdobia jej krk, visia navešané peniažteky, mesiačky a iné drobnôstky. Také veže do výšky sa stupňovite zužovali. Výstupkami na nich, zabezpečenými cimburím, dalo sa chodiť vôkol. Štíty, keď ich práve bojovníci nepotrebovali, vešiavali bojovníci na cimburie výstupku, čo mali nad hlavami.) 5

Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka,
ktoré sa pasú medzi ľaliami.
6

Až ochladí sa deň
a nachýlia sa tône,
vyjdem si na vrch myrhový
a na kadidlový pahorček.

 (*) (Myrhový vrch, kadidlový pahorček je asi vŕšok Sion, na ktorom sa prinášali Bohu žertvy, kadidlo a iné obety.) 7

Celá si krásna, priateľka moja,
a škvrny na tebe niet.

Snúbenec zve k dôvernému spoločenstvu

Ženích:

8

Poď z Libanonu, nevesta moja,
z Libanonu zostúp!
Opusť končiar Amana,
vrcholce Senira a Hermona,
peleše levov, vrchy leopardov.

 (*) (Amana je tá časť Antilibanona, z ktorej tečie rieka Amana, dnes nazývaná Barada. – Senir podľa Dt 3,9 je amorejský názov horstva Hermon; tu je to však severná časť Antilibanonu (porov. 1 Krn 5,23).) 9

Očarila si moje srdce,
sestrička moja, nevesta,
očarila si moje srdce
jediným pohľadom svojich očí,
jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.
10

Aká je sladká tvoja láska,
sestrička moja, nevesta!
Príjemnejšia je tvoja láska nad víno.
A vôňa tvojich mastičiek
je nado všetky voňavky.

 11

Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta,
pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko
a vôňa tvojich šiat
je sťa vôňa Libanonu.

Hĺbka obapolnej lásky

12

Si zatvorenou záhradou,
sestrička moja, nevesta,
si zatvorenou záhradou,
zapečatenou studienkou.

 13

Tvoje výhonky -
to rajský sad granátovníkov
s utešeným ovocím,
s cyprusmi a nardami.

 14

To nard a šafran, puškvorec a škorica
so všelijakou kadidlovou krovinou;
myrha a aloa
s rozličnými prevzácnymi balzamami.

 (*) (Nard je vonný olej. Dorába sa z koreňov a kvetov nardu, rastliny, čo rastie v južnej Ázii. Zo šafranu dorábali voňavky a farby. – Puškvorcové korenie a puškvorcový olej boli známe voňavkárom. Škorica bola tiež vyhľadávaná; z jej koreňov sa pripravoval vonný olej. Kadidlo je (silicová) hmota z rozmanitých druhov (stromku) Boswellia, najmä druhu Boswellia sacra. – Aloa je vlastne krovinaté drevo s vonnou smolou. – Balzam je zas šťava silnej vône z balzamových kmeňov.) 15

Studienka v záhrade,
žriedlo živých vôd,
čo z Libanonu žblnkocú.

Šťastie zo svätého manželského zväzku

Snúbenica:

16

Vstaň, vetrík severný!
Zdvihni sa, vánok od juhu!
Prevejte moju záhradu!
Nech sa jej vôňa roznáša …!

Ó, keby prišiel milý môj
do svojej záhrady
a keby požíval
jej znamenité ovocie!

Ženích:

1

Prišiel som, sestra moja, nevesta,
do svojej záhrady.
Pozbieram svoju myrhu
so svojou voňavou drevinou,
svoj plást jem a svoj med,
popíjam svoje víno a svoje mlieko.
Jedzte a pite, priatelia,
a napite sa, najmilší!

Návrat po bolestnom odlúčení

Nedostatok lásky

Snúbenica:

2

Zaspala som, ale moje srdce bdelo.
Tu počuť čosi. Môj milý klope:

Ženích:

Otvor mi, sestra moja, priateľka moja,
holubička moja, moja čistá.
Namoklo rosou moje temeno,
nočnými kropajami moje kučery.

(*) (V Palestíne padá veľa rosy, lebo teplota sa v noci veľmi zníži.)

Snúbenica:

3

Vyzliekla som si už odev,
budem si ho znova obliekať?
Už som si nohy umyla,
mám si ich zas vari zamazať?

 4

Môj milý siahol rukou cez otvor.
Rozbúchalo sa moje srdce preň …

 5

Vstala som otvoriť svojmu milému.
Kvapkala myrha z mojich rúk
a z prstov mi čistá myrha stekala
na rúčku závory.

 (*) (Ženích vylial na závoru najjemnejšiu myrhu na znak svojej návštevy a pozornosti.)

Žiaľ a trýzeň

6

Otvorila som svojmu milému -
lenže môj milý bol už preč,
už ho tam nebolo.
Zatajoval sa vo mne dych,
kým trval jeho príhovor.
Hľadala som ho, ale nenašla,
volala som ho, ale sa mi neozval.

 7

Stretli ma strážcovia,
čo boli v meste na obchôdzke.
Zbili ma, aj poranili -
i plášť mi zorvali
strážcovia mestských hradieb.
8

Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,
ak by ste našli môjho milého,
povedzte mu,
že som ochorela od lásky!

Jeruzalemčanky:

9

Čím sa tvoj milý odlišuje od iných,
ty, spomedzi žien najkrajšia?
Čím sa tvoj milý odlišuje od iných,
že nás tak zaprisahávaš?

Snúbenica ospevuje snúbencovu krásu

Snúbenica:

10

Môj milý je bielunký a rumenný,
vyniká medzi desaťtisícmi.

 (*) ("Bielunký a rumenný" je vari naše "krv a mlieko". Vyjadruje sa tým dokonalé zdravie.) 11

Jeho hlava je zlato, rýdze zlato,
jeho kučery sťa riasy na datli,
čierne jak havrany.

 (*) (Ženíchove čierne (na Východe najvzácnejšie) kučeravé vlasy, splývajúce voľne, pohybujú sa ako riasy na datľovej palme, keď ju rozkolíše vietor.) 12

Jeho oči sú sťa holúbätá
nad bystrinami vôd,
v mlieku sa kúpavajú
a na brehu sedia.

 (*) (Prirovnanie vystihuje pohyblivosť očí (bystriny vôd), lesk a farbu (mlieko značí bielu čiastku oka, zrenica je holúbok a rohovka breh, na ktorom on sedí). Snúbenec má teda sivé oči.) 13

Jeho líca sťa hriadky balzamu,
na ktorých pučia vonné byliny.
Jeho pery sťa ľalie,
z ktorých prvá myrha steká.

 (*) (Obyvatelia týchto krajín si podnes pri slávnostných príležitostiach navoniavajú a napúšťajú brady voňavkami.) 14

Jeho ruky sťa váľky zo zlata,
posiate drahokamami z Taršiša.
Jeho hruď, to výtvor zo slonovej kosti,
povykladaný zafírmi.

 (*) (Taršiš sa v dávnoveku volal kraj na poriečí rieky Quadalquivir v južnom Španielsku. Taršišový drahokam je chryzolit. Tu meno podľa náleziska. Prirovnanie drieku (pŕs a brucha) ku slonovej kosti vystihuje jeho farbu, čistotu a jemnosť. – Zafíry sú drahokamy beláskavej farby. Zdobili pás ženíchov. Zas iní vykladatelia sa nazdávajú, že sa zafírmi a chryzolitmi vystihuje krása tetovania.) 15

Jeho nohy sťa mramorové stĺpy,
čo stoja na podnožiach zo zlata.
Postavou je sťa Libanon,
nádherný ako cédre.

 (*) (Mramorové stĺpy vyjadrujú pevnosť. Zlatom sa tu zasa naznačuje obuv, ozdobená, vyšívaná jemným zlatom. – Ženíchova postava je majestátna ako libanonský céder (porov. 5,10).) 16

Jeho ústa sú presladké
a všetko na ňom je pôvabné.
Taký je môj milý, taký je priateľ môj,
dcéry jeruzalemské!

Snúbenec a snúbenica znova svoji

Jeruzalemčanky:

1

Kam odišiel tvoj milý,
ty, zo žien najkrajšia?
Kade sa tvoj milý pobral,
aby sme ti ho pomohli hľadať?

 (*) (Dcéry Jeruzalema sa z nadšeného chválospevu snúbenice práve dozvedeli, kto a aký je ten jej ženích, otázka je teraz už len, kde ho hľadať?)

Snúbenica:

2

Do svojej záhrady odišiel môj milý,
k záhonom balzamu,
kochať sa v prekrásnej záhrade
a trhať ľalie.

 (*) (Mladucha sa uspokojuje, lebo vie, kam ženích chodí.) 3

Môj milý je môj
a ja som jeho,
on, ktorý pasie medzi ľaliami.

Snúbenec zas ospevuje pôvab snúbenice

Ženích:

4

Krásna si, priateľka moja, ako Tirza,
sťa Jeruzalem spanilá,
strašná jak šíky pod zástavami.

 (*) (Tirza, šesť míľ východne od Samárie, bola hlavným, rezidenčným mestom izraelských kráľov do čias kráľa Omriho. Ten si potom vybral za sídlo Samáriu. (Porov. 1 Kr 14,17 – 16,24.) – Šíky pod zástavami tu znamenajú čarovnú moc snúbenice. Stačí pohľad, ktorý preniká ako oštep, aby celkom upútala na seba.) 5

Odvráť svoje oči odo mňa,
lebo ma zraňujú.
Tvoje vlasy sú ako stádo kôz,
čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.

 6

Tvoje zuby ako stádo jahníc,
čo vystupujú z kúpeľa.
Každá z nich po dvoje má jahniatok
a ani jedna nie je jalová.

 7

Tvoje líca sťaby krížalky
granátového jablka
za tvojím závojom.
8

Kráľovien jesto šesťdesiat
a osemdesiat bočných žien
a mladíc bez počtu!

 (*) (Básnik popisuje kráľov hárem (porov. 1 Kr 11,3).) 9

Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá,
jediná dcéra matky,
miláčik svojej rodičky.
Zazreli ju dievčence a blahorečia jej,
kráľovné s vedľajšími ženami,
a jasajú jej v ústrety.

 (*) (Mladuche sa urodzenosťou a krásou nevyrovná ani celý kráľovský hárem.)

Chór žien:

10

Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica,
krásna ako mesiac, jasná ako slnko,
strašná jak šíky pod zástavami?

Tanec snúbenice

Snúbenica:

11

Zišla som do orechového sadu
kochať sa na rozzeleňanom údolí,
pozrieť, či vinič je v rozpuku,
či kvitnú granátové jablone.

 12

Tu zrazu znezrady -
prestalo srdce vo mne biť -
hľa, vozy kniežacieho sprievodu!

 (*) (Text je v pôvodine porušený. Mladucha išla do orechového sadu. Zrazu sa stretla s kráľovským sprievodom a chcela ujsť. Lenže družina ju zdržala a po- žiadala, aby jej zatancovala "tanec vojenský". Za jej tanca potom sprievod vynáša jej krásu veľkolepým chválospevom.)

Chór dvoranov:

1

Postojže, postoj, Sulamit!
Postojže, postoj, nech ťa vidíme!

Snúbenica:

Čože chcete vidieť na Sulamitke?
Či tanec vojenský?

(*) (Sulamit a Šalamún sú mená, prvé ženské, druhé mužské, ktorých gramatická príbuznosť je zrejmá (koreň oboch je spoločný, líšia sa len v ro- de). Šalamún je teda názov pre ženícha, Sulamitka (Šalamúnka) názov pre nevestu. »Vojenský tanec«, »tanec dvoch šíkov« tancujú židovské mladuchy v Palestíne. Diváci ho sprevádzajú spevmi, výkrikmi i tlieskaním.)

Čaro snúbenice

Chór dvoranov:

2

Aké sú ladné tvoje kroky
v črieviciach, dcéra kniežacia!
Priehyby tvojich bokov - skvost,
dielo rúk majstrových.

 3

Tvoje lono je miska preskvostná,
nech vína s korením jej nikdy nechýba!
Tvoj život je stoh pšenice,
vrúbený ľaliami navôkol.

 (*) (Obraz ponajprv je zvýraznením hojnosti a farby. Isté druhy pšenice sú podnes, najmä vo východnom Zajordánsku, krásnej farby ľudskej pleti. Básnik však chce prirovnaním vyzdvihnúť aj to, že mladucha je vyvinutá spĺňať úlohy a povinnosti materstva. Na zvýšenie, spríjemnenie chuti primiešavala sa do vína zavše štipka korenia. Tu víno značí plodnú lásku. Pozvážané zbožie z poľa skladalo sa na holohumnici do neveľkých stohov. Radosť z úrody a žatvy vyjadrovala sa ratolesťami, čo boli zastoknuté vôkol nich, a kvetmi.) 4

Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka.

 5

Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti
…
Tvoje oči sú ako plesá hesbonské
pri bráne Bat-Rabbim.
Tvoj nos jak libanonský výbežok,
čo hľadí proti Damašku.

 (*) (Hesbon, staré mesto vo východnom Zajordánsku. Neďaleko brány tohto mesta, ktorou viedla cesta do Bat-Rabbim, boli rybníky. Bat-Rabbim po slovensky značí ,dcéra mnohých'. – Ak sa mladuchina hlava prirovnala k vrchu (7,6), libanonský výbežok je potom vskutku priliehavým obrazom jej nosa. Myslí sa tu na výbežok na východnej strane Antilibanonu, ktorý hľadí na Damask.) 6

Sťa Karmel tvoja hlava na tebe
a vlasy, čo ti z hlavy splývajú,
sú sťa purpur;
kráľ je spútaný do vrkočov.

 (*) (Karmel, horstvo, ktoré leží od Stredozemného mora na juhovýchod, je pokladaný za najkrajší horský hrebeň Palestíny. Mladuchu tak ozdobujú čierne vlasy, ako zdobia tmavé lesy horu Karmel. Splývajúce vlasy boli (purpurovou?) stužkou previazané, ako kráľovský háv býval pásom prepásaný vpoly. Iné vysvetlenie: Purpur býval tmavý, bezmála až čierny. Potom by tu značil farbu mladuchiných vlasov. Text je v pôvodine porušený.)

Ženích:

7

Aká si krásna, aká spanilá,
najmilšia, so svojimi slasťami!

 8

Tvoj vzrast sa palme podobá
a hroznám tvoje prsníky.

 (*) (Štíhla mladuchina postava je ako palma.)
9

Zhútal som: Vydriapem sa na palmu
a siahnem po jej ovocí.
Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky
viničovými strapcami
a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok

 10

a tvoje ústa ako víno najlepšie
ktoré mi zvlažuje podnebie
a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.

Roztúženosť lásky

Snúbenica:

11

Ja patrím svojmu milému
a jeho túžba za mnou nesie sa.

 12

Poď, milý môj,
zájdime na vidiek,
nocujme v dedinkách!

 13

Včasráno pôjdeme do viníc
pozrieť sa na vinič,
či sa už rozvíja,
či sa kvet otvára,
či kvitnú granátovníky.
Tam ti dám svoju lásku.

 14

Už roznáša sa vôňa mandragor
a nad našimi dvercami
všakové znamenité ovocie,
čerstvé i sušené,
ja pre teba som odložila, milý môj.

 (*) (Mandragora, alrúna, pokladala sa za čarovnú bylinu, ktorou ženy vzbudzovali vo svojich mužoch lásku. Korene a malé, žlté plody kládli tajne do lôžka, iné z nich zasa pripravovali nápojčeky lásky (porov. Gn 30,14 n.).)

Snúbenica:

1

Ó, keby si bol mojím bratom,
čo prsia matky mojej sal,
vybozkávala by som ťa,
keby som ťa vonku postretla,
a nik by za to neopovrhol mnou.

 2

Pojala by som ťa a zaviedla
do domu svojej matky, čo ma vychovávala.
Opájala by som ťa vínom voňavým
a muštom z mojich granátových jabĺčok.

 (*) (Voňavé víno, granátový mušt sú zobrazovateľmi prejavov tej najopojnejšej a najsilnejšej lásky.)
3

Pod mojou hlavou jeho ľavica
a jeho pravica ma ľúbo privíňa.

Ženích:

4

Dcéry jeruzalemské,
zaprisahávam vás:
Nezobúdzajte ani nerušte lásku,
kým sa jej samej nezachce.

Dodatky

Moc a sláva lásky

Chór ľudu:

5

Ktože je tá, čo vystupuje zo stepi,
opretá o svojho milého?

Ženích:

Ja pod jabloňou som ťa roznietil,
tam, kde ťa porodila tvoja matka,
kde vajatala tvoja rodička.

(*) (Ženích pripomína mladuche jej doterajší domov a jej dnešné šťastie.)

Snúbenica:

6

Na srdce si ma pritlač jak prsteň,
sťa pečať na svoje rameno!

Ženích:

Lebo láska je mocná ako smrť
a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie.
Jej páľa - to ohňa plápoly,
jej plamene, to Jahveho je žiar.

(*) (Muži v staroveku nosievali prsteň, ktorým pečatili, na šnúročke na krku a poniektorí na ramene (porov. Gn 38,18) a zaobchádzali s ním ako so vzácnou a svätou vecou (porov. Jer 22,24; Ag 2,23). – Láska býva tvrdá, neúprosná ako "šeól", podsvetie, hrob. Koho pohltili, toho nikdy nevydajú naspäť. – Jahve je Božie meno. Jahveho žiar tu značí silu, veľkosť lásky.) 7

Ani veľké vody lásku neuhasia,
ani rieky ju neodplavia.
A keby človek za lásku chcel dať
všetky bohatstvá svojho domu,
len by sa opovrhlo ním.

Snúbenica - pevnosť

Bratia:

8

Sestričku máme maličkú,
čo nemá ešte prsníky.
Čo urobíme pre sestru
v deň, keď ju prídu pýtať za ženu?
9

Ak hradba je,
zbudujme na nej baštu striebornú.
Ak brána je,
obložme ju cédrovými doskami!

Snúbenica:

10

Ja hradba som
a moje prsníky sú ako turne.
Lež preňho som ja tá,
čo sa už dávno oddala.

 (*) (Zmysel verša: Mýlite sa, bratia, keď si myslíte, že nie som ešte súca na vydaj. Ej, veru, veru som, lež ťažko si ma získať. Svojmu ženíchovi som sa však už dávno celým srdcom oddala a dávno som mu dokázala svoju lásku.)

Nad vinicou Šalamúnovou

Bratia:

11

Šalamún mal v Bál-Hamone vinicu.
Vinicu zveril opatrovníkom.
Každý bol povinný mu za jej výnos vyrovnať
po tisíc strieborných.

 (*) (Bál-Hamon, miesto, ktoré nie je bližšie známe. – Šalamún má vinicu, čo mu donáša veľký výnos. Ženíchovi je však viac hodna jeho vinica (tou mu je mladucha) než výnosná a veľká vinica, čo vlastní kráľ Šalamún.)

Ženích:

12

Moja vinica je moja!
Nechaj si tisíc, Šalamún,
a dvesto tí, čo strážili jej ovocie.

Snúbenica, kde si?

13

Ty, ktorá bývaš v záhradách
- priatelia načúvajú -,
daj počuť mi svoj hlas!

Ponáhľaj sa, ženích!

Snúbenica:

14

Utekaj, milý môj,
buď srne podobný
alebo jeleníčaťu
na horách voňavých!
Kontext   Úvod      

Obsah