Rodina Elimelechova sa sťahuje do Moabska. - 1V čase, keď úradovali sudcovia, nastal v krajine hlad. Istý človek sa vysťahoval z júdskeho Betlehema, aby ako cudzinec žil na Moabských rovinách so svojou manželkou a dvoma synmi. (*) (Moab je krajina, ktorá leží východne od Mŕtveho mora. Najmä rovina pozdĺž Mŕtveho mora je podnes veľmi úrodná. Ale pri dobrom obrábaní sú pozemky úrodné aj na moabskej výšine a kopcoch. Hranice Moabska sa menili. V dobe Sudcov siahali od rieky Arnon (dnes El-Modžib) až po južný koniec Mŕtveho mora (Nm 21,13; Sdc 11,18). Časom postúpili na sever, ďaleko za Arnon až po Hesebon (Hesbán). Tak sa zdá, že v prvých časoch Sudcov Moabčania zaujali aj okolie Jericha, a tak Izraeliti, osadení v Jerichu a na okolí, stali sa im poplatníkmi (Sdc 3,12 n.). Veľké priateľstvo nebolo medzi Izraelitmi a Moabčanmi. Ukázalo sa to už pri prechode Izraelitov cez ich krajinu, keď tiahli do zasľúbenej zeme (Nm 22), a tak aj v neskorších dejinách, keď sa Moab stal poplatníkom kráľov izraelských. Ale vždy si vedel vybojovať svoju nezávislosť.) 2Muž sa volal Elimelech, jeho manželka Noemi a jeho dvaja synovia Machlon a Kiljon. Boli to Efratejci z júdskeho Betlehema, ktorí sa presťahovali na Moabské roviny, aby sa tam osadili. (*) (Elimelech a jeho rod je označený prívlastkom: Efratejci. Pochádzajú od Efraty, manželky Kalebovej (1 Krn 2,19). Ich potomstvo bývalo v Betleheme. Preto mal Betlehem aj meno Efrata (Gn 35,16 a 19; Mich 5,2).) 3Ale Noemin manžel Elimelech zomrel, a tak zostala sama so svojimi synmi. 4Oni sa oženili s Moabkami. Jedna nevesta sa volala Orfa a druhá Rút. Tak tam bývali asi desať rokov. 5Ale aj títo dvaja, Machlon a Kiljon, jej umreli, takže po smrti svojich dvoch synov a po smrti manžela zostala táto žena sama (v cudzej krajine).

Rút neopúšťa svokru. - 6Vydala sa teda spolu s nevestami na cestu späť z Moabských rovín, lebo sa na Moabskej rovine dopočula, že Pán milostivo navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7A tak zanechala miesto, kde dosiaľ bývala, a (šli) s ňou aj jej dve nevesty. Keď došli na cestu, ktorá viedla späť do júdskej krajiny, 8Noemi povedala svojim dvom nevestám: "Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky! Nech vám Pán preukáže svoju lásku, akú ste prejavili (mojim) mŕtvym i mne! 9Nech vám Pán dá, aby ste našli spočinutie každá v dome svojho manžela!" A pobozkala ich. Ale ony sa pustili do hlasitého plaču (*) (Noemi praje svojim nevestám plné požehnanie od Boha, ktoré by sa prejavilo v tom, žeby sa jej ovdovelé nevesty znovu mohli vydať. Osud vdovy u východných národov bol veľmi krušný. Po manželovej smrti stala sa obyčajne cudzou rodine zosnulého manžela a jej vlastní pokrvní ju zasa pokladali za cudziu, odkedy sa vydala. Tak ostala vdova mnoho ráz úplne opustená. Preto odporúča Písmo sv. pomoc vdovám ako zvlášť záslužný skutok milosrdenstva. Tento ťažký osud zaľahol najmä na mladšie vdovy, ak nemali dieťa zo svojho manželstva. Bezdetnosť sa pokladala za veľký trest od Boha, a tak v očiach ľudí bola potupou.) 10a hovorili jej: "Vrátime sa s tebou k tvojmu národu!" 11Noemi im odpovedala: "Vráťte sa, dcéry moje! Prečo by ste šli so mnou? Či sa mi ešte narodia synovia, aby sa stali vašimi manželmi?! 12Vráťte sa, dcéry moje! Choďte len! Ja som už stará na vydaj. Veď keby som si povedala: Mám ešte nádej (na dieťa) a keby som ešte túto noc bola s mužom a porodila by som synov, 13či chcete na nich čakať, až vyrastú? Či sa uzavriete, aby ste sa pre nich nevydali za muža? Nie tak, dcéry moje! Moja trpkosť je omnoho väčšia ako vaša, lebo Pánova ruka vystúpila proti mne." (*) (Ani Noemi nemala výhľad na ďalších synov, aby si títo, podľa povinnosti zákonom stanovenej o švagrovskom manželstve, vzali vdovy po bratoch za manželky (Dt 25,5–10).
Ak Noemi hovorí o sebe, že jej osud je tvrdší, ako je osud jej neviest, tento jej výrok treba chápať takto: Mať dietky a radovať sa z nich bolo vonkajším znakom priazne Božej. Noemi už ani nemá nádeje, že by vo svojom pokročilom veku mohla ešte porodiť dietky: oproti tomu jej nevesty v Moabsku sa azda ešte môžu vydať a pri svojom mladšom veku môžu mať dietky, ktoré by im boli na radosť.)

14Tu sa znovu dali hlasite plakať. Pritom Orfa pobozkala svoju svokru a vrátila sa, ale Rút sa jej pridŕžala. 15Povedala jej (Noemi): "Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu národu a k svojim bohom! Choď aj ty za svojou švagrinou!" (*) (Podľa vtedajšieho chápania každá krajina mala svojho vlastného boha, ktorý zasa určité územie pokladal za svoje vlastné. Kto sa vrátil do Moabska (ako to robí Orfa), zaväzuje sa tým, že bude naďalej ctiť národného boha Moabčanov (Molocha-Bála). Porov. 1 Sam 26,19; Sdc 11,24. Keď Rút zostáva pri svojom úmysle ísť do Betlehema, toho prirodzeným dôsledkom bolo, že prijala aj úctu Jahveho, ktorý bol zasa Bohom Izraelovým.) 16Ale Rút odpovedala: "Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovaná. Nech mi Pán tak urobí a nech mi tak aj pridá, že len smrť ma odlúči od teba." (*) (Nech mi Pán tak urobí… – Čokoľvek určí Pán, či ma požehná, či ma stresce, len smrť nás rozlúči.) 18Keď (Noemi) videla, že je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala ju nahovárať a odporúčať jej návrat k svojim. (*) (Možno predpokladať, že Rút aj vo svojom srdci je presvedčená o tom, že Bohu Izraelovmu treba dať prednosť pred všetkými inými bohmi pohanských krajín; preto ochotne chce uctievať Jahveho a prisahá na jeho svätosť.)

19Tak išli obidve spolu, až došli do Betlehema. Ako vošli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto a (ženy) si hovorili: "Nie je to Noemi?" 20Ale ona im vravela: "Nehovorte mi už Noemi, ale volajte ma Mara, lebo veľkú trpkosť mi dal skúsiť Všemohúci! (*) (Noemi znamená 'Moja rozkoš, Moje potešenie’ (tak asi hovorila matka svojmu malému dieťaťu). Mara znamená 'Horká, Trpká, Plná žalosti, bolesti’.) 21Odišla som plná a Pán ma privádza späť prázdnu. Prečo mi teda hovoríte Noemi, keď Pán takto svedčí proti mne a Všemohúci priviedol na mňa utrpenie."

22Tak sa vrátila Noemi a jej moabská nevesta Rút, ktorá prišla spolu s ňou z Moabskej roviny. Do Betlehema došli na začiatku žatvy jačmeňa. (*) (Žatva v Palestíne sa začína v apríli, máji.)

Rút zbiera klásky na poli Bózovom. - 1Podľa svojho muža mala Noemi istého príbuzného, ktorý bol veľmi zámožným mužom z Elimelechovho rodu; volal sa Bóz. 2Moabka Rút povedala Noemi: "Dovoľ mi ísť na pole a zbierať tam klásky po tých (žencoch), u ktorých nájdem milosť!" Ona jej odvetila: "Choď, dcéra moja!" (*) (Podľa zákona Mojžišovho chudobní mali právo zbierať na poliach zanechané klasy (Lv 19,9; 23,22; Dt 24,19). I pritom prosí skromná Rút žencov, teda aj samého majiteľa pozemku o dovolenie, aby smela na jeho roli zbierať klasy (porov. v. 7).)

3Šla teda, prišla na pole a zbierala (klasy) po žencoch. Náhodou zbierala na poli Bózovom, ktorý bol z Elimelechovho príbuzenstva.

4A Bóz prišiel z Betlehema (na pole) a pozdravil žencov: "Pán nech je s vami!" Oni mu odpovedali: "Požehnaj ťa Pán!" 5Bóz sa pýtal svojho služobníka, ktorý mal dozor nad žencami: "Čia je to deva?" (*) ("Deva" je mladá žena. Bóz mohol sa už dopočuť o tom, že sa Noemi vrátila domov z Moabska spolu s nevestou, ale osobne ju ešte nevidel. Bóz znamená ,Silný, Mužný.' Keď túto mladú ženu oslovuje ako "dcéru", z toho vyvodzujú, že bol vekom asi hodne starší.
Manželstvá medzi osobami vekom značne rozdielnymi nie sú na Východe zriedkavosťou.) 6Služobník, dozorca žencov, mu povedal: "To je moabské dievča, ktoré prišlo spolu s Noemi z Moabskej roviny. 7Aj ma požiadala: »Chcela by som zbierať klasy a paberkovať medzi snopmi po žencoch.« Prišla a od včasného rána je na nohách, ani chvíľku nepobudla doma." (*) (Stiahnuť si obuv z nohy znamená vzdať sa svojho práva (porov. pozn. k Dt 25,5–10 a Jn 1,24–34).)

Šľachetnosť Bózova voči Rút. - 8Bóz sa prihovoril Rút: "Dcéra moja, počúvaj ma! Nechoď zbierať klásky na iné pole, ani neprechádzaj stadiaľto, ale drž sa mojich služobníc! 9Oči (maj upreté) na pole, na ktorom žnú, a zbieraj za nimi! Svojim sluhom som rozkázal, aby ti nik nekrivdil. Ak zacítiš smäd, zájdi k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia!" (*) (Rút úctivo prosí Bóza, aby si ju vzal za manželku. Prísne právo na to Rút nemala. Preto ho prosí, aby sa nad ňou zľutoval.) 10Ona pred ním padla na tvár, poklonila sa po zem a povedala mu: "Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach a že sa staráš o mňa, hoci som cudzinka?" (*) (Láska, akú Rút preukazovala svojej svokre, pozostávala v tom, že a) opustila svoju vlasť a tým aj svojho boha; že b) išla za svojou svokrou, aby sa o ňu postarala ako jej dcéra. Jej pracovitosť bola nadmierna, takže až horlivo si počínala v práci, aby zaistila živobytie nielen sebe, ale aj svojej svokre. Jej láska k rodu Noeminmu privádza ju aj k tomu kroku, aby sa stala manželkou muža vekom pokročilejšieho a aby tak splnila túžbu svojej svokry po vytúženom vnúčati, ktoré má udržať rod a ďalej ho rozvíjať. Túžba po potomstve nemala len prirodzené pohnútky, ale sa živila aj z túžby po zasľúbenom Spasiteľovi, ktorý sa mal narodiť v niektorom rode Izraelovom. Kde rod zahynul, tam vymrela i nádej na toto veľké vyznačenie, aké mohla izraelská rodina zažiť.)

11Bóz jej odpovedal: "Hlásili mi všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela: ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoju vlasť, kde si sa narodila, a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. 12Pán nech ti odplatí za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel!"

13Ona mu odpovedala: "Pane, našla som priazeň v tvojich očiach, lebo si potešil svoju služobnicu a hovoril si k jej srdcu, hoci nie som ani tvojou služobnicou."

14A keď prišiel čas jedla, Bóz jej povedal: "Poď sem a jedz z chleba a omoč si krajec v octe!" Sadla si teda vedľa žencov a on jej nadelil praženého zrna, takže sa najedla do sýtosti a ešte jej aj zvýšilo. (*) (Ocot je tu asi rozriedené víno alebo aj vodou riedený vínny ocot, do ktorého si omáčali tvrdý chlieb. Azda z novej úrody jačmeňa alebo najskoršie zo pšenice jedli aj opaľované pražené zrno. Porov. Lv 2,14; 1 Sam 17,17 a 2 Sam 17,28.) 15Keď vstala zbierať klásky, Bóz rozkázal svojim sluhom: "Nech si zbiera klásky aj medzi snopmi a vy na ňu nebuďte za to mrzutí! 16Ba (náročky) vypúšťajte (klasy) zo svojich hrstí a nechajte pre ňu, aby nazbierala, a nehrešte ju za to!"

Rút oznamuje veci svojej svokre. - 17Tak zbierala klásky do večera a keď vymlátila, čo nazbierala, mala z toho asi efu jačmeňa. (*) (Efa jačmeňa obsahovala asi 36,4 litrov obilia. Toto množstvo ukazuje na usilovnosť mladej ženy, ktorá pri horúčave a úpale slnka vedela za deň nazbierať toľké množstvo obilia.) 18Keď jej svokra videla, koľko nazbierala, a keď okrem toho vyňala a podala, čo jej zvýšilo, keď sa nasýtila, (*) (Rodokmeň od Fáresa po Dávida môže mať svoj cieľ, podať dôkaz o tom, že aj hriešni pohania majú nárok dostať účasť v mesiášskom blahu a jeho spáse. Rodostrom vedie sv. spisovateľ až po Dávida, ktorý pre svoju zbožnosť stal sa hodným vzácneho prisľúbenia mesiášskeho. Dávid je praotcom Mesiášovým v takej miere, že budúceho Mesiáša označovali názvom "Syn Dávidov".) 19vravela jej svokra: "Kdeže si zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný človek, ktorý sa staral o teba!" Vtedy oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: "Meno muža, u ktorého som dnes pracovala, je Bóz."

20Noemi povedala svojej neveste: "Nech Pán požehná človeka, ktorý neodoprel svoju dobrotu ani živým, ani mŕtvym!" A vravela ďalej: "Ten človek je naším príbuzným, jedným z tých, čo sú zaviazaní konať za nás krvnú pomstu." (*) (Podľa hebr. osnovy Noemi oznamuje neveste, že Bóz je nielen ich "príbuzný", ale aj ich "goel" (obranca, pomstiteľ), ktorý je povinný ujať sa opustenej vdovy, ak by jej niekto krivdil. K týmto povinnostiam by patrilo asi aj to, aby si bezdetnú vdovu vzal za manželku, a tak má "vzbudiť" potomka jej zosnulému manželovi. Jeho prirodzený syn podľa zákona bol súčasne aj synom zosnulého, ale zosnulému bol synom podľa zákona (legálny syn a nie naturálny). Tak sa mohlo stať, že jeden a ten istý muž mohol mať dvoch otcov: jedného podľa zákona Mojžišovho (legálneho) a druhého zasa prirodzeného. Tým si vysvetľujeme, že v Novom zákone aj pri sv. Jozefovi sa uvádzajú dvojaké rodostromy: Mt 1,16 (otec Jozefov je Jakub) a Lk 3,23, kde sa uvádza otec Jozefov pod menom Héli.)

21A Moabka Rút rozprávala ďalej: "Aj to mi ešte povedal: »Drž sa mojich služobníkov, kým nedokončia celú moju žatvu!«" 22Noemi povedala svojej neveste: "Dobre je to, dcéra moja. Chodievaj von s jeho služobnicami a nik ťa nebude hrešiť na poli niekoho iného." 23Tak sa držala pri zbieraní klasov Bózových služobníc až do ukončenia žatvy jačmeňa a žatvy pšenice. Potom bývala pri svojej svokre.

Noemi pripravuje svadbu pre svoju nevestu. - 1(Istého dňa) jej povedala svokra Noemi: "Dcéra moja, nemám ti pohľadať spokojný príbytok, aby ti bolo dobre? 2Tak teda: Náš príbuzný Bóz, s ktorého služobnicami si bola (pri žatve), túto noc veje jačmeň na humne. 3Umy sa, pomaž sa, obleč si (krajšie) rúcho a choď dolu na humno! Ale nech ťa nezbadá ten muž, dokiaľ neprestane jesť a piť! 4A keď sa potom odoberie na odpočinok, všimni si miesto, kde si ľahne. Potom pôjdeš, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš si. On ti potom povie, čo máš robiť." 5Ona jej povedala: "Urobím všetko, čo mi kážeš."

Bóz sľubuje Rút manželstvo. - 6Tak išla dolu na humno a urobila všetko, ako jej kázala svokra. 7Keď sa Bóz najedol a napil, takže bol v dobrej nálade, odobral sa na odpočinok vedľa hromady (zrna). Tu prišla potichu ona, odhrnula mu z nôh prikrývku a ľahla si. 8O polnoci sa ten človek preľakol a skrútil sa, lebo mu žena ležala pri nohách. 9I opýtal sa: "Kto si?" Ona odpovedala: "Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri okraj (svojho plášťa) na svoju služobnicu, lebo si mi príbuzný!" 10On jej povedal: "Nech ťa požehná Pán, dcéra moja! Táto tvoja druhá láskavosť sa mi viac páči ako tá prvá, lebo nechodíš za mladíkmi, či sú chudobní alebo bohatí. 11A teraz sa neboj, dcéra moja. Urobím ti všetko, čo vyslovíš, veď všetok ľud môjho mesta ťa pozná ako čnostnú ženu. 12A teraz je pravda, že som ti príbuzný. Ale je ešte v príbuzenstve, kto ti je bližší ako ja. 13Zostaň cez noc tu! A zajtra, ak ten človek bude voči tebe uplatňovať právo príbuzenstva, dobre, nech ho uplatní; ale ak nebude chcieť uplatniť svoje príbuzenské právo na teba, uplatním ho voči tebe ja - ako žije Pán! Nocuj tu do rána!"

14A tak mu zostala ležať pri nohách do rána. Vstala však prv, ako by človek človeka rozoznal, a on jej povedal: "Nech sa nik nedozvie, že nejaká žena prišla za mnou na humno!" 15A ešte dodal: "Daj sem svoj plášť, ktorý máš na sebe, a podrž mi ho!" Keď mu ho podržala, nameral jej šesť mier jačmeňa a naložil jej ho. Potom šiel do mesta.

Rút sa vracia k svokre. - 16Keď došla k svojej svokre, ona sa jej pýtala: "Ako si (pochodila), dcéra moja?" I porozprávala jej všetko, ako sa ten muž zachoval. 17A dodala: "Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo vravel: »Nepôjdeš naprázdno ku svojej svokre.«"

18Ona jej povedala: "Dočkaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa celá vec skončí. Lebo ten muž neustane, kým neprivedie ešte dnes túto vec ku koncu."

Rokovanie v bráne mesta. - 1Bóz sa odobral do brány (mesta) a sadol si tam. Keď ta prišiel aj príbuzný, o ktorom Bóz hovoril, povedal mu: "Poď sem, ty a ty, a posaď sa!" On pristúpil a sadol si. 2Nato si Bóz vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal im: "Posaďte sa sem!" A oni si posadali. 3Potom povedal tomu príbuznému: "Noemi, ktorá sa navrátila z Moabskej roviny, dáva do predaja čiastku poľa, čo patrila nášmu bratovi Elimelechovi. 4Povedal som si, že ti to dám vedieť a poviem ti: Odkúp si ho v prítomnosti tých, čo tu sedia, a v prítomnosti starších môjho ľudu. Ak ho chceš odkúpiť, tak si ho odkúp! Ak ho kúpiť nemieniš, oznám mi to, lebo viem, že okrem teba niet iného, kto by ho mal odkúpiť. Ja nasledujem po tebe." On povedal: "Ja ho odkúpim." 5Bóz hovoril ďalej: "Ak dnes nadobúdaš z Noeminých rúk pole, si povinný vziať si aj Moabku Rút, manželku zosnulého, aby si oživil meno zomrelého pre jeho dedičstvo."

6Príbuzný povedal: "Tak ho nemôžem odkúpiť, lebo by som si zničil svoj dedičný podiel. Odkúp si ty, čo som mal ja odkúpiť, lebo ja ho kúpiť nemôžem."

7Od starodávna bolo v Izraeli (zvykom) pri kupovaní alebo pri zámene vecí, aby bola celá záležitosť pevná, že jeden si vyzul obuv a podal ju druhému. To bolo ako potvrdenie v Izraeli. 8A tak si vyzul obuv aj ten príbuzný, ktorý povedal Bózovi: "Odkúp si ho ty!" 9Nato povedal Bóz starším (mesta) a všetkému ľudu: "Dnes ste mi svedkami, že som z Noeminých rúk kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi, aj všetko, čo patrilo Kiljonovi a Machlonovi. 10Ale aj Machlonovu manželku, Moabku Rút, som získal za ženu, aby som zomrelému splodil potomka pre jeho dedičstvo, aby nebolo meno zosnulého vymazané spomedzi jeho bratov a z brán jeho (rodného) mesta. 11Vy ste toho dnes svedkami."

12A všetok ľud, ktorý bol v bráne, aj starší (mesta) odpovedali: "Sme toho svedkami.

13Bóz si ju teda vzal a stala sa mu manželkou. Keď s ňou obcoval, Pán bol k nej dobrotivý, takže počala a porodila syna. 14Tu hovorili ženy k Noemi:

16Noemi vzala chlapca, vložila si ho do lona a bola mu pestúnkou. 17Susedky mu dali meno a hovorili si: "Vnuk sa narodil Noemi." A nazvali ho Obedom. On je otcom Izaiho, Dávidovho otca.

18Toto je Fáresov rodostrom: Fáres bol Ezronovým otcom, 19Ezron bol Aramovým otcom, Aram bol Aminadabovým otcom, 20Aminadab bol Násonovým otcom, Náson bol Salmonovým otcom, 21Salmon bol Bózovým otcom a Bóz bol Obedovým otcom. 22Obed bol otcom Izaiho a Izai bol Dávidovým otcom.