Noemi pripravuje svadbu pre svoju nevestu. - 1(Istého dňa) jej povedala svokra Noemi: "Dcéra moja, nemám ti pohľadať spokojný príbytok, aby ti bolo dobre? 2Tak teda: Náš príbuzný Bóz, s ktorého služobnicami si bola (pri žatve), túto noc veje jačmeň na humne. 3Umy sa, pomaž sa, obleč si (krajšie) rúcho a choď dolu na humno! Ale nech ťa nezbadá ten muž, dokiaľ neprestane jesť a piť! 4A keď sa potom odoberie na odpočinok, všimni si miesto, kde si ľahne. Potom pôjdeš, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš si. On ti potom povie, čo máš robiť." 5Ona jej povedala: "Urobím všetko, čo mi kážeš."

Bóz sľubuje Rút manželstvo. - 6Tak išla dolu na humno a urobila všetko, ako jej kázala svokra. 7Keď sa Bóz najedol a napil, takže bol v dobrej nálade, odobral sa na odpočinok vedľa hromady (zrna). Tu prišla potichu ona, odhrnula mu z nôh prikrývku a ľahla si. 8O polnoci sa ten človek preľakol a skrútil sa, lebo mu žena ležala pri nohách. 9I opýtal sa: "Kto si?" Ona odpovedala: "Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri okraj (svojho plášťa) na svoju služobnicu, lebo si mi príbuzný!" 10On jej povedal: "Nech ťa požehná Pán, dcéra moja! Táto tvoja druhá láskavosť sa mi viac páči ako tá prvá, lebo nechodíš za mladíkmi, či sú chudobní alebo bohatí. 11A teraz sa neboj, dcéra moja. Urobím ti všetko, čo vyslovíš, veď všetok ľud môjho mesta ťa pozná ako čnostnú ženu. 12A teraz je pravda, že som ti príbuzný. Ale je ešte v príbuzenstve, kto ti je bližší ako ja. 13Zostaň cez noc tu! A zajtra, ak ten človek bude voči tebe uplatňovať právo príbuzenstva, dobre, nech ho uplatní; ale ak nebude chcieť uplatniť svoje príbuzenské právo na teba, uplatním ho voči tebe ja - ako žije Pán! Nocuj tu do rána!"

14A tak mu zostala ležať pri nohách do rána. Vstala však prv, ako by človek človeka rozoznal, a on jej povedal: "Nech sa nik nedozvie, že nejaká žena prišla za mnou na humno!" 15A ešte dodal: "Daj sem svoj plášť, ktorý máš na sebe, a podrž mi ho!" Keď mu ho podržala, nameral jej šesť mier jačmeňa a naložil jej ho. Potom šiel do mesta.

Rút sa vracia k svokre. - 16Keď došla k svojej svokre, ona sa jej pýtala: "Ako si (pochodila), dcéra moja?" I porozprávala jej všetko, ako sa ten muž zachoval. 17A dodala: "Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo vravel: »Nepôjdeš naprázdno ku svojej svokre.«"

18Ona jej povedala: "Dočkaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa celá vec skončí. Lebo ten muž neustane, kým neprivedie ešte dnes túto vec ku koncu."