Sdc 13

XII. Sudca Samson, 13,1 - 16,31

Samsonova mladosť. - 1Keď synovia Izraela opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach, vydal ich Pán na štyridsať rokov do ruky Filištíncov. (*) (Podobný úvod v 3,12; 4,1; 6,1; 10,6. – Filištínci (hebr. Pelištím – asi "Prisťahovalci") bývali v juhozápadnej Palestíne už za čias Abrahámových (Gn 26,18). O ich mestách pozri Joz 13,3. Spomínaní sú v 3,3; 10,7. – Filištínska nadvláda (40 ročná), o ktorej je tu reč, trvala za veľkňazstva Héliho a čiastočne Samuelovho a skončila až víťazstvom Samuelovým (1 Sam 7,7 nn.).)

2Vtedy žil istý muž zo Saray, z kmeňa Danovcov. Menoval sa Manue. Jeho manželka bola neplodná a ešte neporodila. (*) (Saraa (hebr. Sor’á), dnes Sar’á, 22 km západne od Jeruzalema, Joz 19,41. – Manue (hebr. Manóah – Pokoj je Boh).) 3Tu sa manželke zjavil Pánov anjel a povedal jej: "Hľa, si neplodná a ešte si neporodila! Ale počneš a porodíš syna. 4Len si potom dávaj pozor! Nepi ani víno, ani iný opojný nápoj a nepožívaj nič nečisté! 5Lebo počneš a porodíš syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne; chlapec bude zasvätený Bohu od materského lona. A on začne vyslobodzovať Izrael z ruky Filištíncov." (*) (Bohu zasvätený (hebr. názír od slovesa názar ,oddeliť sa') mal podľa Nm 6,1 nn. na základe sľubu zachovávať toto: 1. zdržiavať sa opojných nápojov, 2. nechať si rásť vlasy, 3. neznečistiť sa dotykom mŕtvoly. Povinnosti, ktoré má podľa zákona dodržať nazirejec, sú tu uložené aj matke.)

6Žena šla a zvestovala svojmu manželovi: "Boží muž prišiel ku mne. Vyzeral ako Boží anjel a veľmi dôstojne. Nepýtala som sa ho, odkiaľ je, ani svoje meno mi neoznámil. 7Povedal mi: »Hľa, počneš a porodíš syna. Preto teraz nepi víno ani iný opojný nápoj a nepožívaj nič nečisté! Lebo chlapec bude zasvätený Bohu od materského lona až do dňa svojej smrti.«"

8Manue sa modlil k Pánovi a vravel: "Prepáč, Pane! Nech k nám ešte príde Boží muž, ktorého si poslal, a nech nás poučí, čo máme robiť s chlapcom, ktorý sa nám má narodiť!" 9Boh vyslyšal Manuovu modlitbu a Boží anjel prišiel ešte raz k manželke, keď bola na poli. Ale Manue, jej manžel, nebol s ňou. 10Žena rýchle bežala a oznámila to svojmu mužovi. Zvestovala mu: "Zasa sa mi zjavil ten muž, ktorý vtedy prišiel ku mne!" 11Manue vstal a vybral sa za svojou ženou. Keď prišiel k mužovi, opýtal sa ho: "Si ty ten muž, ktorý sa rozprával so ženou?" On odvetil: "Ja." 12Manue sa opýtal: "Ak sa teraz vyplnia tvoje slová, podľa akých smerníc má byť chlapec vychovaný? A k akým prácam ho bude treba priúčať?" 13Pánov anjel odpovedal Manuovi: "Manželka nech sa zdržiava všetkého, ako som jej povedal. 14Nech nepožíva nič, čo pochádza z vínneho kmeňa! Nech nepije víno ani iný opojný nápoj! Tiež nech nepožíva nič nečisté! Všetko, čo som jej prikázal, nech zachová!" (*) (Manue sa nedozvedá nič nového, hoci chcel zvedieť niečo o svojom prisľúbenom synovi, lebo anjel vo svojej odpovedi opakuje len to, čo predtým prikázal manželke.)

15Manue povedal Pánovmu anjelovi: "Mohli by sme ťa zadržať a pripraviť ti kozľa?" 16Ale Pánov anjel odpovedal Manuovi: "Keby si ma aj nútil, nebudem jesť z tvojho jedla. Ale ak chceš pripraviť zápalnú obetu, tak ju prines Pánovi!" Manue nevedel, že je to Pánov anjel. 17A Manue sa ešte opýtal Pánovho anjela: "Aké je tvoje meno? Chceli by sme si ťa uctiť, až sa vyplnia tvoje slová." 18Pánov anjel mu na to povedal: "Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné." (*) (Meno anjela, ktorým je vyjadrená jeho podstata, je "obdivuhodné" (presnejšie: div, zázrak), čiže prevyšuje ľudské sily, je nepochopiteľné a nevysloviteľné.)

19Tu vzal Manue kozľa a suchú obetu a obetoval to na skale Pánovi, ktorý robí obdivuhodné veci. Manue a jeho manželka sa prizerali. 20Keď totiž vystupoval plameň z oltára k nebu, Pánov anjel vystúpil v plameni oltára. Keď to videli Manue a jeho manželka, padli tvárou na zem. 21Potom sa už viac Pánov anjel nezjavil Manuovi ani jeho manželke. Teraz Manue spoznal, že to bol Pánov anjel. 22A Manue povedal svojej manželke: "Určite zomrieme, lebo sme videli Boha." (*) (K obave, že musia zomrieť, porov. 6,22; Gn 16,13; 32,31; Ex 20,19; 33,20.) 23Ale jeho manželka mu povedala: "Keby nás bol chcel Pán usmrtiť, nebol by prijal z našej ruky ani zápalnú, ani suchú obetu, ani by nám nebol toto všetko ukázal, ani by nám nebol niečo také oznámil." (*) (Miesto "suchej obety" má Vg: "mokrej obety". – Zázrak, ktorý sa stal pri obete, bol pádnym dôkazom, že obeta je Bohu milá, že sú v priazni Božej.)

24Keď manželka porodila syna, dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Pán ho požehnával. 25Pánov duch začal v ňom pôsobiť v Machane-Dan medzi Saraou a Estaolom. (*) (K Machane-Dan (Vg: "Tábor Danov") pozri 18,12. – Estaol sa obyčajne stotožňuje s dnešnou "Ešu’a", asi 4 hod. západne od Jeruzalema a severovýchodne od Saray.)

Sdc 14

Samsonove vohľady. - 1Raz Samson zostúpil do Tamnaty a v Tamnate sa zahľadel do jednej z filištínskych dcér. (*) (Tamnata (Timnáthá), dnes Tibne, 7 km juhozápadne od Saray (Joz 15,10; 19,43).) 2Keď sa vrátil, rozpovedal to svojmu otcovi a svojej matke. Hovoril: "V Tamnate som sa zahľadel do jednej z filištínskych dcér. Vezmite mi ju za manželku!" 3Ale jeho otec a matka mu namietali: "Niet už medzi dcérami tvojich bratov a v celom mojom ľude ani jednej ženy, keď si chceš vziať ženu z tých neobrezancov, Filištíncov?" Samson však povedal svojmu otcovi: "Túto mi vezmi! Lebo ona sa mi páči."

4Jeho otec a matka nevedeli, že sa tak stalo od Pána. On vyhľadával totiž zádrapku proti Filištíncom. Toho času panovali Filištínci nad Izraelom.

Zápas s levom. - 5Raz Samson zostupoval so svojím otcom a so svojou matkou do Tamnaty. Tak došli až k tamnatským viniciam. Zrazu zareval oproti nemu mladý lev. 6Tu zostúpil na neho Pánov duch a leva roztrhol, ako sa rozdvojuje kozľa, hoci nemal nič v ruke. Ale svojmu otcovi a svojej matke sa nepochválil, čo urobil. 7Potom sa pobral ďalej a zhováral sa so ženou. Páčila sa Samsonovi. (*) (Keď dostal Samson od rodičov odmietavú odpoveď, vybral sa do Tamnaty sám (porov. v. 7). Že by sa boli pobrali rodičia do Tamnaty proti svojej vôli? Preto "So svojím otcom a so svojou matkou" bude pravdepodobne neskoršia glosa. A tak dôsledne miesto "došli" treba čítať: "došiel". – Levov bývalo kedysi v Palestíne mnoho. Porov. 1 Sam 17,34; 2 Sam 23,20; 1 Kr 13,24; 20,36.)

Samsonova svadba. - 8Keď o nejaký čas zase tade išiel, aby si ju vzal, odbočil, aby sa podíval na mŕtvolu leva. A hľa, v tele leva bol roj včiel a med. 9Nabral si ho do rúk a na ďalšej ceste pojedal. Keď prišiel k svojmu otcovi a svojej matke, dal im z toho a jedli. Ale nepovedal im, že med vybral z levieho tela. 10Potom zostúpil k žene. A Samson tam vystrojil hostinu, lebo tak to robievali mladoženísi. (*) (Zaujímavé je, že si Samson nepriviedol družbov zo Saray – ako by sa podľa zaužívaných zvyklostí čakalo –, ale pridelia mu ich v Tamnate.) 11Keď ho videli, dali mu tridsať družbov, ktorí boli pri ňom.

Hádanka. - 12Samson im povedal: "Dám vám hádanku. Ak ju za sedem dní hostiny uhádnete a správne rozlúštite, dám vám tridsať spodných šiat a tridsať sviatočných oblekov. 13Ale ak mi ju nebudete môcť rozlúštiť, tak dáte vy mne tridsať spodných šiat a tridsať sviatočných oblekov." Keď na neho naliehali: "Daj nám hádanku! Chceme ju počuť!" 14- povedal im:

Po tri dni nemohli rozlúštiť tú hádanku. (*) (Svadobné hostiny trvali sedem dní.)

15Na štvrtý deň povedali Samsonovej žene: "Nahováraj svojho muža, aby nám prezradil hádanku! Ináč spálime teba i dom tvojho otca. To ste nás sem pozvali, aby ste nás ožobráčili?" 16A Samsonova žena plakala pred ním a dohovárala mu: "Zanevrel si na mňa a iste ma nemiluješ! Hádanku si dal mojim krajanom a mne si ju neprezradil!" Odpovedal jej: "Ani svojmu otcovi a svojej matke som to nepovedal a tebe by som to mal prezradiť?" 17Sedem dní, čo bola u nich hostina, vyplakávala pred ním. Konečne na siedmy deň jej to vyzradil, lebo na neho naliehala. Ona zas prezradila rozlúštenie hádanky svojim krajanom. 18A na siedmy deň pred západom slnka mu povedali mužovia mesta:

On im odpovedal:

Samsonov hnev. - 19Tu zostúpil na neho Pánov duch, zašiel do Askalona, pobil tam tridsať mužov, pobral im odevy a dal ich sviatočné obleky tým, ktorí rozlúštili hádanku. Náramne bol rozhnevaný a odišiel do domu svojho otca.

20Samsonovu ženu však dali jednému z družbov, ktorí boli v jeho spoločnosti.

Sdc 15

Samson a šakaly. - 1Po nejakom čase, v dňoch pšeničnej žatvy, chcel Samson navštíviť svoju manželku a priniesol jej kozliatko. Keď spomenul, že chce vojsť k svojej manželke do jej izby, jej otec mu to nedovolil. 2Pritom jej otec povedal: "Myslel som, že si na ňu zanevrel. Preto som ju dal tvojmu družbovi. Ale jej mladšia sestra je krajšia ako ona. Tú ti môžem dať namiesto nej." 3Samson im povedal: "Odteraz sa nebudem cítiť vinný pred Filištíncami, keď im niečo zlé vykonám."

4A Samson vyšiel, nachytal tristo šakalov, potom vzal fakle, obrátil chvost ku chvostu a medzi každé dva chvosty pripevnil fakľu. 5Potom fakle zapálil a vypustil ich Filištíncom do obilia. Tak im spálil obilie, či už bolo na hromade alebo na koreni, ba aj vinohrady a olivy. 6Keď sa Filištínci vypytovali: "Kto to urobil?" - povedali im: "Tamnaťanov zať Samson, lebo mu vzal jeho manželku a dal ju jednému z jeho družbov." Tu Filištínci vyšli a upálili ju aj s jej otcom. 7Samson im však povedal: "Keď vy takto robíte, nebudem mať pokoja, kým sa na vás nevypomstím." (*) (Každá pomsta dráždi nepriateľa ešte k väčším odvetám. "A bil ich lýtko i stehno" – asi hebrejské porekadlo – znamená ako naše: "hlava nehlava". Bití Filištínci tak šialene utekali, že sa im "opierali lýtka o stehná" (Vg.) Etam (skalná rokľa) bola juhovýchodne od Saray, na severnom svahu Vadi Ismá’im.) 8A bil ich "lýtko i stehno" hroznou ranou. Potom odišiel a zdržoval sa v skalnej rokline Etam.

Samson zabije tisíc Filištíncov. - 9Filištínci vystúpili a utáborili sa v Júdsku, roztiahli sa až do Lechi. 10Keď sa Júdovci pýtali: "Prečo ste k nám vytiahli?" - odpovedali: "Prišli sme chytiť Samsona a odplatiť sa mu za to, čo nám vykonal." 11Tu zostúpilo asi tristo mužov z Júdu do skalnej rokliny Etam a pýtali sa Samsona: "Nevieš, že Filištínci sú našimi pánmi? Čo si nám to urobil?" Odvetil im: "Ako oni urobili mne, tak som ja urobil im." (*) (Tento výboj urobili Filištínci z pomsty. – Lechi ("Čeľusť") bola skala, ktorá mala podobu zvieracej čeľuste, neďaleko dnešného Chirbet es-Sijjág, na južnej strane Vadi Ismá’im. – Keď aj nebol Samson Júdovcom, ale Danovcom, predsa sa ho mali ujať proti Filištíncom. Vidieť, že vlastenecké cítenie Izraelitov veľmi pokleslo v sudcovskej dobe. Už si boli navykli na nadvládu pohanských otrokárov.) 12Povedali mu: "Prišli sme ťa zajať, aby sme ťa vydali do ruky Filištíncov." - "Prisahajte mi," požiadal ich Samson, "že ma vy nezabijete!" 13Odpovedali mu: "Nie, my ťa chceme len zajať a odovzdať do ich ruky. Ale zabiť ťa nezabijeme." Potom ho zviazali dvoma novými povrazmi a vyniesli ho zo skalnej rokliny.

14Keď prišiel do Lechi, Filištínci mu jasavo výskali v ústrety. Tu však zostúpil na neho Pánov duch a povrazy, ktoré mal na ramenách, boli ako kúdeľ, ktorú stravuje oheň, a putá mu spadli z rúk. 15Vtom našiel čerstvú osliu čeľusť, vystrel ruku, chytil ju a pobil ňou tisíc mužov. 16A Samson povedal:

17Keď dohovoril, odhodil čeľusť z ruky a nazval to miesto Ramat-Lechi (Odhodenie čeľuste).

Zázračný prameň. - 18Ale bol veľmi smädný. Preto volal k Pánovi: "Ty si dal do ruky svojho služobníka toto veľké víťazstvo a teraz zomriem smädom a dostanem sa do ruky neobrezancov." 19Tu Boh otvoril priehlbinku, čo bola v Lechi, a vyvrela z nej voda. Keď sa jej napil, okrial na duchu a ožil. Preto sa nazýva "Prameň vzývajúceho", ktorý je v Lechi až podnes. (*) ("Prameň vzývajúceho" (hebr. 'En haqqóré); meno sa zachovalo v dnešnom prameni "'Ajún Kara", severozápadne od Sar’y. – "Za čias Filištíncov" – asi v prvej polovici filištínskej 40-ročnej nadvlády.)

20Súdil Izrael dvadsať rokov za čias Filištíncov.

Sdc 16

Samson v Gaze. - 1Raz zašiel Samson do Gazy. Zazrel tam neviestku a vošiel k nej. (*) (Gaza, filištínske mesto pri Stredozemnom mori, asi 60 km od Saray, Samsonovho domova.) 2Keď sa medzi Gazanmi rozchýrilo: "Samson sem došiel" - obkľúčili ho a číhali na neho celú noc v mestskej bráne. Ale celú noc boli ticho. Zaumienili si: "Keď sa rozvidnie, zabijeme ho!"

3Samson však spal len do polnoci. O polnoci vstal, vzal vráta mestskej brány aj s oboma verajami, vytrhol ich aj so závorou, potom si ich vyložil na plecia a vyniesol ich na končiar vrchu, ktorý je naproti Hebronu. (*) (Hebron od Gazy bol vzdialený asi na 60 km.)

Samson a Dalila. - 4Potom sa zamiloval do istej ženy v údolí Sorek. Menovala sa Dalila. (*) (Údolie Sorek je Vadi es-Serár, blízko Sa ray. – O piatich filištínskych náčelníkoch porov. 3,3; Joz 13,3. – Ak počítame šekel na 14,55 g, mala dostať od piatich náčelníkov najmenej 80 kg striebra. Vidieť, že si vysoko cenili svojho nepriateľa.) 5Prišli k nej filištínski náčelníci a vraveli jej: "Nahováraj ho a vyzveď sa, v čom je jeho veľká sila, ako by sme ho mohli premôcť a zviazať, aby sme ho znemožnili. Dáme ti každý po tisícsto šeklov striebra." 6Dalila teda vravela Samsonovi: "Vyzraďže mi, v čom je tvoja veľká sila a čím by ťa bolo treba zviazať, aby si bol znemožnený!" 7Samson jej povedal: "Ak ma niekto zviaže siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými šľachami, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek." 8Filištínski náčelníci jej teda priniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých šliach, a zviazala ho nimi. 9Zákerníci sedeli v jej komôrke. Tu skríkla: "Filištínci (idú) na teba, Samson!" On však šľachy roztrhol, ako sa trhá niť, keď sa k nej priblíži oheň. Príčina jeho sily bola i naďalej neznáma.

10Tu povedala Dalila Samsonovi: "Oklamal si ma, luhal si mi! Prezraď mi teraz, čím by ťa bolo treba zviazať!" 11Odpovedal jej: "Ak ma niekto zviaže novými, ešte v práci nepoužitými povrazmi, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek." 12Dalila teda vzala nové povrazy a zviazala ho nimi. Potom skríkla na neho: "Filištínci (idú) na teba, Samson!" Zákerníci totiž sedeli v komôrke. On ich však strhol zo svojich ramien ako nejakú niť.

13Dalila dohovárala Samsonovi: "Až doteraz si ma klamal a luhal si mi. Prezraď mi už, čím by ťa bolo treba zviazať?" Odvetil jej: "Ak spletieš sedem vrkočov mojej hlavy s osnovou." (*) (Podľa LXX treba doplniť takto: 13. "Ak spletieš sedem vrkočov… s osnovou a naviažeš na kolík (Vg ešte dodáva: a ten zarazíš do zeme), budem slabý a ako ktorýkoľvek človek. 14. Uspala ho, potom vzala Dalila sedem vrkočov jeho hlavy, vplietla do osnovy, naviazala na kolík a skríkla: Filištínci…") 14Keď však zarazila kolík a skríkla na neho: "Filištínci (idú) na teba, Samson!" - prebudil sa zo spánku a vytrhol tkaňový kolík aj s osnovou.

15A opäť mu dohovárala: "Ako môžeš hovoriť, že ma miluješ? Veď tvoje srdce nie je so mnou! Už tri razy si ma oklamal a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila." 16A keď deň čo deň naliehala svojimi rečami na neho a unúvala ho, že sa mu znechutil život až na smrť, 17otvoril jej celé svoje srdce a povedal jej: "Britva sa ešte nedotkla mojej hlavy, lebo som zasvätený Bohu od materského lona. Keby ma niekto ostrihal, moja sila by odo mňa odišla, oslabol by som a bol by som ako ktorýkoľvek človek."

18Dalila videla, že jej otvoril celé svoje srdce, preto dala zavolať filištínskych náčelníkov a odkázala im: "Tentoraz príďte, lebo mi otvoril celé svoje srdce!" Filištínski náčelníci k nej došli a priniesli so sebou aj peniaze. 19Uspala ho na svojich kolenách, (zavolala jedného muža) a odstrihla mu z hlavy sedem vrkočov. Tak ho oslabila a jeho sila od neho odišla. 20Keď skríkla: "Filištínci (idú) na teba, Samson!" - prebudil sa zo spánku a povedal si: "Aj teraz vyviaznem ako predtým a strasiem to zo seba." Nevedel totiž, že Pán od neho odstúpil. 21Filištínci ho chytili, vylúpili mu oči, odviedli ho do Gazy a uväznili ho v okovách. Vo väzení musel točiť mlyn. 22Ale po ostrihaní mu vlasy na hlave opäť podrástli.

Samsonova smrť a pomsta. - 23Filištínski náčelníci sa zišli, aby priniesli svojmu bohu Dagonovi veľkolepú obetu a slávili radovánky. A volali:

24A keď ho ľudia uvideli, velebili svojho boha a vyvolávali:

25A keď už boli v dobrej nálade, vyvolávali: "Priveďte Samsona! Nech nám niečo zahrá!" Priviedli teda Samsona zo žalára a hral pred nimi. Postavili ho medzi stĺpy. 26Tu povedal Samson chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: "Pusť ma! Chcem sa oprieť o stĺpy, na ktorých spočíva dom." 27V dome bolo plno mužov a žien. Došli tam tiež všetci filištínski náčelníci. A na streche bolo asi tritisíc mužov a žien, ktorí sa prizerali Samsonovi, ako hrá.

28Samson však vzýval Pána a prosil: "Pane, Bože! Rozpomeň sa na mňa a daj mi sily ešte tentoraz, ó, Bože, aby som sa vypomstil aspoň za jedno z mojich dvoch očí." 29Tu Samson nahmatal dva prostredné stĺpy, na ktorých spočíval dom, zaprel sa do nich, pravou rukou do jedného a ľavou do druhého, (*) (Úmyslom Samsonovým nebola samovražda, on chcel poškodiť nepriateľa, aby tak uľahčil svojmu ľudu a tiež ukázal moc Boha Jahveho nad Dagonom. Preto smrť Samsonova bola hrdinskou sebaobetou ku cti Jahveho za blaho ľudu izraelského. Je hrdinom viery (Hebr 11,32).) 30a zvolal: "Nech zomriem s Filištíncami!" Vystrel sa celou silou a dom sa zrútil na náčelníkov a na všetok ľud, ktorý v ňom bol. A mŕtvych, ktorých zabil pri svojej smrti, bolo viac než tých, ktorých pobil za svojho života.

31Jeho bratia a celý dom jeho otca zostúpili, vzali ho, odniesli a pochovali ho medzi Saraou a Estaolom v hrobe jeho otca Manua.

Súdil Izrael dvadsať rokov. (*) (O Estaole 13,25. – Podľa 13,25 miestom jeho hrobu je Machane-Dan.)