Cesta levitu. - 1V čase, keď nebolo v Izraeli kráľa, osadil sa istý levita ako cudzí v zadných končinách Efraimského pohoria a vzal si vedľajšiu ženu z Júdovho Betlehema. 2Vedľajšia žena sa naň nahnevala a odišla od neho do domu svojho otca, do Júdovho Betlehema. Bola tam už štyri mesiace, 3keď sa jej muž vybral za ňou, aby si ju naklonil srdečným prehováraním k návratu. Mal so sebou svojho sluhu a dva osly. Keď ho uviedla do domu svojho otca a otec dievčaťa ho zazrel, vyšiel mu radostne v ústrety. 4A keď jeho tesť, otec dievčaťa, na neho naliehal, zostal u neho tri dni. Jedli a popíjali si a nocovali tam.
5Na štvrtý deň včasráno vstali a keď sa chystal na cestu, povedal otec dievčaťa svojmu zaťovi: "Posilni sa ešte kúskom chleba! Potom pôjdete!" 6Nato si sadli a obidvaja jedli a pili. Potom povedal otec dievčaťa mužovi: "Ale zostaň ešte na noc! Zabav sa!" 7A muž aj vstal, aby sa vydal na cestu, ale keď jeho tesť opäť na neho naliehal, zostal a prenocoval tam.
8Na piaty deň včasráno vstali a keď sa chystal na cestu, povedal otec dievčaťa: "Posilni sa najprv! Vyčkaj, až sa deň schýli!" A zas jedli obidvaja. 9Keď však muž vstal, aby sa vydal na cestu so svojou vedľajšou ženou a so svojím sluhom, povedal mu jeho tesť, otec dievčaťa: "Hľa, deň sa už schýlil. Zvečerieva sa! Prenocujže tu! Zajtra včasráno vstanete, vydáte sa na cestu a dostaneš sa do svojho stanu."
10Ale muž už nechcel zostať na noc, lež vstal a odišiel. Tak sa dostal až do blízkosti Jebuza, to jest Jeruzalema. So sebou mal dva osedlané osly. Jeho vedľajšia žena bola tiež pri ňom. (*) (Miesto "osedlané" má Vg: "zaťažené", t. j. bremenami. – Z Betlehema do Jeruzalema (Jebuz – pomenovanie toto sa stalo asi podľa obyvateľov mesta: Jebuzejci) sú 2 hod. cesty. – Levita sa vybral z Betlehema neskoro odpoludnia, asi 3 hod. pred západom slnka.)
Prijatie levitu v Gabae. - 11Keď boli pri Jebuze - a deň sa už značne schýlil -, povedal sluha svojmu pánovi: "Poď, uchýľme sa do mesta Jebuzejov a prenocujme v ňom!" 12Ale jeho pán mu odvetil: "Neuchýlime sa ta - do mesta cudzincov, ktorí nie sú z Izraelových synov -, ale pôjdeme ďalej až do Gabay." 13Potom povedal svojmu sluhovi: "Poď, zájdeme do niektorej dediny a prenocujeme či už v Gabae alebo v Rame." 14A uberali sa svojou cestou ďalej. Pri Gabae, ktorá patrí Benjamínovi, zapadlo im slnko. (*) (Miesto "prenocujme v ňom" má Vg: "zostaňme v ňom". (Obdobne vo v. 6.) Gabaa (Gib’á), dnes Tell el-Fúl, Joz 18,28. – Rama, dnes er-Rám, Joz 18, 25. Obidve mestá sú asi na 8 km vzdialené na sever od Jeruzalema a 2 1/2 km od seba. – V Palestíne je súmrak kratší než u nás; po západe slnka čoskoro nastáva noc.) 15Ta teda odbočili z cesty, aby si zašli na noc do Gabay. Keď však vošiel a zložil sa na námestí mesta, nebolo nikoho, kto by ich bol prijal do domu na nocľah. (*) ("Na námestí mesta", t. j. na širokej ulici, kde sa sústreďoval život obyvateľstva, takže každý ich mohol vidieť a ponúknuť im pohostinstvo. Nedostatok pohostinstva bol nielen zlým znamením, ale aj hanbou pre celé mesto, keď sa musel pocestný zložiť na noc len na ulici.)
16Tu zvečera prichádzal starec z poľa, zo svojej práce. Muž pochádzal z Efraimského pohoria a zdržoval sa ako cudzí v Gabae. Miestni obyvatelia však boli Benjamínovci. 17Keď zdvihol oči, zazrel na námestí mesta pocestného. Starec sa ho spýtal: "Kde ideš? Odkiaľ prichádzaš?" 18Odpovedal mu: "Cestujeme z Júdovho Betlehema až do zadných končín Efraimského pohoria. Odtiaľ som. Zašiel som si do Júdovho Betlehema a zasa sa uberám do Pánovho domu. Niet tu však nikoho, kto by ma prijal do domu. (*) ("Do Pánovho domu" treba čítať podľa LXX: "do svojho domu", t. j. domov. Či sa chcel staviť levita na spiatočnej ceste vo svätyni, ktorá bola v Betele (alebo v Šíle)?) 19Máme slamu a obrok pre svojho osla, aj chlieb a víno pre mňa, pre tvoju služobnicu a pre sluhu, ktorý je s tvojím služobníkom. Vôbec nič nám nechýba." (*) ("Tvoja služobnica" a "tvoj služobník" sú zdvorilostné výrazy. "Vôbec nič nám nechýba" a Vg dodáva: "iba prístrešie".) 20Tu povedal starec: "Pokoj buď s tebou! Ak by ti aj niečo chýbalo, to už bude moja starosť. Na námestí predsa nocovať nemôžeš!" 21Potom ho uviedol do svojho domu a nakŕmil osly. Keď si umyli nohy, jedli a pili. (*) (Porov. Gn 18,4; 24,32.)
Hanebný čin. - 22Keď už boli v dobrej nálade, tu mužovia z mesta, zlosynovia, obstali dom a ustavične tĺkli na bránu. Vyvolávali na starca, pána domu: "Vyveď muža, čo prišiel do tvojho domu! Chceme s ním obcovať!" (*) (Hriech Benjamínovcov bola sodomia, protiprirodzená pohlavná rozkoš. Porov. Gn 19,4–8.) 23Tu vyšiel k nim muž, pán domu, a vravel im: "Nie, bratia moji! Nerobte nič zlé, keď prišiel ten človek do môjho domu! Nedopustíte sa predsa takej nehanebnosti! (*) (Starec, ako hostiteľ, mal povinnosť hájiť všetkých svojich hostí proti bezpráviu, teda nielen muža, ale aj jeho manželku. V podobnom postavení bol kedysi Lot (Gn 19,8).) 24Mám však dcéru, pannu, a on zas vedľajšiu ženu. Môžem vám ich vyviesť. Tie znásilnite a urobte s nimi, ako sa vám ľúbi. Ale na tomto mužovi sa nedopustite takej nehanebnosti!" 25Keďže mužovia ho nechceli ani len vypočuť, vzal muž svoju vedľajšiu manželku a vyviedol im ju von na ulicu. Zneužívali ju a ukájali si na nej svoje chúťky celú noc až do rána. Prepustili ju až pri východe zorničky. (*) (Levita ("muž") obetoval svoju vedľajšiu ženu, aby znemožnil hriech proti prírode a tiež aby zachránil aj seba.)
26Nad ránom sa žena pokúšala vojsť, ale klesla pred dvermi domu muža, u ktorého bol jej pán, a zostala tam až do rozvidnenia.
27Ráno jej pán vstal, otvoril dvere domu a keď vyšiel, aby sa vydal na cestu, jeho vedľajšia žena ležala predo dvermi domu s rukami na prahu! 28Volal na ňu: "Vstaň! Pôjdeme!" Ale nik mu neodpovedal. Tu ju vzal na osla, muž sa pobral a šiel do svojho bydliska. 29Keď prišiel do svojho domu, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu, rozsekal úd za údom na dvanásť kusov a rozposlal ich po celom Izraelovom území. (*) (Na 12 kusov vzhľadom na 12 kmeňov Izraelových, aby sa tak o zločine dozvedel všetok Izrael a žiadal potrestať vrahov.) 30Každý, kto to videl, hovoril: "Také niečo sa ešte nestalo, ani nebolo vidieť odo dňa, keď vyšli Izraelovi synovia z krajiny Egypťanov, až podnes. Premýšľajte o tom, poraďte sa a vravte!" (*) (Miesto "Premýšťajte o tom…" má Vg.: "Podajte úsudok a uzneste sa, čo treba robiť", t. j. aby sa už nikdy také niečo nestalo.)
Porada Izraelitov v Masfe. - 1Tu vytiahli všetci Izraeliti od Dana až po Bersabu, aj krajina Galaád, a zástup sa zhromaždil ako jeden muž k Pánovi do Masfy. (*) ("Zhromaždili sa ako jeden muž" (t. j. jednomyseľne), aby súdili zločin podľa práva, Nm 15,33. Porov. Joz 20,6. – "Od Dana až po Bersabu" (Dan a Bersabe, najsevernejší a najjužnejší bod Palestíny), teda celé Predjordánsko. Pridala sa aj "krajina Galaád", Zajordánsko. – Masfa (Mispa), 7 km severozápadne od Jeruzalema v území Benjamínovom.) 2Dostavili sa vodcovia všetkého ľudu, všetkých izraelských kmeňov, na zhromaždenie Božieho ľudu, štyristotisíc pešiakov vyzbrojených mečom.
3Benjamínovci sa dopočuli, že Izraeliti vytiahli do Masfy.
Izraeliti sa pýtali: "Povedzte len, ako sa stal tento zločin?" 4A levita, manžel zavraždenej ženy, odpovedal takto: "So svojou vedľajšou ženou som prišiel do Benjamínovej Gabay, aby som (tam) prenocoval. 5Obyvatelia Gabay však povstali proti mne. V noci obstali pre mňa dom. Mňa chceli zabiť a moju vedľajšiu ženu tak znásilnili, že zomrela. 6Chytil som svoju vedľajšiu ženu, rozsekal som ju a rozoslal som ju po celom území Izraelovho dedičného vlastníctva, lebo sa dopustili ohavného činu v Izraeli. 7Hľa, ste tu všetci, Izraelovi synovia! Poraďte sa, rozhodnite tu!" 8Nato povstal všetok ľud ako jeden muž a volal: "Nik z nás nepôjde do svojho stanu. Nik z nás sa neodoberie do svojho domu. 9Teraz toto urobíme s Gabaou: Podľa lósa (vytiahneme) proti nej. 10Zo všetkých Izraelových kmeňov vezmeme po desať mužov zo sta, po sto z tisíca a po tisíc z desaťtisíca, aby priniesli ľudu potravu. Po ich návrate urobíme Benjamínovej Gabae, ako si zasluhuje, podľa celej ohavnosti, ktorá sa stala v Izraeli." 11A všetci Izraeliti sa zhromaždili k mestu ako jeden muž, ako spojenec.
Benjamínovci sa chystajú na boj. - 12Izraelské kmene vyslali mužov k celému Benjamínovmu kmeňu s odkazom: "Aký je to zločin, ktorý sa stal u vás?! 13Preto teraz vydajte tých mužov, zlosynov Gabay, aby sme ich usmrtili a odstránili zlo z Izraela." Ale Benjamínovci nedali nič na výzvu svojich bratov, Izraelitov, 14ale zo všetkých svojich miest sa zišli do Gabay, aby vytiahli do boja proti Izraelovým synom. (*) (Hoci pravými vinníkmi boli len Gabaončania, predsa volajú na zodpovednosť celý kmeň Benjamínov. Robia tak podľa vtedajšieho názoru o kolektívnej zodpovednosti. Porov. 15,3.6.) 15Benjamínovcov, iba z miest, napočítali v ten deň dvadsaťšesťtisíc mužov vyzbrojených mečom, okrem obyvateľov Gabay, ktorých napočítali sedemsto vybraných mužov. 16Medzi všetkými týmito ľuďmi bolo sedemsto vybraných mužov ľavorukých. Títo všetci hádzali kameňom navlas bezchybne. 17Izraelského mužstva, bez Benjamínovcov, napočítali štyristotisíc mužov vyzbrojených mečom. Boli to všetko udatní bojovníci.
18I vstali, šli do Betela a dopytovali sa Boha. Izraeliti sa pýtali: "Kto z nás má prvý vytiahnuť do boja proti Benjamínovcom?" Pán odpovedal: "Júda najsamprv!"
Benjamínovci víťazia nad Izraelitmi. - 19Ráno Izraeliti vstali a utáborili sa pred Gabaou. 20Izraeliti teda vytiahli do boja proti Benjamínovcom. A izraelské mužstvo zaujalo bojové postavenie pred Gabaou. 21Vtom však Benjamínovci vyrazili z Gabay a v ten deň položili na zem dvadsaťdvatisíc mužov z Izraelitov.
22Ale izraelské mužstvo sa vzchopilo a ešte raz zaujalo bojové postavenie na tom mieste, kde sa zriaďovalo v prvý deň. (*) (Miesto "vzchopilo sa" má Vg: "dôverujúc sile i počtu". – V. 23 patrí časove pred v. 22. Do Betela (asi na 4 hod. cesty od Gabay severne) išli len zástupcovia ľudu. Plakali v tom povedomí, že sami si zavinili porážku nejakým previnením.) 23Ale Izraeliti najprv šli a plakali až do večera pred Pánom. Potom sa opýtali Pána: "Máme ešte raz vytiahnuť do boja proti našim bratom Benjamínovcom?" Pán odpovedal: "Vytiahnite proti nim!" 24A na druhý deň Izraeliti zaútočili na Benjamínovcov. 25Lenže aj na druhý deň vyrazili proti nim Benjamínovci z Gabay a položili z Izraelitov na zem ešte osemnásťtisíc mužov, všetko vyzbrojených mečom.
Izraeliti žiadajú radu od Pána. - 26Tu vytiahli všetci Izraeliti, všetok ľud, a prišli do Betela. Plakali a zostali tam pred Pánom, postili sa v ten deň až do večera a obetovali Pánovi zápalné a pokojné obety. (*) ("Zápalné obety" mali význam zmierny; "pokojné obety" boli zas obetami prosby – prosili o víťazstvo.) 27Potom sa Izraeliti pýtali Pána - v tých dňoch tam totiž bola archa Pánovej zmluvy 28a Finés, syn Áronovho syna Eleazara, konal v tých dňoch pred ňou službu - a vraveli: "Máme ešte raz vytiahnuť do boja proti našim bratom Benjamínovcom? Alebo sa máme toho vzdať?" Pán odpovedal: "Vytiahnite! Lebo zajtra ich vydám do vašej ruky."
Izraeliti ako víťazi. - 29Nato Izraeliti postavili ľudí do zálohy okolo Gabay. 30Na tretí deň vytiahli Izraeliti proti Benjamínovcom a zriadili sa ako predošlé razy do bojového postavenia proti Gabae. 31Benjamínovci vyrazili proti ľudu, dali sa odrezať od mesta a začali na cestách, z ktorých jedna stúpala do Betela a druhá cez pole do Gabay, zabíjať - ako predošlé razy - niektorých z ľudu, asi tridsať mužov z Izraelitov. (*) (Izraeliti len predstierali svoj ústup, a to podľa vopred dohovoreného plánu. Utekali po cestách na sever (cesta z Gabay "do Betela") a na východ (cesta, ktorá vystupovala z jordánskej kotliny "do Gabay").) 32Benjamínovci sa domnievali: "Porazili sme ich ako prvý raz." Izraeliti sa však dohovorili: "Dáme sa na útek, aby sme ich vylákali od mesta na cesty." 33Všetci Izraeliti teda vstali zo svojich stanovíšť a zriadili sa pri Báltamare. Izraelská záloha zas vyrazila zo svojho stanovišťa, západne od Gabay. 34Tak pritiahlo pred Gabau desaťtisíc mužov vybraných z celého Izraela a nastal tuhý boj. Tamtí však netušili, že ich zastihla pohroma.
35Pán pomocou Izraelitov porazil Benjamínovcov. V ten deň Izraeliti pobili z Benjamínovcov dvadsaťpäťtisícsto mužov, všetko vyzbrojených mečom. (*) (Gabaončanov bolo 700 a ostatných Benjamínovcov 25 000 (v. 15 n.), teda spolu: 25 700; z toho padlo 25 100 mužov. Zostalo ich po boji 600 (v. 47).)
Porážka Benjamínovcov. - 36Benjamínovci videli, že sú porazení. - Izraeliti totiž ustupovali pred Benjamínovcami, lebo sa spoliehali na zálohu, ktorú postavili proti Gabae. (*) (V. 36a pokračuje až vo v. 47. Od v. 36b až po 46 je veľká vložka, ktorá podrobnejšie popisuje vyššie spomenutú porážku Benjamínovcov.) 37Záloha náhle vyrazila na Gabau a záloha vnikla a pobila celé mesto ostrím meča. 38Izraeliti sa uzhovorili so záložníkmi, že nechajú z mesta vystúpiť chumáč dymu. 39Keď sa Izraeliti v boji obzreli - práve začali Benjamínovci niektorých z Izraelitov biť a zabili asi tridsať mužov v domnienke, že ich už porazili ako v prvom boji -, 40začal už z mesta vystupovať chumáč dymu. Keď sa Benjamínovci obzreli, bolo už celé mesto v nebotyčných plameňoch. 41Tu sa Izraeliti obrátili, ale Benjamínovci sa preľakli, lebo videli, že ich zastihla pohroma. 42A dali sa na útek pred Izraelitmi smerom na púšť. Ale boj ich aj tak zasiahol. Tí, ktorí došli z mesta, sekali ich v strede. (*) (Porov. v. 31–33. – Pomocou zálohy, ktorá bola podpálila mesto, zovreli Izraeliti Benjamínovcov z dvoch strán.) 43Obkľúčili Benjamínovcov, prenasledovali ich a bili ich na východe až po samu Gabau. 44Pritom padlo z Benjamínovcov osemnásťtisíc mužov, všetko udatných bojovníkov. 45Opäť sa obrátili a utekali na púšť ku skale Remon. Ale na cestách napaberkovali z nich ešte päťtisíc mužov. Prenasledovali ich ďalej až po Gidom a zabili z nich ešte dvetisíc mužov. 46Všetkých padlých Benjamínovcov bolo v ten deň dvadsaťpäťtisíc mužov, všetko udatných bojovníkov vyzbrojených mečom. (*) (Porov. v. 35.42. – Skala "Remon", dnes Rammon, 5 km východne od Betela. – Miesto Gidom (Gideom) je neznáme.)
47Na púšť ku skale Remon sa podarilo utiecť iba šesťsto mužom. A zostali na skale Remon štyri mesiace.
48Izraeliti sa potom vrátili k Benjamínovcom a pobili ich ostrím meča od mužov až po dobytok, vôbec všetko, čo sa našlo v mestách. A všetky mestá, ktoré našli, vypálili ohňom. (*) (Nakoniec sa obrátili Izraeliti proti ostatným Benjamínovcom, ktorí sa nezúčastnili boja. Na týchto vykonali kliatbu ("chérem") ako kedysi na kanaánskych mestách (Dt 2,34; 3,6; Joz 6,17 nn.).)
Žiaľ Izraelitov. - 1Izraeliti zložili v Masfe prísahu: "Nik z nás nedá Benjamínovcovi svoju dcéru za manželku." (*) (O tejto prísahe sa v hl. 20 nehovorí. Hrozil zánik celému kmeňu, lebo pozostalí Benjamínovci (600 mužov, 20,41) si nemohli brať manželky ani z Kanaánčanov (Dt 7,3), a teraz ani z Izraelitov.)
2Tu prišiel ľud do Betela a zdržali sa tam pred Pánom až do večera. I pozdvihli svoj hlas, začali hlasne plakať 3a hovorili: "Prečo sa, Pane, Izraelov Bože, stalo v Izraeli to, že dnes chýba z Izraela jeden kmeň?"
4Na druhý deň ľudia včasráno vstali, postavili tam oltár a obetovali zápalné a pokojné obety. 5A Izraelovi synovia sa pýtali: "Kto sa zo všetkých Izraelových kmeňov nedostavil na zhromaždenie k Pánovi?" Lebo pod slávnostnou prísahou pohrozili každému, kto by sa nedostavil k Pánovi do Masfy: "Bude potrestaný smrťou!"
6Izraeliti teda žialili za svojím bratom Benjamínom a vraveli: "Teraz je odrezaný jeden kmeň z Izraela. 7Čo môžeme urobiť, aby pozostalí dostali ženy, keď sme sa zaprisahali na Pána, že im ani jednu z našich dcér nedáme za manželku." (*) (Jábes Galaádsky, v Zajordánsku oproti Betsanu; porov. 1 Sam 11.)
Manželky z Jábesa. - 8Pýtali sa teda: "Nie je taký izraelský kmeň, ktorý by sa nebol dostavil k Pánovi do Masfy?" A hľa, nik neprišiel na zhromaždenie do tábora z Jábesa Galaádskeho. 9Urobili totiž prehliadku ľudu a nebol tam nik z obyvateľov Jábesa Galaádskeho. 10Nato tam zhromaždený zástup poslal dvanásťtisíc mužov z chrabrých oddielov a dal im rozkaz: "Choďte a pobite ostrím meča obyvateľov Jábesa Galaádskeho, aj ženy a deti! 11A budete si počínať takto: Vykonáte kliatbu na každom mužovi a na každej žene, ktorá už patrila mužovi. 12Medzi obyvateľmi Jábesa Galaádskeho nájdete štyristo panenských dievčat, ktoré ešte nikdy nepatrili mužovi, a privediete ich do tábora (v Šíle v krajine Kanaán)." 13A všetok zhromaždený zástup odkázal po posloch Benjamínovcom, ktorí sa zdržovali na skale Remon, že si želá s nimi pokoj.
14Vtedy sa Benjamínovci vrátili. Dali im manželky, ktoré zostali nažive zo žien Jábesa Galaádskeho, ale nevystačovalo pre nich.
Únos manželiek zo Šíla. - 15Ľudu však bolo Benjamínovcov ľúto, lebo Pán urobil trhlinu v Izraelových kmeňoch. 16A starší zo zástupu sa pýtali: "Ako zaopatríme manželky tým ostatným? Lebo ženy z Benjamína zahynuli." 17Vraveli: "Pozostalým Benjamínovcom zostane ich dedičný podiel. Ani jeden kmeň nesmie byť vyhubený z Izraela. 18My im však nemôžeme dať manželky z našich dcér, lebo Izraelovi synovia sa zaprisahali: »Nech je prekliaty, kto dá ženu Benjamínovcovi!«"
19Vraveli: "Každoročne býva Pánova slávnosť v Šíle" (ktoré leží severne od Betela, východne od cesty vedúcej z Betela do Sichemu a južne od Lebony). 20A prikázali Benjamínovcom: "Choďte a ukryte sa vo vinohradoch! 21Potom dávajte pozor! A keď zbadáte, že šílske dcéry vychádzajú tancovať v chórovodoch, vyjdite z vinohradov, uchyťte si každý ženu zo šílskych dcér a odíďte do Benjamínovej krajiny. (*) (Šílo, dnes Selún, zrúcaniny na 15 km severovýchodne od Betela. – Sichem (8,31; 9,1 nn.), severne od Betela. – Lebona, dnes Lubban, 6 km severozápadne od Selúna (Šílo). "Slávnosť Jahveho" (Pánova), niektorý z 3 veľkých sviatkov (Ex 34,18 nn.) alebo nejaká miestna slávnosť. – O vinohradoch v blízkosti mesta pozri 9,27; 14,5. – Cesta zo Šíla do územia Benjamínovho trvala asi 2 hod.) 22Keď si k nám prídu ich otcovia alebo bratia sťažovať, povieme im: »Láskavo nám ich darujte, veď nik z nich nedostal ženu v boji. A vy ste im ich nedali. Inakšie by ste sa boli dopustili hriechu.«" (*) (Celý verš je upravený podľa LXX a je dosť nejasný.)
23A Benjamínovci tak urobili. Vzali si toľko manželiek z tanečníc, ktoré ulúpili, koľko ich bolo. Potom sa vrátili do svojho dedičného podielu. Postavili si mestá a osadili sa v nich. 24Tiež Izraeliti sa v tom čase vrátili odtiaľ, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu. Každý sa pobral odtiaľ do svojho dedičného podielu.
25V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý si robil, čo sa mu páčilo. (*) (Ako príbeh začal (19,1; Vg 18,31), tak sa aj končí. Poslednou poznámkou chce spisovateľ upozorniť, že podobné udalosti by sa nemohli stať, keby mali Izraeliti riadneho kráľa.)