Jabin utláča Izrael. - 1Po Aodovej smrti synovia Izraela opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach. 2Preto ich Pán vydal do ruky kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý kraľoval v Asore. Jeho vojvodca bol Sisara, ktorý sídlil v pohanskom Harosete. 3Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi. Mal totiž deväťsto železných vozov a dvadsať rokov náramne utláčal Izraelových synov. (*) (Sisara, veliteľ spojeného vojska, sídlil v Harosete (hebr. Charóšeth, asi dnešné zrúcanisko el-Háritije v západnom výbežku Ezdrelonskej nížiny pri rieke Kišon – Nahr el-Mukatta –, ktorá vyviera západne spod hory Tábor). "Charóšeth haggójim", t. j. Haroset pohanský, pohanov; bola tam miešanina rôznych pohanských národov.)
Debora a Barak na čele izraelského vojska. - 4V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka, prorokyňa Debora. (*) (Debora (debhórá – včela), nazvaná je prorokyňou ako kedysi Mojžišova sestra Mirjam (Ex 15,20).) 5Debora sedávala pod palmou medzi Ramou a Betelom na Efraimskom pohorí a Izraelovi synovia prichádzali k nej ta hore na súd. (*) (Rama, dnes er-Rám, 8 km severne od Jeruzalema a 8 km odtiaľ ďalej je Betel.)
6Tu dala zavolať Abinoemovho syna Baraka z Neftaliho Kadesa a povedala mu: "Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov! (*) (Barak ("Blesk"), syn Abinoemov ("Môj otec je ľúbezný") z Kadesa severozápadne od Hulského jazera, Joz 19,37. Tábor, dnes Džebel et-Tór, na severnom kraji Ezdrelonskej nížiny v území Zabulonovom. 4,11. Poznámka o Heberovi pripravuje čitateľa na v. 17.) 7Jabinovho vojvodcu Sisaru ti s jeho vozmi a zástupmi privediem k potoku Kišon a dám ti ho do ruky." 8Barak jej odpovedal: "Ak pôjdeš ty so mnou, pôjdem aj ja, ale ak ty nepôjdeš, nepôjdem ani ja." 9Povedala: "Pravdaže pôjdem s tebou, ale sláva z výpravy, na ktorú sa vyberáš, nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy." Potom Debora vstala a išla s Barakom (do Kadesa).
10Barak zvolal Zabulona a Neftaliho (do Kadesa) a vytiahlo za ním desaťtisíc mužov. Išla s ním aj Debora. 11Kenejec Heber sa kedysi oddelil od ostatných Kenejcov, synov Mojžišovho svokra Hobaba, a postavil si stan až k dubine Senim pri Kadese.
Sisarova porážka. - 12Tu oznámili Sisarovi, že Abinoemov syn Barak vytiahol na vrch Tábor. 13Nato Sisara zvolal všetky svoje bojové vozy, deväťsto železných vozov, a všetko mužstvo, ktorému velil, z pohanského Haroseta k potoku Kišonu.
14Tu povedala Debora Barakovi: "Hor' sa! Lebo toto je deň, keď Pán vydá Sisaru do tvojej ruky. Či nepôjde sám Pán pred tebou?" Barak teda zostúpil z vrchu Tábor a desaťtisíc mužov za ním. 15A Pán uviedol do zmätku Sisaru, všetky jeho bojové vozy a všetko jeho vojsko (mečom) pred Barakom. Sisara zoskočil z voza a utekal peši. 16Ale Barak prenasledoval vozy a vojsko až do pohanského Haroseta, a tak celé Sisarovo vojsko padlo ostrím meča. Neostal ani jediný.
Jahel usmrtí Sisaru. - 17Sisara utekal peši ku stanu manželky Kenejca Hebera Jahel. - Bol totiž mier medzi asorským kráľom Jabinom a medzi domom Kenejcu Hebera. 18Jahel vyšla Sisarovi v ústrety a prihovorila sa mu: "Vojdi, môj pane, vojdi ku mne! Neboj sa!" Vošiel teda k nej do stanu a zakryla ho prikrývkou. 19Požiadal ju: "Daj sa mi napiť trochu vody, lebo som smädný." I otvorila mech s mliekom a dala sa mu napiť. A zase ho prikryla. - 20Potom jej povedal: "Postav sa ku vchodu do stanu! Keď niekto príde a opýta sa ťa: »Je tu voľakto?« - odpovieš: »Nie je!«"
21Tu Heberova manželka Jahel vzala stanový kolík, do ruky vzala kladivo, potichu vošla k nemu a vrazila mu kolík do slúch tak, že prenikol až do zeme. - Od únavy totiž zaspal. - A tak zomrel. 22Ako Barak prenasledoval Sisaru, vyšla mu v ústrety Jahel a povedala mu: "Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!" Vošiel teda k nej a hľa, Sisara ležal mŕtvy a kolík mal v sluchách. (*) (Keď sa aj dopustila Jahel pri svojom skutku lži, lesti a vraždy, predsa nemožno ju posudzovať podľa zásad kresťanskej mravouky. Konala v presvedčení, že zbaví národ veľkého nepriateľa.)
23Tak Boh v ten deň uponížil kanaánskeho kráľa Jabina pred Izraelovými synmi. 24A ruka Izraelových synov čoraz tvrdšie doliehala na kanaánskeho kráľa Jabina, až kanaánskeho kráľa Jabina zničili.
Deborina pieseň. - 1V ten deň Debora a Abinoemov syn Barak spievali: (*) (Dojmy z víťazného boja sú zachytené v tejto piesni tak živo, že kritika ju všeobecne pokladá za dielo očitého svedka. A podľa hl. 4 bola ním Debora. Pieseň Deborina, tento skvost hebrejského písomníctva, na viacerých miestach prezrádza, že jej pôvodcom bola žena. Oslava hrdinskej ženy Jahel je takými slovami vyjadrená a úzkostiplné očakávanie matky Sisarovej zas tak žensky nežne vystihnuté, že nemožno nepripustiť, že pieseň vytryskla z citlivého ženského srdca Deborinho.)
"Za to, že išli v čele Izraela vodcovia,
za to, že ľud prejavoval ochotu:
chváľte Pána!
Počúvajte, králi,
napnite sluch, vodcovia!
Ja by som rada Pánovi, ja by som spievať rada,
rada by som hrať Pánovi, Izraelovmu Bohu.
Pane, keď si vyšiel zo Seira,
keď si kráčal z polí edomských,
zem sa otriasala,
nebo lialo,
mraky cedili vodu.
Vrchy sa knísali pred Pánom,
Sinaj pred Pánom, Izraelovým Bohom.
Za čias Anatovho syna Samgara,
za čias Jahel
boli opustené cesty;
tí, čo chodievali chodníčkami,
uhýbali na kľukaté cesty.
Zmizol vodca v Izraeli,
zmizol,
dokiaľ som nepovstala ja, Debora,
nepovstala sťa matka v Izraeli.
Vyhľadával nových bohov,
zápäť v bránach vojna.
Nebolo zrieť ani štítu, ani kopije
medzi štyridsiatimi tisícmi Izraela.
Vodcom Izraela patrí moja chvála
i tým, čo sa ukázali ochotnými v ľude:
chváľte Pána!
Vy, čo jazdievate na beloňoch - osloch,
vy, čo hoviete si na kobercoch,
aj vy, ktorí putujete po cestách,
vyspevujte!
Na krik strelcov pri vodných nádržiach
pochvalne sa vyslovujte o Pánovom víťazstve,
o víťazných činoch jeho vodcov v Izraeli!
Vtedy zostúpi Pánov ľud k bránam…
Hor' sa, hor' sa, Debora,
hor' sa, hor' sa, zanôť pieseň!
Vstaňže, Barak,
zajmi zajatcov, syn Abinoemov!
Zostúp, zvyšok vodcov,
ty, Pánov ľud, na hrdinov taký bohatý,
zostúp ku mne!
Z Efraima najvyberanejší v údolí,
v tvojom tyle, Benjamín, sú za tvojimi húfmi.
Z Machira sa poschodili kniežatá,
zo Zabulona zas držitelia žezla.
Isacharské kniežatá sú s Deborou,
Neftali je ako Barak:
rútil sa do údolia za nimi.
V krajoch Rubenových
o vojne sú dlhé porady.
Čože sedíš medzi košiarmi,
aby si sa započúval do bľakotu stád?
V krajoch Rubenových
o vojne sú dlhé porady.
Galaád si za Jordánom hovie.
A Dan - čo tak ďaleko sa baví pri lodiach?
Aser sedí na morskom pobreží,
pokojne si býva na zátokách svojich.
Zabulon, ľud, vydáva sa na smrť,
Neftali takisto na výšinách poľa.
Prichádzajú králi do boja.
Ruvú sa kanaánski králi
v Tanaku, tam pri megidských vodách,
kúsok striebra nenesú sťa korisť.
Bojujú boj hviezdy z neba,
bojujú z dráh svojich proti Sisarovi.
Potok Kišon ich odnáša,
potok Kišon, potok od vekov.
Dupni, duša moja, od radosti mocne!
Dupotajú konské kopytá,
keď ich hrdinovia trielia cvalom.
Preklínajte Meroz - rečie anjel Pánov,
preklínajte jeho obyvateľov!
Neprišli, ver', pomôcť Pánovi,
pomôcť Pánovi jak hrdinovia.
Nech je nado všetky ženy požehnaná Jahel,
žena to Kenejca Hebera!
Nech je požehnaná nado všetky ženy v stane!
Vodu žiada. Podáva mu mlieko.
V čaši pre vznešených smotanu mu dáva.
Ruka sa jej načahuje po kolíku,
po kováčskom kladive jej pravica.
Rozháňa sa na Sisaru. Preráža mu hlavu.
Roztrieskava, prebíja mu sluchy.
K nohám sa jej kláti, padá, dokonáva…
k nohám sa jej kláti, padá;
tam, kde klesol, leží zabitý.
Oknom vyzerá a volá
matka Sisarova cez mreže:
»Prečo len tak dlho
neprichádza jeho voz?
Prečo sa tak oneskoruje
dupot jeho záprahu?«
Najmúdrejšia medzi jeho kňažnami jej odpovedá,
sama si tiež vetí stále tieto slová:
»Isto nahabali, rozdeľujú korisť,
po dievčati, po dvoch dievkach pre každého muža!
Korisť: pestré rúcha Sisarovi!
Korisť: pestré šaty, vyšívanú šatku -
odedzu, dve vyšívané šatky na môj krk -
Korisť …«
Tak zhynú všetci tvoji nepriatelia, Pane!
No tí, čo milujú jeho,
sú sťa východ slnka v jeho sile!"
Potom mala krajina štyridsať rokov pokoj. (*) (Doslov celej piesne. Porov. Ž 68,2 n.; 92,8 nn. Nepriatelia Izraelovi sú aj nepriateľmi Jahveho.)