Išli raz stromy
pomazať si kráľa.
I povedali olive:
»Kraľuj nad nami!«
Ale oliva im odvetila:
»Môžem ja zanechať svoju tučnosť,
ktorú zvelebujú bohovia i ľudia,
a ísť sa povyšovať nad stromami?«
Potom povedali stromy figovníku:
»Nože poď ty a kraľuj nad nami!«
Ale figovník im odpovedal:
»Môžem ja zanechať svoju sladkosť
a tie svoje skvostné plody
a ísť sa povyšovať nad stromami?«
Povedali teda stromy viniču:
»Poď ty a kraľuj nad nami!«
Vinič im však odvetil takisto:
»Môžem ja zanechať svoj mušt,
ktorý obveseľuje bohov i ľudí,
a ísť a povyšovať sa nad stromami?«
Povedali všetky stromy bodliaku:
»Poď ty a kraľuj nad nami!«
Bodliak odpovedal stromom:
»Ak ma vskutku pomažete,
aby som bol vaším kráľom,
poďte, schovajte sa v mojej tôni!
Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka
a strávi libanonské cédre.«