Sir24,1-11

Chvála múdrosti

1

Múdrosť sama sa vychvaľuje,
aj u Boha je v úcte
a má chválu aj u svojho ľudu.

2

Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa,
pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.

(*) ("Zástupy Najvyššieho" je vyvolený národ Izraela.) 3

Chváli ju aj jej ľud,
obdivuje ju zhromaždenie svätých.

4

Množstvo vyvolených jej vzdá chválu,
obsiahne väčšie požehnanie ako (všetci) požehnaní. Povie:

5

Ja som vyšla z úst Najvyššieho
ako prvorodená pred všetkým tvorstvom.

(*) (Múdrosť vystupuje tu ako osobnosť.) 6

Ja som roznietila na nebi neuhasiteľné svetlo,
ako hmla som pokryla zem.

7

Svoj príbytok mám na výsostiach,
prestol mám na stĺpe mrakov.

8

Okruh neba som pochodila a sama,
prenikla som do morských hlbín,
po vlnách mora som kráčala;

9

na každom mieste zeme som sa zastavila:

10

u každého ľudu, v každom národe som vládla.

11

Mocne som pošliapala srdcia všetkých,
ktorí vynikali, alebo boli postavení nízko:
U týchto všetkých som hľadala, kde spočinúť
a zdržovať sa v dedičnom (národe) Pána.

Kontext   Úvod   Dozadu (Sir 23)   Dopredu (Sir 25)

Obsah