Sir25,17–36

O zlej a dobrej žene

17

Najväčšia rana je zo zármutku srdca,
najväčšia zloba však, ak je žena ničomná.

18

(Nech je) akákoľvek rana, len nie rana srdca!

19

(Nech je) akákoľvek ničomnosť, len nie ničomnosť ženy!

20

(Nech je) akékoľvek súženie, len nie súženie od nenávistníkov!

21

(Nech je) akákoľvek pomsta, len nie pomsta od nepriateľov!

22

Niet horšieho jedu, ako je jed hadí

23

a niet (horšieho) hnevu nad hnev ženy:
radšej by si si prial bývať spolu s levom a drakom,
ako byť spolu s ničomnou ženou.

24

Zloba znetvorí tvár ženy:
zachmúri sa jej tvár ako tvár medvedice:
a vyzerá, akoby bola vrecom.

25

Jej muž vzdychá v kruhu priateľov
a len čo málo (o nej) počuje, zastene.

26

Akákoľvek zloba je menšia od zloby ženskej,
nech by na ňu zaľahol osud hriešnikov!

27

Ako ťažko stúpajú nohy starca v piesku,
tak pôsobí jazyčnica na pokojného muža.

28

Nezahliadaj na krásu ženy,
ani nepožiadaj ženy pre jej pôvab!

29

Hnev ženy zneucťuje a je veľkou hanbou.

30

Ak žena raz uchváti moc, vždy odporuje mužovi.

31

Skľúčená myseľ, tvár bez (znaku) radosti
i zranené srdce - to je (dielo) ničomnej ženy.

32

Skleslé ruky, trasľavé kolená -
to je (dielo) ženy, ktorá nevie oblažiť muža.

33

Prvý hriech povstal pre ženu
a pre ňu musíme všetci zomrieť.

34

Netrp, aby ti čo len málo unikala voda:
ani zlej žene nepriznaj voľnosť na vychádzku!

35

Ak sa nespráva na (pokyn) tvojej ruky,
hanbu ti zapríčiní pred nepriateľmi.

36

Oddeľ takú od svojho tela,
aby ti nekrivdila ustavične.

(*) (Aj Sirachovec dovoľuje rozchod manželov ako krajné riešenie ťažkosti.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Sir 24)   Dopredu (Sir 26)

Obsah