Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty,
aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.

Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály
a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.

Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa,
ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.

Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy:
lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.

Keď ho vidí za života, raduje sa z neho,
pri svojom skone sa nezarmucuje,
ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.

Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom
a priateľom vďačného odplatiteľa.

Za maznanie synov bude si viazať rany
a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.

Nekrotený kôň je nepoddajný,
voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.

Maznaj sa so synom a naženie ti strachu,
pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.

Nesmej sa mu, by si to neľutoval,
aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.

Nepovoľuj mu mnoho za mladi
a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!

Ohýbaj ho ešte v mladosti,
trestaj, kde neškodí, kým je mladý,
aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti,
mal by si žalosť na duši.

Vyučuj si syna a zapracúvaj ho,
aby si nenarazil na jeho neslušnosť.