Sir34,21-36,19

Príkazy o obetách

21

Obeta z veci nespravodlivo (nadobudnutej) je poškvrnená,
posmechy rúhačov nemôžu byť milé (Bohu).

(*) (Kto nespravodlivou cestou nadobudne majetok a nazdával by sa, že keď bude z neho obetovať Bohu, tým si ho azda uzmieri, veľmi sa mýli.) 22

Pán (ostáva) jedine s tými, ktorí vytrvajú
na cestách pravdy a spravodlivosti.

23

Najvyšší neprijíma dary hriešnikov,
obetu hriešnikov si ani nevšimne,
množstvo obiet ho nepohne k zľutovaniu nad ich hriechmi.

24

Kto prináša obetu z majetku chudobných,
ako keby syna zabíjal pred otcovými očami.

25

Život chudobných je núdzny chlieb:
kto by takého oklamal, je mužom krvi.

26

Kto inému odníma v pote zarobený chlieb,
akoby zavraždil svojho blížneho.

27

Kto vylieva krv a kto krivdí nádenníkovi - sú (rovnakí) bratia.

28

Ak jeden stavia, druhý rúca - čo z toho majú okrem námahy?

29

Ak sa jeden modlí, druhý preklína - koho hlas má Boh vypočuť?

30

Kto sa umyl po dotyku mŕtveho (tela), ale znovu sa ho dotýka,
čo mu osoží všetko jeho očisťovanie?

31

Tak je to aj s človekom, ktorý sa postí za svoje hriechy,
ale znovu tie isté hriechy pácha,
čo mu osoží všetko, čím sa umŕtvoval,
a jeho modlitbu ktože má vypočuť?

1

Kto zachováva Zákon, prináša časté obety.

(*) (Porov. Mt 7,21.) 2

Je to spasiteľná obeta, ak niekto dbá na prikázania
a ďaleký zostáva všetkej neprávosti.

3

Zmiernu obetu prináša za neprávosti a odprosuje za hriechy,
kto sa vzdiali od neprávosti.

4

Kto preukazuje lásku, ako keby obetoval jemnú múku,
a kto koná milosrdenstvo, prináša (pravú) obetu.

5

Pán má v tom záľubu, ak niekto zanechá neprávosti,
a uzmierenie za hriechy je v tom,
ak niekto odstúpi od nespravodlivosti.

6

Nedostavuj sa pred Pána naprázdno!

7

Toto všetko treba konať, lebo to prikazuje Boh.

8

Obeta spravodlivého je tuk na oltári
a (jeho) vôňa vystupuje až pred Najvyššieho.

9

Obeta spravodlivého je príjemná (Bohu)
a na jeho spomienkovú obetu Najvyšší nezabudne.

10

S dobrou mysľou vzdávaj Bohu chválu
a neukracuj prvotiny (dorobené) svojimi rukami!

11

Pri každom dare nech je tvoja tvár veselá
a svoje desiatky s plesaním zasväcuj (Bohu)!

12

Dávaj Najvyššiemu, ako ti on dáva,
s prívetivým okom prinášaj všetko, čo nájde tvoja ruka.

13

Lebo Pán je to, ktorý ti odplatí;
a on ti môže odplatiť sedemnásobne.

14

Neprinášaj podlé veci za obetu,
lebo také ani neprijme.

15

Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu,
lebo Pán je sudcom
a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.

Modlitba chudobného

16

Pán nedáva nikomu prednosť pred chudobným
a vypočuje prosbu ukrivdeného.

17

Modlitbou siroty neopovrhne,
ani vdovy, keď svoju žalobu prednesie s nárekom.

18

Či netečú slzy po tvári vdove
a jej výkriky sa nevznášajú (proti tomu), kto ich vyvolal?

19

Lebo slzy z jej tváre vystupujú do neba
a Pán, keď ju počuje, nebude sa z toho radovať.

20

Kto sa korí Pánovi, ako sa jemu ľúbi, toho prijme (na milosť),
jeho modlitba sa približuje až k oblakom.

21

Modlitba pokorného preniká oblaky:
ani sa nevie potešiť, kým sa nedostane do jeho blízkosti,
ani neodstúpi, dokiaľ Najvyšší nezhliadne na neho.

22

A Pán ho nebude odkladať,
ale spravodlivosť prizná spravodlivým, lebo si počína podľa práva,
a Všemohúci nebude voči (nespravodlivým) zhovievavý,
ale bolestným (úderom) zasiahne im chrbát.

23

Aj pohanom odplatí pomstou,
až kým nezahubí množstvo pyšných
a nerozláme berly nešľachetných;

24

kým neodplatí všetkým podľa ich činov,
ako urobil za činy Adama a za jeho opovážlivosť;

25

kým neprisúdi spravodlivým súdom svojmu ľudu
a svojím milosrdenstvom nerozveselí spravodlivých.

26

Boh sa vie hojne zľutovať v čase súženia,
(zakročí), akoby (prichádzali) kvapky za veľkého sucha.

Modlitba za ochranu Božiu pre národ

1

Zmiluj sa nad nami, Bože vesmíru, a zhliadni na nás
a ukáž nám jasnosť svojho milosrdenstva!

(*) (Z dôvery, ktorú kladie Sir v Božiu spravodlivosť, vyviera aj jeho modlitba za národ.) 2

Uvrhni svoju bázeň na pohanov, ktorí nejdú za tebou,
aby poznali, že okrem teba niet Boha,
a nech ohlasujú tvoje veľké činy!

3

Pozdvihni svoju ruku proti cudzím národom,
aby uzreli tvoju všemohúcnosť!

4

Ako si sa na nás ukázal svätým pred ich pohľadom,
tak zasa ukáž pred nami, aký vieš byť mocný proti nim,

5

aby poznali teba, ako sme my poznali,
že niet Boha okrem teba, Pane.

(*) (Ako sa Božia svätosť a spravodlivosť ukázala vtedy, keď svoj národ musel potrestať, tak nech teraz ukáže Boh, že je Pánom aj nad pohanmi.) 6

Obnov podivné znamenia, zopakuj zázraky!

7

Osláv svoju ruku a pravé rameno!

8

Prebuď svoju rozhorčenosť a vylej svoj hnev!

9

Vyhub protivníka a znič nepriateľa!

10

Urýchli čas a pamätaj (urobiť utrpeniu) koniec,
aby rozprávali o tvojich obdivuhodných činoch!

11

Nech plameň hnevu zožerie každého,
kto by si myslel, že sa zachráni,
a tí, čo trápia tvoj ľud, nech sa dožijú záhuby!

12

Rozdrv hlavu nepriateľským vladárom,
ktorí si myslia: "Niet nikoho okrem nás."

13

Zhromaždi všetky Jakubove pokolenia,
aby poznali, že okrem teba niet Boha;
nech hovoria o tvojich veľkých činoch
a urob ich svojím dedičstvom, ako to bolo od počiatku.

(*) (Mnohí proroci predpovedali, že Pán zhromaždí svoj ľud, porov. Iz 40,11; Jer 3,18; Ez 36,9; Am 9,14; Mich 7,14 n. a i.) 14

Zľutuj sa nad svojím ľudom, ktorý nesie tvoje meno,
nad Izraelom, ktorého si rovným urobil svojmu prvorodenému.

15

Zľutuj sa nad mestom, ktoré je zasvätené tebe,
nad Jeruzalemom, kde máš svoje bývanie.

16

Naplň Sion svojimi nevysloviteľnými dielami
a svoj ľud svojou slávou!

17

Osvedč sa tým, ktorí sú prvotinami všetkého stvorenia,
a splň všetko, čo v tvojom mene predpovedali dávni proroci.

18

Daj odmenu tým, ktorí sa spoliehajú (iba) na teba,
aby sa ukázala spoľahlivosť tvojich prorokov:
vyslyš modlitby svojich služobníkov

19

podľa Áronovho požehnania, ktoré dal ľudu,
a upravuj nás na spravodlivú cestu!
Nech vedia všetci, ktorí žijú na zemi,
že ty si Boh, ktorý svojím okom sleduješ svet.

Kontext   Úvod   Dozadu (Sir 33)   Dopredu (Sir 37)

Obsah