Jeho brata Árona, z pokolenia Léviho,
zvelebil jemu podobne.

Ujednal s ním večne platnú zmluvu
a dal mu kňazskú (dôstojnosť) v národe;
slávnym (rúchom) blaženým ho urobil:

lebo ho opásal ozdobným opaskom,
obliekol ho do slávnostného rúcha
a ozdobil ho znakmi (kňazskej) moci.

Dal mu (za oblek) spodky, dlhú sukňu a plášť (na ramená)
a obklopil ho zlatými zvončekmi, ktoré hojne (navešal na neho) dokola,

aby sa rozzvučali pri jeho chôdzi,
aby tak bolo počuť ich hlas v chráme
na upomienku synov z jeho rodu.

(Odel ho) do svätého rúcha zo zlata, modrého a červeného purpuru,
s tkaným náprsníkom s osudím;

(bolo to) tkané dielo umného muža, nadaného dokonalou zručnosťou.
(Bola to) umelecká práca zo šarlátovej priadze,
(zdobená) vzácnymi, rytými kameňmi, zasadenými do zlata -
dielom kameňorytca - ktorý do nich vryl upomienku
podľa počtu Izraelových pokolení.

Zlatou stuhou na (veľkňazskej) čiapke (ho ozdobil),
s vyrytým označením: Svätý (Pána) -
nádherná ozdoba, dielo prevzácne,
slasť pre oči: (dokonalá) krása.

Pred ním od prvopočiatku nik nemal toľko krásy (na sebe),

nebol ňou odetý nijaký cudzinec,
ale jedine jeho synovia (to nosievali)
a jeho vnukovia po všetky časy.

Nech jeho obetu spaľuje oheň každodenne.

Mojžiš mu naplnil ruky (obetným mäsom)
a pomazal ho svätým olejom.

Večne platnou zmluvou dostalo sa jemu
a jeho potomstvu - ako sú dni neba -
konať úrad kňazský, prednášať chvály (Bohu)
a požehnanie udeľovať menom jeho ľudu.

Jeho si vyvolil zo všetkých živých:
prinášať obetu Bohu na ľúbeznú vôňu,
kadidlo (páliť) pri suchej obeti
a uzmierovať ho (v zastúpení) ľudu.

Vo svojich prikázaniach mu dal moc
(rozhodovať) o ustanoveniach zmluvy,
vyučovať Jakubov rod podľa jeho zmluvy
a pomocou zákona dávať svetlo Izraelovi.

Proti nemu sa vzbúrili mužovia z iného rodu,
závisťou naplnení mužovia ho obkľúčili v púšti
tí, čo boli (spojení) s Dátanom a Ábironom,
a rozzúrená skupina Koreho.

Pán to videl a neľúbilo sa mu to,
preto ich aj zničil v návale hnevu.

Desné veci spôsobil proti nim,
nechal ich pohltiť plameňom ohňa.

Tak rozmnožil Áronovu česť,
keď mu dal dedičský podiel
a vyhradil mu prvé plody zeme.

Predovšetkým zaopatril im chleba do sýtosti:
lebo jedia z obetných darov Pánových,
ktoré prepustil jemu a jeho potomstvu.

Iný majetok nemá mať v zemi ostatného ľudu,
(nijakú územnú) čiastku nebude mať v národe,
keďže sám (Boh) je jeho čiastkou a dedičstvom.