Vyslanie Barnabáša a Šavla. - 1V antiochijskej Cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. (*) (O prorokoch porov. 11, 27. Učitelia vysvetľovali učenie Cirkvi.) 2Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: "Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal." (*) (Doslovné "oddeľte mi" niektorí prekladajú "posväťte mi", lebo biblický pojem "svätosti" znamená práve "oddelenie" od všetkého všedného a "pridelenie" k Bohu. Podľa niektorých tu ide o biskupskú vysviacku, podľa iných o požehnanie.) 3Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich.
Cesta na Cyprus. Čarodejník Elymas. - 4A oni, vyslaní Duchom Svätým, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. (*) (Tu sa začína prvá Pavlova misijná cesta (roky 47–49). Seleucia bol prístav Antiochie, vzdialený od mesta 25 km. Cyprus, Barnabášova vlasť (4, 36).) 5Keď prišli do Salaminy, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. (*) (Salamina bol hlavný prístav na Cypre. Ján je Marek (12, 25). Evanjelizáciu začínajú od Hebrejov, ktorým ako prvým sa má hlásať blahozvesť spásy (v. 46; Mt 10, 6; Rim 1, 16).) 6A keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu. 7Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo. 8Ale Elymas, čarodejník - lebo tak sa prekladá jeho meno -, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. (*) (Čarodejník na ostrove sa volal židovským menom Barjezu (syn Jozuov – 13, 6). Elymas je pravdepodobne aramejské prímenie a znamená mudrc, učenec. Tu asi toľko ako zasvätený do tajomných vecí.) 9Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, pozrel naňho (*) (Od tohto miesta Lukáš už jednoznačne nahrádza Šavlovo meno Pavol. Apoštol mal dve mená pravdepodobne od narodenia, Pavol je meno rímske, Šavol hebrejské.) 10a povedal: "Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! 11A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko." Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. 12Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril. (*) (Je to prvé obrátenie rímskej osobnosti.)
Príchod do Antiochie v Pizídii. - 13Pavol a jeho spoločníci sa z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. (*) (Perge bolo hlavné mesto Pamfýlie, asi 13 km od ústia rieky Kestru do mora, v Malej Ázii.) 14Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. (*) (Antiochia Pizídska (na rozdiel od Antiochie v Sýrii), mesto v maloázijskej krajine Pizídii, ležiace vo výške 1 110 m nad morom, bolo vzdialené od Perge vzdušnou čiarou asi 100 km.) 15Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: "Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!"
Pavlova kázeň pred Židmi. - 16Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: "Mužovia, Izraeliti a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! (*) (Dve kategórie poslucháčov: Židia od narodenia a tí, "čo sa boja Boha"; pozri poznámku k 2, 9–11.) 17Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom (*) (Porov. Ex 6, 1.6; 12, 51.) 18a asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti. (*) (Iný text hovorí: "A asi štyridsať rokov ich živil na púšti" (porov. Ex 16, 35).) 19Vyhubil sedem národov v kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu 20asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. 21Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov. 22Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: »Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.« (*) (Porov. Ž 89, 21; 1 Sam 13, 14.)
23Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. 24Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. 25Keď Ján končil svoj beh, hovoril: »Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.« (*) (Porov. Mk 1, 17; Lk 3, 16; Jn 1, 20.27.)
26Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. 27Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. 29A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom.
32A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané:
34A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto:
35A preto aj na inom mieste hovorí:
36Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. 37Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. (*) (Pavol týmto miestom Písma dokazuje Kristovo zmŕtvychvstanie, podobne ako to urobil svätý Peter (2, 29). Na Dávida sa totiž nemohlo vzťahovať proroctvo žalmov o telesnej neporušenosti, keďže Dávid zomrel a podľahol aj porušeniu. Preto sa predchádzajúce slová Písma môžu vzťahovať len na Dávidovho potomka, Krista.) 38Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Od všetkého, od čoho vás nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon, 39v ňom je ospravedlnený každý, kto verí. 40Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov:
»Pozrite, pohŕdači,
čudujte sa a zahyňte,
lebo za vašich dní vykonám skutok,
dielo, ktorému neuveríte,
keď vám bude o ňom niekto rozprávať.«"
42Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu. 43A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.
Pavol a Barnabáš sa obracajú na pohanov. - 44V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. 45Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. 46Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: "Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. 47Lebo tak nám prikázal Pán:
»Ustanovil som ťa za svetlo pohanom,
aby si bol spásou až do končín zeme.«"
48Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život. (*) ("Vopred určení pre večný život", t. j. pre život budúceho veku; tam prídu tí, ktorých mená sú zapísané v nebi (Lk 10, 20), v knihe života (Flp 4, 3; Zjv 20, 12). Výraz "určení pre budúci život" bol bežný v rabínskej terminológii. V kresťanskej náuke toto "určenie" zahŕňa v sebe vieru v Krista (Jn 10, 26; Rim 8, 28–30). Teda výraz sa nemá chápať v zmysle fatalistického predurčenia. Lukáš ním chce zdôrazniť, že prijatie viery pohanmi zodpovedá Božiemu plánu spásy.) 49A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. 50Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. 51Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia. (*) (Porov. Mt 10, 14. Toto gesto znamená odmietnutie každého vzťahu. Ikónium bolo v dobe Rímskej ríše hlavným mestom rímskej provincie Lykaónie, krajiny v Malej Ázii, asi 140 km od Antiochie.) 52No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.
Evanjelizácia v Ikóniu. - 1V Ikóniu takisto vošli do židovskej synagógy a hovorili tak, že uverilo veľké množstvo Židov a Grékov. 2Ale Židia, ktorí neuverili, popudili a rozdráždili pohanov proti bratom. 3Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo si počínali v Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti tým, že dával, aby sa diali znamenia a divy ich rukami. 4A obyvateľstvo mesta sa rozštiepilo: niektorí boli so Židmi, iní zasa s apoštolmi. 5Ale keď sa ich pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať 6a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich (*) (Lykaónia; pozri poznámku k 13, 51. Je ohraničená Kappadóciou, Galáciou, Frýgiou, Pizídiou, Pamfýliou a Cilíciou. Lystra je asi 40 km na juh od Ikónia, Derbe zasa asi 50 km od Lystry.) 7a tam hlásali evanjelium.
Evanjelizácia v Lystre. Uzdravenie chromého. - 8V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. 9Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, 10povedal veľkým hlasom: "Postav sa rovno na nohy!" A on vyskočil a chodil. 11Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: "Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe." 12Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč. (*) (Podľa povesti práve na tomto území navštívil Zeus (Jupiter) a Hermes (Merkúr) manželov Filemona a Baukisu.)
13A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. 14Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: 15"Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. 16On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, 17ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou." 18Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali. 19Ale nato prišli z Antiochie a Ikónia Židia, naviedli zástupy a Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy. 20Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derbe.
Evanjelizácia v Derbe a návrat z prvej misijnej cesty. - 21Aj tomu mestu hlásali evanjelium a získali mnoho učeníkov. Potom sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie. 22Posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere a že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia. 23A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili. (*) (Ide o ustanovenie miestnej hierarchie. "Starší" (gr. presbýteroi) tu znamenajú predstavených cirkevných obcí.) 24Potom prešli Pizídiou a prišli do Pamfýlie. 25Hlásali slovo v Perge, odišli do Atálie (*) (Atália je prístavné mesto, ktoré vybudoval Attalius II., kráľ Pergama.) 26a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, kde ich zverili Božej milosti na dielo, ktoré práve dokončili.
27Keď ta došli a zhromaždili Cirkev, rozpovedali, aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery. 28A zostali dlhší čas s učeníkmi.