Sk13,16-41

Pavlova kázeň pred Židmi. - 16Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: "Mužovia, Izraeliti a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! (*) (Dve kategórie poslucháčov: Židia od narodenia a tí, "čo sa boja Boha"; pozri poznámku k 2, 9–11.) 17Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom (*) (Porov. Ex 6, 1.6; 12, 51.) 18a asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti. (*) (Iný text hovorí: "A asi štyridsať rokov ich živil na púšti" (porov. Ex 16, 35).) 19Vyhubil sedem národov v kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu 20asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. 21Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov. 22Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: »Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.« (*) (Porov. Ž 89, 21; 1 Sam 13, 14.)

23Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. 24Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. 25Keď Ján končil svoj beh, hovoril: »Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.« (*) (Porov. Mk 1, 17; Lk 3, 16; Jn 1, 20.27.)

26Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. 27Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. 29A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom.

32A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané:

»Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.«

(*) (Ž 2, 7.)

34A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto:

»Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné.«

(*) (Iz 55, 3.)

35A preto aj na inom mieste hovorí:

»Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.«

(*) (Ž 16, 10.)

36Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. 37Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. (*) (Pavol týmto miestom Písma dokazuje Kristovo zmŕtvychvstanie, podobne ako to urobil svätý Peter (2, 29). Na Dávida sa totiž nemohlo vzťahovať proroctvo žalmov o telesnej neporušenosti, keďže Dávid zomrel a podľahol aj porušeniu. Preto sa predchádzajúce slová Písma môžu vzťahovať len na Dávidovho potomka, Krista.) 38Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Od všetkého, od čoho vás nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon, 39v ňom je ospravedlnený každý, kto verí. 40Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov:

41

»Pozrite, pohŕdači,
čudujte sa a zahyňte,
lebo za vašich dní vykonám skutok,
dielo, ktorému neuveríte,
keď vám bude o ňom niekto rozprávať.«"

(*) (Porov. Hab 1, 5.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Sk 12)   Dopredu (Sk 14)

Obsah