Sk2,5–11

5V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. 7I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? 8A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? 9My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, 10Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch." (*) (Jednotlivé národy sa uvádzajú v geografickom poradí od východu smerom na západ. Prozelyti sú pohania, čo sa pridali k židovstvu, prijali obriezku a židovský zákon. Okrem prozelytov boli aj tzv "sebómenoi ten Theón" alebo "foboúmenoi ten Theón" – čiže "bohabojní" – teda pohania, čo uctievali Boha Izraelitov, chodili do synagógy, ale neprijali obriezku (porov. Sk 10, 2; 10, 22; 13, 16; 13, 26; 16, 14; 17, 4; 17, 17; 18, 7).)

Kontext   Úvod   Dozadu (Sk 1)   Dopredu (Sk 3)

Obsah