Uzdravenie chromého. - 1Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. 2Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. (*) (Krásna brána bola na východnej strane svätyne a viedla do nádvoria pre ženy. Volala sa tak preto, lebo bola zo vzácneho kovu.) 3Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu. 4Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: "Pozri sa na nás!" 5On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane. 6Ale Peter povedal: "Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!" 7Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a členky, 8vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha. 9Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, 10a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo.

Petrova reč k ľudu. - 11Keďže sa pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud. (*) (Šalamúnovo stĺporadie bola dlhá a široká chodba na východnom kraji chrámového námestia.) 12Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: "Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? 13Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. (*) (Svätý Peter menuje Ježiša "Služobníkom", ako ho nazval prorok Izaiáš (52, 13 – 53, 12). Titul "Pánov služobník" (ebed Jahve) označuje trpiaceho Mesiáša.) 14Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. (*) (Vrah je Barabáš (porov. Lk 23, 16. 18. 22).) 15Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. 16A jeho meno pre vieru v toto meno upevnilo tohto človeka, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred očami vás všetkých.

17A teraz, bratia, viem, že ste to v nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední muži. 18Ale Boh takto splnil, čo vopred oznámil ústami všetkých prorokov, že jeho Mesiáš bude trpieť. 19Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy 20a prišli časy osvieženia od Pána, aby poslal Ježiša, ktorý je vám predurčený Mesiáš, 21ale musí ho prijať nebo až do čias, keď sa všetko obnoví, čo odpradávna hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov. 22Veď Mojžiš povedal: »Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov ako mňa. Jeho budete počúvať vo všetkom, čo vám povie. (*) (Porov. Dt 18, 15–19.) 23A každý, kto nepočúvne toho proroka, bude odstránený z ľudu.« (*) (Porov. Lv 23, 29.) 24A všetci proroci, čo, počnúc Samuelom, postupne hovorili, oznamovali tieto dni.

25Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: »A v tvojom potomstve budú požehnané všetky rodiny zeme.« (*) (Porov. Gn 12, 3.) 26Boh predovšetkým vám vzbudil svojho Služobníka a poslal ho, aby vás požehnal tým, že každého z vás odvráti od vašich neprávostí."

Peter a Ján pred veľradou. - 1Kým hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji 2a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. (*) (Veliteľom chrámovej stráže bol kňaz. O poriadok v chráme a na jeho okolí sa starala stráž zložená hlavne z levitov.) 3Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. 4Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili; a vzrástol počet mužov na päťtisíc.

5Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, 6veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, 7postavili ich do stredu a pýtali sa: "Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?" 8Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: "Vodcovia ľudu a starší! 9Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človeku, ako sa tento uzdravil, 10nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! 11On je

12A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení."

13Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. 14A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať. 15Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa: 16"Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť. 17Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene." 18Zavolali ich teda a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene. 19Ale Peter a Ján im odpovedali: "Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; 20lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli." 21Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. 22Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov.

Modlitba apoštolov v súžení. - 23Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. 24Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: "Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. 25Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal:

27V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, 28aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať. 29A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. 30Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy."

31A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.

Život prvej kresťanskej komunity. - 32Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. 33Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, 34veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali 35a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. (*) (Prvých kresťanov charakterizovalo spoločenstvo majetku. Slobodne a dobrovoľne dávali svoj majetok v prospech biednych.) 36Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená Syn útechy, levita, rodom Cyperčan, 37mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.

Klamstvo Ananiáša a Zafiry. - 1Aj istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok 2a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí, a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám. 3Peter povedal: "Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? 4Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!" 5Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach. 6Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali.

7Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo, 8a Peter jej povedal: "Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?" Ona povedala: "Áno, za toľko." 9Peter jej povedal: "Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba." 10A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. 11A veľký strach sa zmocnil celej Cirkvi i všetkých, čo o tom počuli.

Znamenia a divy apoštolov. - 12Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí. 13Ale nik iný sa k nim neodvážil pripojiť, no ľud ich velebil 14a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien. 15Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde. 16Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali.

Uväznenie a zázračné vyslobodenie apoštolov. - 17Tu vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním - teda sekta saducejov -, a plní žiarlivosti 18položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia. 19Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal: 20"Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky slová tohto života!" 21Oni počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili.

Apoštoli pred veľradou. - Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli. 22Ale keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili: 23"Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho." 24Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo. 25Tu ktosi prišiel a oznámil im: "Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a učia ľud."

26Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich - ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval. 27Keď ich priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal: 28"Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka." (*) ("Chcete na nás uvaliť krv toho človeka", t. j. chcete nás urobiť zodpovednými za Ježišovu smrť (porov. Mt 27, 25).) 29Peter a apoštoli odpovedali: "Boha treba viac poslúchať ako ľudí. 30Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. 31Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. 32A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú." 33Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.

Gamalielov zákrok. - 34Tu vstal vo veľrade istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von (*) (Gamaliel, syn Šimona a vnuk Hilela, učiteľ Šavla (Sk 22, 3), bol príslušníkom farizejskej strany. Bol mužom rozvahy a spravodlivého úsudku.) 35a im povedal: "Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. 36Lebo prednedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení. 37Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli. (*) (Gamaliel spomína dvoch vzbúrencov z nedávnej minulosti, Teudasa a Júdu, ktorí sa vzbúrili na konci kraľovania Herodesa Veľkého (roku 4 po Kr.) alebo krátko po jeho smrti.) 38Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, 39ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!"

I súhlasili s ním. 40Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich.