Obrátenie Šavla. - 1Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi 2a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema. (*) (Právomoc veľkňaza sa v náboženských otázkach rozprestierala aj na Židov, ktorí žili za hranicami Palestíny. Výraz "Cesta" tu znamená cestu spásy, život podľa Kristovho učenia (porov. 24, 22). Preto výraz píšeme s veľkým C.) 3Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. 4Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?" 5On povedal: "Kto si, Pane?" A ten: "Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 6Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť." 7Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli. 8Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. 9Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil.
10V Damasku bol istý učeník, menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: "Ananiáš!" On povedal: "Tu som, Pane." 11A Pán jemu: "Vstaň a choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením Tarzského; práve sa modlí (*) (Rovná ulica je jedna z dvoch hlavných ulíc v Damasku a viedla z východu na západ.) 12a vidí muža, menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak." 13No Ananiáš odpovedal: "Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. (*) ("Svätí" sú kresťania (9, 32. 41; 26, 10); podobne aj "posvätení" (20, 32; 26, 18).) 14Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno." 15Ale Pán mu povedal: "Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; 16a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno." 17Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: "Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Duch Svätý." 18Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť. 19Potom prijal pokrm a zosilnel.
Šavlova kázeň v Damasku. - Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku 20a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom. (*) (Pavol je presvedčený, že sa mu na ceste zjavil sám Ježiš, a to osobne, a svoje videnie zaraďuje medzi ostatné zjavenia Vzkrieseného, keď tvrdí: "Poslednému zjavil sa aj mne" (1 Kor 15, 8). Nejde teda u Pavla o nejaký vnútorný, duchovný zážitok na ceste do Damasku, ale o skutočné videnie (1 Kor 9, 1), ktoré Pavol dobre rozoznáva (porov. 2 Kor 12, 1–4).) 21Všetci, čo počúvali, žasli a vraveli: "Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?" 22Ale Šavol bol čoraz silnejší a miatol Židov, čo bývali v Damasku, lebo dokazoval, že toto je Mesiáš. 23Keď uplynulo viac dní, Židia sa uzniesli, že ho zabijú. (*) (Pavol sa v Damasku zdržal iba krátko a potom odišiel na púšť do Arábie, aby sa tam v samote pripravil na svoje budúce poslanie. Potom sa vrátil znova do Damasku (Gal 1, 17) a vtedy sa prihodilo, čo sa spomína vo vv. 23–25.) 24Ale Šavol sa o ich úkladoch dozvedel. Vo dne i v noci strážili brány, aby ho mohli zabiť. 25No jeho učeníci ho v noci vzali a v koši ho spustili cez hradby.
Šavlova návšteva v Jeruzaleme. - 26Keď prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom. 27Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene. 28A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene. (*) ("Žil s nimi"; doslovne: vchádzal a vychádzal (porov. 1, 21).) 29Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť. 30Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu.