Peter uzdravuje ochrnutého v Lydde. - 32Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. 33Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. 34Peter mu povedal: "Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si." A on hneď vstal. 35A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. (*) (Sáron je rovina pozdĺž palestínskeho pobrežia pri Stredozemnom mori; tiahne sa od mesta Joppe po Cézareu.)

Peter vzkriesil Tabitu v Joppe. - 36V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. (*) ("Dorkas" (gr.) znamená "Srnka".) 37No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. 38A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: "Príď bez meškania aj k nám!" 39Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. 40Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: "Tabita, vstaň!" Ona otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa. 41On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú.

42Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána. 43Potom zostal ešte veľa dní v Joppe u istého garbiara Šimona.

Peter ide ku Kornéliovi do Cézarey. - 1V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. 2Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. 3Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: "Kornélius!" 4Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: "Čo je, Pane?" Odpovedal mu: "Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. 5A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; 6býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori." 7A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení, 8všetko im porozprával a poslal ich do Joppe.

9Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa. 10Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. 11Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. 12Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. 13I zaznel mu hlas: "Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!" 14Ale Peter povedal: "Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté." 15Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: "Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným." (*) (Mojžišov zákon (Lv 11) rozoznával čisté a nečisté zvieratá. Videním Boh poučil Petra, že už niet rozdielu medzi čistými a nečistými zvieratami a prestalo aj delenie ľudí na čistých (pre prijatú obriezku, na ktorú sa hľadelo ako na očisťujúci obrad) a nečistých (za takých pokladali pohanov), pretože všetci ľudia sú povolaní k spáse.) 16Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba. 17Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bol za úkaz, ktorý videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a dopytovali sa na Šimonov dom. 18Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter. 19Ako Peter premýšľal o videní, Duch mu povedal: "Hľadajú ťa traja muži. 20Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich ja poslal." 21Peter zišiel k mužom a povedal: "Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?" 22Oni povedali: "Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová." 23Zavolal ich teda dnu a pohostil.

Peter u Kornélia a jeho priateľov. - Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. (*) (Joppe sa nachádza asi 44 km na juh od Cézarey.) 24V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. 25Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. 26Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: "Vstaň, aj ja som len človek." 27Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. 28I povedal im: "Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. 29Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?" 30Kornélius povedal: "Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve 31a povedal mi: »Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. 32Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori.« 33Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal."

34Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: "Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, 35ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. 36Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých: (*) (Boh najprv poslal svoje posolstvo Izraelu, no teraz už všetkým ľuďom bez výnimky, pretože Ježiš je Pánom všetkých.) 37Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; 38ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. (*) (Pomazaním sa tu rozumie zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša pri krste v podobe holubice.) 39A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. 40Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil 41- nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. 42A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. 43Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí." (*) (Je to jedna z najkrajšie rozpracovaných schém prvokresťanskej katechézy (porov. 2, 22–36).)

Pokrstenie prvých pohanov. - 44Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. 45A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, 46lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: 47"Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?" 48A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal. (*) (Duch Svätý zostúpil na Kornélia a na ostatných pohanov, ktorí sa zhromaždili v jeho dome. Dary Ducha Svätého neboli len vnútorné milosti, ale aj navonok sa prejavujúce mimoriadne schopnosti (charizmy). Ide o tzv. Turíce pohanov (porov. 2, 1–3; 4, 31).)

Peter v Jeruzaleme vysvetľuje svoje konanie. - 1Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. 2Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: 3"Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!" (*) (Nebola to výčitka iba proti jeho správaniu. V podstate išlo o to, že prijal do Cirkvi pohanov bez toho, že by boli najprv prijali židovský zákon.)

4Peter im začal rad-radom vysvetľovať: 5"Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. 6Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. 7A počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: »Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!« 8No ja som povedal: »Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst!« 9Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: »Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.« 10To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. 11Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. 12A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. 13On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: »Pošli do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; 14on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.« 15Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. 16Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: »Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.« (*) (Porov. 1, 5.) 17Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?"

18Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: "Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život."