Stavovské povinnosti. - 1Ty však hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu.
2Starci nech sú triezvi, cudní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti.
3Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neklebetia, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia, 4mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti, 5aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobrotivé, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo.
6Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi; 7vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov. V učení preukáž neporušenosť a vážnosť, 8v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.
9Otroci nech sa vo všetkom podriaďujú svojim pánom, nech sú úslužní, nech neprotirečia, (*) ("Nech neprotirečia," totiž v tom, na čo majú páni právo, čo nie je proti Božej vôli. Porov. Ef 6, 5; Kol 3, 22; 1 Pt 2, 18.) 10neokrádajú, ale nech vo všetkom preukážu skutočnú vernosť, aby vo všetkom robili česť učeniu nášho Spasiteľa, Boha.
Dogmatický základ týchto požiadaviek - milosť vykúpenia. - 11Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom 12a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, (*) (Božia milosť osvecuje, poúča a dáva silu, aby sme mohli premôcť zlo a konať dobro.) 13a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, (*) ("Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista." Jasné potvrdenie, že Kristus je Boh.) 14ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.
15Toto hovor, tak povzbudzuj a usvedčuj so všetkou rozhodnosťou. Nech nik tebou nepohŕda.
Všeobecné povinnosti veriacich. - 1Pripomínaj im, aby sa podriaďovali panovníkom a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli pripravení na každý dobrý skutok. 2Nech nikoho nepotupujú a nech nie sú hašteriví, nech sú mierni a prejavujú všemožnú vľúdnosť všetkým ľuďom.
3Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme, slúžili všelijakým žiadostiam a rozkošiam, žili sme v zlobe a závisti. Boli sme hodní opovrhnutia a vzájomne sme sa nenávideli. 4Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, 5spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, 6ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, 7aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života. (*) (Túto náuku Pavol podrobne vysvetľuje v Gal a Rim. Krst znovuzrodzuje (porov. Jn 3, 5) a obnovuje (porov. 2 Kor 5, 17).)
Osobitné rady pre Títa. - 8Toto slovo je spoľahlivé a chcem, aby si to zdôrazňoval, žeby tí, čo uverili Bohu, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je ľuďom dobré a užitočné. 9Vyhýbaj sa hlúpym otázkam, rodokmeňom, svárom a hádkam o zákon, lebo sú neužitočné a márne. (*) (Porov. 1 Tim 1, 4.) 10Bludárovi sa po prvom a druhom napomenutí vyhýbaj. (*) ("Bludár" alebo sektár, doslovne "heretik" (z gr. hairetikós), je výraz vzatý z terminológie súvekých filozofických škôl. V Cirkvi je heretikom podľa etymológie ten, čo "vyberá" iba niektoré pravdy na škodu druhým, z čoho sú sekty a rozdelenia. Pavol tu nepochybne myslí na kresťanov zo židovstva, ktorí sa už predtým presťahovali na Krétu, a hoci celkom neodpadli od Cirkvi, prejavovali bludné názory. Odsudzujú sa takto sami, totiž svojím svedomím, lebo sa nemôžu ničím ospravedlniť, keďže boli na omyly upozornení.) 11Veď vieš, že takýto je prevrátený, hreší a odsudzuje sám seba.