Tit

Pozdrav. - 1Pavol, služobník Boha a apoštol Ježiša Krista pre vieru Božích vyvolených a pre poznanie pravdy, ktorá na základe nábožnosti vedie 2k nádeji na večný život, ktorý pred večnými vekmi prisľúbil pravdovravný Boh, 3ale v určenom čase zjavil svoje slovo v kázaní, ktoré mi bolo zverené na rozkaz Boha, nášho Spasiteľa, 4- Títovi, pravému synovi podľa spoločnej viery: Milosť a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Spasiteľa. (*) (V dlhej úvodnej vete Pavol zhŕňa celý obsah svojho apoštolského povolania a poslania: má hlásať ľuďom vieru v Kristovo evanjelium a nádej na večný život.)

Stav Cirkvi na Kréte, 1,5-16

Cirkevní predstavení. - 5Na to som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte treba, a po mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal; (*) ("Starší" (gr. presbýteroi) sú predstavení miestnej cirkvi.) 6nech je každý z nich bez úhony, muž jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nemožno obviniť z neviazanosti a neposlušnosti. 7Lebo biskup ako Boží správca musí byť bez úhony, nie pyšný, hnevlivý, pijan, bitkár, ani žiadostivý mrzkého zisku, (*) (Biskup (gr. epískopos), po slovensky strážca, dozorca, sa tu pravdepodobne vzťahuje na jedného zo "starších" čiže presbyterov (porov. 1 Tim 3, 1).) 8ale pohostinný, láskavý, triezvy, spravodlivý, nábožný, zdržanlivý, 9taký, ktorý sa drží spoľahlivého slova podľa učenia, aby bol schopný aj povzbudzovať v zdravom učení, aj usvedčovať tých, čo protirečia. (*) (Pavol tu uvádza smernice na vonkajšiu organizáciu Cirkvi. Porov. 1 Tim 3, 1–5.)

Boj proti falošným učiteľom. - 10Lebo je mnoho nepoddajných, zbytočne hovoriacich a zvodcov, najmä takých, čo sú z obriezky. 11Tých treba umlčať, lebo rozvracajú celé rodiny a pre mrzký zisk učia, čo sa nemá. 12Veď ktosi z nich, ich vlastný prorok, povedal: "Kréťania sú veční luhári, zlá zver, bruchá lenivé." (*) (Pôvodcom citátu je krétsky básnik Epimenides (6. stor. pred Kr.). Pavol ho nazýva prorokom, pretože v tejto veci povedal pravdu, a azda aj preto, že ho pohania pokladali za veštca, proroka.) 13Toto svedectvo je pravdivé. Preto ich tvrdo karhaj, aby boli zdraví vo viere 14a nedbali na židovské bájky a príkazy ľudí, ktorí sa odvracajú od pravdy.

15Čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté; ešte aj ich myseľ a svedomie sú poškvrnené. (*) (Zásada pochádzajúca istotne z Ježišových slov v Lk 11, 41: "a všetko vám bude čisté". Už bola použitá v Rim 14, 20. Pre tých, čo majú čisté srdce, je všetko čisté a dobré, lebo sa na všetko pozerajú nepredpojato, vo všetkom vidia dielo Božích rúk. Ale tí, čo majú dušu skazenú hriechmi a opantanú zlými náruživosťami, vidia aj v tej najsvätejšej veci len predmet svojich hriešnych žiadostí, prípadne nenávisti.) 16Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú; sú odporní, neposlušní a neschopní nijakého dobrého skutku. (*) (Bludári, o ktorých tu apoštol hovorí, sú pravdepodobne židovčiaci gnostici, ktorí sa pýšili vyšším a čistejším poznaním Boha, no v skutočnosti len zavádzali ľud.)

Pastierske pokyny, 2,1 - 3,11

Stavovské povinnosti. - 1Ty však hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu.

2Starci nech sú triezvi, cudní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti.

3Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neklebetia, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia, 4mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti, 5aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobrotivé, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo.

6Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi; 7vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov. V učení preukáž neporušenosť a vážnosť, 8v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.

9Otroci nech sa vo všetkom podriaďujú svojim pánom, nech sú úslužní, nech neprotirečia, (*) ("Nech neprotirečia," totiž v tom, na čo majú páni právo, čo nie je proti Božej vôli. Porov. Ef 6, 5; Kol 3, 22; 1 Pt 2, 18.) 10neokrádajú, ale nech vo všetkom preukážu skutočnú vernosť, aby vo všetkom robili česť učeniu nášho Spasiteľa, Boha.

Dogmatický základ týchto požiadaviek - milosť vykúpenia. - 11Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom 12a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, (*) (Božia milosť osvecuje, poúča a dáva silu, aby sme mohli premôcť zlo a konať dobro.) 13a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, (*) ("Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista." Jasné potvrdenie, že Kristus je Boh.) 14ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.

15Toto hovor, tak povzbudzuj a usvedčuj so všetkou rozhodnosťou. Nech nik tebou nepohŕda.

Všeobecné povinnosti veriacich. - 1Pripomínaj im, aby sa podriaďovali panovníkom a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli pripravení na každý dobrý skutok. 2Nech nikoho nepotupujú a nech nie sú hašteriví, nech sú mierni a prejavujú všemožnú vľúdnosť všetkým ľuďom.

3Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme, slúžili všelijakým žiadostiam a rozkošiam, žili sme v zlobe a závisti. Boli sme hodní opovrhnutia a vzájomne sme sa nenávideli. 4Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, 5spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, 6ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, 7aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života. (*) (Túto náuku Pavol podrobne vysvetľuje v Gal a Rim. Krst znovuzrodzuje (porov. Jn 3, 5) a obnovuje (porov. 2 Kor 5, 17).)

Osobitné rady pre Títa. - 8Toto slovo je spoľahlivé a chcem, aby si to zdôrazňoval, žeby tí, čo uverili Bohu, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je ľuďom dobré a užitočné. 9Vyhýbaj sa hlúpym otázkam, rodokmeňom, svárom a hádkam o zákon, lebo sú neužitočné a márne. (*) (Porov. 1 Tim 1, 4.) 10Bludárovi sa po prvom a druhom napomenutí vyhýbaj. (*) ("Bludár" alebo sektár, doslovne "heretik" (z gr. hairetikós), je výraz vzatý z terminológie súvekých filozofických škôl. V Cirkvi je heretikom podľa etymológie ten, čo "vyberá" iba niektoré pravdy na škodu druhým, z čoho sú sekty a rozdelenia. Pavol tu nepochybne myslí na kresťanov zo židovstva, ktorí sa už predtým presťahovali na Krétu, a hoci celkom neodpadli od Cirkvi, prejavovali bludné názory. Odsudzujú sa takto sami, totiž svojím svedomím, lebo sa nemôžu ničím ospravedlniť, keďže boli na omyly upozornení.) 11Veď vieš, že takýto je prevrátený, hreší a odsudzuje sám seba.

Záver, 3,12-15

12Keď pošlem k tebe Artemasa alebo Tychika, ponáhľaj sa ku mne do Nikopolu. Rozhodol som sa totiž, že tam prezimujem. (*) (Tychikus sa spomína častejšie v Novom zákone (Sk 20, 4; Ef 6, 21; Kol 4, 7; 2 Tim 4, 12). O Artemasovi, ktorého meno sa uvádza iba v tomto texte Nového zákona, nevieme nič bližšie. Nikopol bolo mesto v západnom Epire na pobreží Jadranského mora.) 13Zenasa, znalca zákona, a Apolla starostlivo vystroj na cestu, aby im nič nechýbalo. (*) (Kto to bol Zenas, nevieme nič podrobnejšie. Apollo je asi ten istý, o ktorom hovoria Sk 18, 24–28; 1 Kor 1, 12; 3, 4–5; 4, 6; 16, 12. Zenas a Apollo asi zaniesli Títovi tento list.) 14Nech sa aj naši učia vynikať v dobrých skutkoch pre naliehavé potreby, aby neboli neužitoční.

15Pozdravujú ťa všetci, čo sú so mnou. Pozdravuj tých, čo nás milujú vo viere.

Milosť nech je s vami všetkými.

Kontext   Úvod      

Obsah