Zajatie a prenasledovanie. - 10Keď ma odvliekli do zajatia do Asýrska, dostal som sa ako zajatec do Ninive. Všetci moji bratia a tí, čo boli z môjho rodu, jedli pokrmy pohanov. 11Ja som sa však chránil jesť z nich. 12A pretože som celým srdcom ostal verný svojmu Bohu, 13Najvyšší mi dal milosť a priazeň u Salmanasara a zaobstarával som mu všetko, čo potreboval. 14Chodieval som do Médska nakupovať pre neho, až kým nezomrel. V tom čase som v Rages v Médsku u Gabriho syna Gabaela uložil mešce s desiatimi talentmi striebra.

15Keď Salmanasar zomrel, kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Sennacherib. Moje cesty do Médska sa skončili a odvtedy som tam už nemohol ísť. (*) (Sennacherib nebol synom Salmanasarovým, ale Saragonovým. Vec si môžeme vysvetliť tak, že "syn" tu znamená vzdialenejšieho potomka a nie bezprostredného syna. Alebo pri opisovaní sa vkĺzla pisárovi chyba.) 16Za dní Salmanasara som vykonal mnoho skutkov milosrdenstva bratom z môjho rodu. 17Svoj chlieb som dával hladným a svoj odev nahým a keď som videl mŕtveho z môjho národa, vyhodeného za ninivské hradby, pochoval som ho. 18Takisto som tajne pochoval jedného, čo kráľ Sennacherib zabil, keď zutekal z Judey v dňoch súdu, ktorý nad ním vykonal Kráľ neba pre jeho rúhania. Lebo vo svojom hneve dal zabiť mnohých z Izraela. Ja som ich telá skrýval a pochovával. Sennacherib ich hľadal, a nenašiel ich. (*) (Vojsko Sennacheribovo utrpelo pod hradbami Jeruzalema ťažkú porážku, o ktorej sa dočítame v 2. knihe kráľov (19,35 n.); okrem toho aj 2 Krn 32,21; Iz 37,36 n. Pravdepodobne v asýrskom vojsku vypukol zhubný mor, ktorý donútil Asýrov, aby započaté obliehanie Jeruzalema zrušili. Neúspech Asýrov mohol mať za následok, že sa kráľ kruto pomstil na izraelských zajatcoch, ktorých už mal vo svojej ríši.) 19Ktosi z Ninivčanov však šiel a udal ma kráľovi, že ich ja pochovávam. Keď som sa dozvedel, že to kráľ o mne vie a že ma hľadajú, aby ma zabili, naľakal som sa a ušiel som. 20Všetok majetok mi skonfiškovali a prepadol v prospech kráľovej pokladnice. Ostala mi iba moja manželka Anna a môj syn Tobiáš. 21Ale neprešlo ani štyridsať dní, čo ho jeho dvaja synovia zavraždili a ušli do hôr Araratu. Kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Asarhaddon, ktorý ustanovil za správcu nad celým hospodárstvom kráľovstva Achikara, syna môjho brata Anaela, a mal najvyššiu moc nad celou jeho správou. 22Achikar prosil za mňa a ja som sa mohol vrátiť do Ninive. Achikar bol totiž najvyšším dvorným čašníkom, strážcom pečate a správcom a dozorcom daní za asýrskeho kráľa Sennacheriba a Asarhaddon ho ponechal v úrade. On bol môj synovec, z môjho príbuzenstva.