17Svoj chlieb som dával hladným a svoj odev nahým a keď som videl mŕtveho z môjho národa, vyhodeného za ninivské hradby, pochoval som ho. 18Takisto som tajne pochoval jedného, čo kráľ Sennacherib zabil, keď zutekal z Judey v dňoch súdu, ktorý nad ním vykonal Kráľ neba pre jeho rúhania. Lebo vo svojom hneve dal zabiť mnohých z Izraela. Ja som ich telá skrýval a pochovával. Sennacherib ich hľadal, a nenašiel ich. (*) (Vojsko Sennacheribovo utrpelo pod hradbami Jeruzalema ťažkú porážku, o ktorej sa dočítame v 2. knihe kráľov (19,35 n.); okrem toho aj 2 Krn 32,21; Iz 37,36 n. Pravdepodobne v asýrskom vojsku vypukol zhubný mor, ktorý donútil Asýrov, aby započaté obliehanie Jeruzalema zrušili. Neúspech Asýrov mohol mať za následok, že sa kráľ kruto pomstil na izraelských zajatcoch, ktorých už mal vo svojej ríši.)