Tobiášovi rodičia ustarostení o syna. - 1Tóbi každý deň počítal dni, ktoré Tobiáš potreboval na cestu ta a späť. A keď tie dni uplynuli a jeho syn neprichádzal, 2myslel si: "Azda ho tam zdržali? Alebo Gabael zomrel a Tobiášovi nemá kto dať peniaze?" 3A začal sa zarmucovať. 4Jeho žena Anna hovorila: "Môj syn zahynul a už nie je medzi živými! Preto neprichádza." Začala nariekať a žalostiť za svojím synom: 5"Beda mi, dieťa moje, svetlo mojich očí, že som ti dovolila odísť!" 6Tóbi jej vravel: "Buď ticho a nerob si starosti, sestra, náš syn sa má dobre. Zaiste ich tam zdržali. Veď človek, čo s ním išiel, je spoľahlivý a je z našich bratov. Nezarmucuj sa pre neho, sestra, čoskoro sa vráti." 7Ona mu však vravela: "Nechaj ma a neklam ma! Moje dieťa zahynulo." A hneď vybehla pozrieť na cestu, ktorou odišiel jej syn. Tak to robila každý deň a nedala sa nikým presvedčiť. Keď zapadlo slnko, vracala sa dnu, žialila celú noc a nespala.

Návrat Tobiáša so Sárou do Ninive. - 8Keď uplynulo štrnásť dní svadby, ktoré si Raguel prísahou vynútil pre svoju dcéru, Tobiáš šiel za ním a povedal: "Prepusť ma. Lebo viem, že môj otec a moja matka sa vzdali každej nádeje, že ma ešte niekedy uvidia. Preto ťa, otče, prosím, aby si ma prepustil a vrátim sa k svojmu otcovi. Veď som ti už vysvetlil, v akom rozpoložení som ho zanechal." 9Raguel povedal Tobiášovi: "Ostaň, syn môj, ostaň u mňa! Ja pošlem poslov k tvojmu otcovi Tóbimu a oznámia mu, čo je s tebou." Ale on povedal: "V nijakom prípade. Prosím ťa, nechaj ma vrátiť sa k môjmu otcovi." 10Tu Raguel vstal, odovzdal Tobiášovi jeho ženu Sáru a polovicu svojho majetku: sluhov a slúžky, ovce a dobytok, osly a ťavy, i odevy, peniaze a nádoby. 11Tak ich prepustil a keď sa s ním lúčil, povedal: "Buď zdravý, syn môj, a šťastnú cestu. Nebeský Pán nech ochraňuje teba a tvoju manželku Sáru a nech uvidím vaše deti prv, ako umriem."