13Tóbi sa mu hodil okolo krku, plakal a hovoril: "Zasa ťa vidím, syn môj, svetlo mojich očí!" 14A pokračoval:
"Nech je zvelebený Boh!
Nech je zvelebené jeho veľké meno!
Nech sú zvelebení všetci jeho svätí anjeli!
Lebo on ma udrel, ale potom sa nado mnou zmiloval.
A teraz vidím svojho syna Tobiáša!"
Tobiáš vošiel s radosťou do domu a z celého srdca velebil Boha. Potom oznámil svojmu otcovi, že sa jeho cesta vydarila a priniesol peniaze. Aj to, ako si vzal Raguelovu dcéru Sáru za manželku a že prichádza aj ona a už je celkom blízko pri ninivskej bráne.
16Vtedy Tóbi vyšiel svojej neveste k ninivskej bráne naproti a radoval sa a velebil Boha. Keď ho obyvatelia Ninive videli prichádzať, ako kráča vo svojej plnej sile a nik ho nevedie za ruku, veľmi sa divili. A Tóbi vyznával pred nimi, že sa Boh nad ním zľutoval a otvoril mu oči. 17Potom sa Tóbi priblížil k Sáre, manželke svojho syna Tobiáša, a požehnal ju: "Vítam ťa, dcéra moja! Nech je zvelebený tvoj Boh, ktorý ťa priviedol k nám, dcéra! Nech je požehnaný tvoj otec a nech je požehnaný môj syn Tobiáš a buď požehnaná aj ty, dcéra moja! Vojdi do svojho domu v zdraví, s požehnaním a s radosťou. Vojdi, dcéra moja!" 18V ten deň naplnila radosť všetkých Židov, čo bývali v Ninive.