Tob13,2-10
2

"Nech je zvelebený Boh, ktorý žije naveky
a jeho kráľovstvo trvá po všetky veky.

On trestá aj sa zmilúva,
on zvrhuje až na dno podsvetia
aj vyvádza z veľkej záhuby;
a niet ničoho, čo by sa mohlo vymknúť z jeho ruky.

3

Oslavujte ho, synovia Izraela, pred všetkými národmi,
lebo on vás medzi ne roztrúsil

4

a tam vám ukázal svoju vznešenosť.

Velebte ho pred všetkým, čo žije,
lebo on je náš Pán, náš Boh!
On je náš Otec, náš Boh po všetky veky.

5

Bude vás trestať za vaše zločiny,
ale zmiluje sa nad vami všetkými.
Zhromaždí vás zo všetkých národov,
uprostred ktorých ste boli rozptýlení.

6

Keď sa k nemu obrátite
celým svojím srdcom a celou svojou dušou
a budete sa držať jeho pravdy,
vtedy sa obráti k vám
a už neskryje pred vami svoju tvár.

7

Nuž, pozrite, čo s vami urobil,
a oslavujte ho z plného hrdla.
Velebte Pána spravodlivosti
a chváľte Kráľa vekov.

8

Ja ho oslavujem v krajine môjho vyhnanstva
a ohlasujem jeho silu a vznešenosť
hriešnemu národu.

Obráťte sa, hriešnici,
a konajte pred ním spravodlivosť.
Možno si vás obľúbi
a preukáže vám milosrdenstvo.

9

Ja chválim môjho Boha a oslavujem nebeského Kráľa
a vždy budem jasať nad jeho veľkosťou.

10

Nech všetci o ňom hovoria
a vzdávajú mu chválu v Jeruzaleme!

Jeruzalem, sväté mesto,
Boh ťa potrestal za skutky tvojich synov,
ale opäť sa zmiluje nad synmi spravodlivých.

(*) (Proroctvo Tóbiho o novom Jeruzaleme splnilo sa v Cirkvi Kristovej, ktorá je označovaná za nový Jeruzalem, teda za stredisko tých, ktorých si Boh vyvolil na spásu. Do Cirkvi vstúpili pohania, aby viedli svätý život na svete a tak obsiahli splnenie sľubov, ktoré sa viažu na nebeský Jeruzalem (Iz 60,1 n.; 2,2; Ž 86,9; 96,7 n.; Zjv 21,19; Iz 54,11 a 12).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Tob 12)   Dopredu (Tob 14)

Obsah