Tobiáš a ryba. - 1Mladík odišiel a anjel s ním. Aj pes bežal s nimi a sprevádzal ich. Šli obaja spolu, keď ich zastihla prvá noc; utáborili sa pri rieke Tigris. 2Keď si šiel mladík umyť nohy do rieky, vymrštila sa z vody veľká ryba a chcela mu odhryznúť nohu. Mladík vykríkol. 3Ale anjel naň zavolal: "Chyť ju a pevne drž!" Mladík rybu uchopil a vytiahol ju na breh. 4Anjel mu povedal: "Vypitvi túto rybu a vezmi jej žlč, srdce a pečeň a schovaj si ich: ostatné vnútornosti vyhoď. Jej žlč, srdce a pečeň možno použiť ako liek." 5Mladík rybu vypitval a žlč, srdce a pečeň si vzal. Časť ryby upiekol a zjedol, druhú časť zasolil a odložil. 6Potom šli obaja spoločne ďalej, kým sa nepriblížili k Médsku. 7Vtedy sa mladík opýtal anjela: "Brat Azariáš, aká liečivá sila je v rybom srdci a pečeni a v žlči?" 8Odpovedal mu: "Keď rybie srdce a pečeň spáliš na dym pred mužom alebo ženou, ktorých trápi diabol alebo zlý duch, odíde od nich všetko trápenie a zbavia sa ho naveky. (*) (Pokoj od zlého ducha pripisuje Rafael sebe na zásluhu, a nie dymu. Ale teraz, keď účinok pripisuje kadeniu, robí tak asi preto, aby svoju vyššiu moc skrýval a nedal ju poznať. Okrem toho Sväté písmo pripisuje zásluhu modlitbe a zdržanlivosti manželov.) 9Žlč je na potretie očí človeku, keď ich zatiahlo beľmo. Potom sa na beľmo dýchne a oči ozdravejú."