Dobroreč, duša moja, Pánovi;
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby,

do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch,
na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami,
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch,
nevychýli sa nikdy-nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev,
nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli,
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia,
na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju,
ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov,
čo tečú pomedzi vrchy

a napájajú všetku poľnú zver
aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo,
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy,
plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb

i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár
a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom,
v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril;
slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc
a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou
a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa
a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom,
za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké,
v ňom sa hemžia plazy bez počtu,
živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba,
že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú;
odnímaš im dych a hneď hynú
a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené
a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky;
zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju,
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči;
a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici
a zločincov nech už niet.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
ALELUJA.

ALELUJA.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.

Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,

keď povedal: "Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný."

Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,

nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:

"Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom."

Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.

Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.

Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;

no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;

ustanovil ho za pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,

aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.

I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.

A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.

Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.

Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.

Rozkázal a prileteli roje múch,
všetky končiny zaplavili komáre.

Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.

A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.

Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.

A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.

Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.

Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.

Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.

A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,

aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.
ALELUJA.

ALELUJA.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,
kto všetku jeho chválu rozhlási?

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo
a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,
navštív nás svojou spásou,

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia,
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,
zabudli na tvoje veľké dobrodenia
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,
aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;
po morskom dne ich previedol ako po púšti.

Vyslobodil ich z rúk nevraživca
a vymanil z rúk nepriateľa.

Ich utláčateľov voda zaliala,
ani jeden z nich nezostal nažive.

Až potom uverili jeho slovám
a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali,
ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša
a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe
a bezbožníkov spálili plamene.

Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu
za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine,
v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí,
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho,
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,
neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali,
nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim,
že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi
a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi,
jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou,
až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok
a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo
z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili,
že nerozvážne slová vyslovil.

Nevyhubili národy,
ako im Pán bol rozkázal.

Ale zmiešali sa s pohanmi
a osvojili si ich správanie.

Uctievali sošky ich bôžikov
a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry
obetovali zlým duchom.

Prelievali krv nevinnú,
krv svojich synov a dcér
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou;

znečistili sa svojimi skutkami
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

vydal ich do rúk pohanov;
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

Nepriatelia ich trápili,
pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil;
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

Ale on zhliadol na ich súženie,
keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

A vzbudil k nim súcit
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš,
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť
a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky.
A všetok ľud nech privolá: "Staň sa. Amen."