Z111–118

Veľké sú diela Pánove

1

ALELUJA.
Z celého srdca chcem oslavovať Pána
v zbore spravodlivých i v zhromaždení.

2

Veľké sú diela Pánove;
nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu.

3

Nádherné a vznešené sú jeho diela,
jeho spravodlivosť platí naveky.

4

Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky;
Pán je milosrdný a milostivý.

5

Pokrm dal tým, čo sa ho boja;
svoju zmluvu má stále na mysli.

(*) ("Pokrm dal tým, čo sa ho boja" - narážka na mannu a prepelice (Ex 16; Nm 11; Ž 78,26 n.). Cirkev prispôsobuje tieto slová na Eucharistiu (pozri Jn 6,31-33.48-51). Ako aj mnohé iné v tomto žalme má hlbší zmysel.)
6

Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu
a dal im dedičstvo pohanov;

7

pravdivé a spravodlivé sú diela jeho rúk.
Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy,

8

upevnené naveky,
založené na pravde a spravodlivosti.

9

Vykúpenie poslal svojmu ľudu,
zmluvu uzavrel naveky.

Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu;

10

bohabojnosť je počiatok múdrosti
a múdro robia všetci, čo ju pestujú;
jeho chvála ostáva naveky.

(*) (Alfabetický žalm ako aj nasledujúci.)

Blaženosť spravodlivého človeka

1

ALELUJA.
Blažený muž, ktorý sa bojí Pána
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.

2

Jeho potomstvo bude mocné na zemi;
pokolenie spravodlivých bude požehnané.

3

V jeho dome bude úspech a bohatstvo,
jeho spravodlivosť ostane naveky.

4

Spravodlivým žiari svetlo v temnotách,
milosrdný, milostivý a spravodlivý.

5

V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,
čo svoj majetok čestne spravuje;

6

nikdy nezakolíše.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý,

7

nebude sa báť zlej zvesti.
Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,

8

bezpečné je jeho srdce, nebojí sa,
kým nepokorí svojich nepriateľov.

9

Rozdeľuje a dáva chudobným;
jeho dobročinnosť potrvá naveky
a jeho moc a sláva budú stále rásť.

10

Hriešnik to uvidí a zanevrie,
zubami bude škrípať a hynúť závisťou.
Želanie hriešnikov vyjde nazmar.

(*) (Alfabetický žalm. Boh spravodlivého človeka podporuje, chráni pred zlou povesťou, dáva mu nad nepriateľmi víťaziť a bohato ho odmeňuje.)

Chválospev na meno Pánovo

1

ALELUJA.
Chváľte, služobníci Pánovi,
chváľte meno Pánovo.

2

Nech je velebené meno Pánovo
odteraz až naveky.

3

Od východu slnka až po západ
nech je oslávené meno Pánovo.

4

Vyvýšený je Pán nad všetky národy
a jeho sláva nad nebesia.

5

Kto je ako Pán, náš Boh,
čo tróni na výsostiach,

6

a predsa dbá o všetko nepatrné
na nebi i na zemi?

7

Z prachu dvíha chudobného
a zo smetiska povyšuje bedára

8

a dáva mu sedieť vedľa kniežat,
vedľa kniežat svojho ľudu.

9

Neplodnej dáva bývať v dome
ako šťastnej matke detí.

(*) (Týmto žalmom začína sa séria žalmov, ktoré Hebreji volali "Hallel" (chvála), začínajú sa všetky s "Halelějáh - chváľte Pána" (113 -117) a ktoré sa spievali na výročné sviatky, najmä na Veľkú noc.)

Vyslobodenie Izraela z Egypta

1

Keď Izrael vyšiel z Egypta,
dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho,

(*) ("Spomedzi ľudu cudzieho", dosl. "spomedzi ľudu, čo rozprával cudzou zajakavou rečou", čiže spomedzi Egypťanov.) 2

Judea sa stala jeho svätyňou,
Izrael jeho kráľovstvom.

3

More to videlo a zutekalo,
Jordán sa naspäť obrátil;

4

vrchy poskakovali ako barance,
pahorky ako jahňatá.

(*) (Dramaticky sa opisujú zázraky, ktoré sa stali pri prechode Červeného mora a Jordána a pri vrchu Sinaj.)
5

Čo ti je, more, že utekáš,
a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš?

6

Vrchy, prečo poskakujete ako barance
a vy, pahorky, ako jahňatá?

7

Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou,
pred tvárou Boha Jakubovho,

8

čo skalu mení na jazerá vôd
a kameň na pramene vôd.

(*) (Žalmista krátko, ale pritom veľmi živo opisuje, ako sa Izrael stal Božím ľudom.)

Chvála pravého Boha

1

Nie nás, Pane, nie nás,
ale svoje meno osláv
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.

2

Prečo majú hovoriť pohania:
"Kdeže je ten ich Boh?"

3

Veď náš Boh je v nebi
a stvoril všetko, čo chcel.

4

Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.

5

Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.

6

Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry, a nečuchajú.

7

Majú ruky, ale nehmatajú;
majú nohy, a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas.

8

Im budú podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.

9

Dom Izraelov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

10

Dom Áronov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

11

Všetci bohabojní dúfajú v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

12

Pán na nás pamätá
a žehná nás.
Požehnáva dom Izraelov,
požehnáva dom Áronov.

13

Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána,
malých i veľkých.

14

Nech Pán aj vás zveľadí,
vás i vaše deti.

15

Nech vás požehnáva Pán,
ktorý stvoril nebo i zem.

16

Nebesia si Pán vyhradil pre seba,
ale zem dal synom človeka.

17

Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,
ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.

18

Lež my, živí, velebíme Pána
odteraz až naveky.
ALELUJA.

(*) (Izraeliti sa domnievali, že po smrti sa ani Pán nestará o mŕtvych, ani mŕtvi nemôžu nijako osláviť Boha. "V šeóle", v podsvetí sa ani nežilo, ani nehynulo, bol to život veľmi malátny, tam sa nedal vykonať nijaký záslužný skutok (Ž 6,6; 30,10; 88,11).)

Vzdávanie vďaky

1

ALELUJA.
Milujem Pána, lebo vypočul
môj prosebný hlas,

2

lebo svoj sluch naklonil ku mne,
kedykoľvek som ho vzýval.

3

Keď ma omotali povrazy smrti
a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,
keď som sa ocitol v súžení a trápení,

(*) (Porov. Ž 18,5-6.) 4

vzýval som meno Pánovo:
"Pane, zachráň môj život!"

5

Milostivý a spravodlivý je Pán,
náš Boh sa zľutúva.

6

Pán ochraňuje maličkých;
pomohol mi, keď som bol v biede.

7

Znova sa, duša moja, upokoj,
lebo Pán ti dobre urobil,

8

lebo môj život zachránil od smrti,
moje oči od sĺz
a moje nohy pred pádom.

9

Pred tvárou Pána budem kráčať
v krajine žijúcich.

(*) ("V krajine žijúcich" na rozdiel od tých, čo sú už v šeóle, v podsvetí, kde už nemožno slúžiť Bohu (Ž 27,13).)
10

Dôveroval som, aj keď som povedal:
"Som veľmi pokorený."

(*) (Lebo vedel, že na ľudí sa nedá veľmi spoľahnúť.) 11

V rozrušení som vyriekol:
"Všetci ľudia klamú."

12

Čím sa odvďačím Pánovi
za všetko, čo mi dal?

13

Vezmem kalich spásy
a budem vzývať meno Pánovo.

(*) ("Vezmem kalich spásy", kalich, z ktorého sa pri ďakovných obetách vylievalo víno k oltáru alebo okolo oltára. Izraeliti rozoznávali dva druhy obetí: krvavé a nekrvavé. Tak pri krvavých ako aj pri nekrvavých používali víno, ktoré sa buď celkom vylialo (pri krvavých obetách), alebo len jeho čiastka, zvyšok sa vypil pri hostine, ktorá vždy nasledovala po ďakovnej obete (porov. Ex 25,29; 29,40; 37,16).)
14

Pánovi splním svoje sľuby
pred všetkým jeho ľudom.

15

V Pánových očiach má veľkú cenu
smrť jeho svätých.

16

Pane, som tvoj sluha,
som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal:

(*) (Aj žalmista je jeden z Pánových sluhov, patrí mu ako majetok, lebo je "synom služobnice" Pánovej. Otroka, ktorý sa narodil v dome pána, nesmeli predať a patril navždy k domu svojho pána.) 17

obetu chvály ti prinesiem
a budem vzývať meno Pánovo.

18

Splním svoje sľuby Pánovi
pred všetkým jeho ľudom

19

v nádvoriach domu Pánovho,
uprostred teba, Jeruzalem.

Oslava milosrdného Pána

1

ALELUJA.
Chváľte Pána, všetky národy,
oslavujte ho, všetci ľudia;

2

lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám
a pravda Pánova trvá naveky.

(*) (Žalm je najkratší z celého žaltára a najkratšou hlavou v celom Svätom písme, ale je vzácny pre svoj obsah. Žalm je mesiášsky. Predpovedá obrátenie všetkých pohanov na pravú vieru (Rim 15,8-11).)

Jasavý spev za záchranu

1

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

(*) (Porov. Ž 106,1; 107,1; 136,1; Jer 33,11.)
2

Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

3

Teraz nech hovorí dom Áronov:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

4

Teraz nech hovoria všetci bohabojní:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

(*) (Porov. Ž 115,9-11; 135,19 n.)
5

V súžení som vzýval Pána
a Pán ma vypočul a vyslobodil.

6

Pán je so mnou,
nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

7

Pán je so mnou a pomáha mi;
nemusím si všímať svojich nepriateľov.

8

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na človeka.

9

Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na mocnárov.

10

Obkľúčili ma všetci pohania,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

11

Obkľúčili ma zovšadiaľ,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

12

Obkľúčili ma ako roj včiel
a vzbĺkli ako plameň z raždia,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

13

Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,
no Pán mi pomohol.

14

Moja sila a chvála je Pán,
on sa mi stal záchrancom.

15

Hlas plesania nad záchranou
znie v stánkoch spravodlivých:

16

"Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla;
Pánova pravica mocne zasiahla."

17

Ja nezomriem, budem žiť
a vyrozprávam skutky Pánove.

18

Prísne ma Pán potrestal,
no nevydal ma smrti napospas.

(*) (Zdá sa, že žalmista hovorí za celý národ.) 19

Otvorte mi brány spravodlivosti,
vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.

20

Toto je brána Pánova;
len spravodliví ňou vchádzajú.

(*) (Slávnostný sprievod dochádza k chrámu. Prichádzajúci prosia o vstup do chrámu. Aspoň dva chóry si navzájom odpovedajú. V odpovediach sa zračí poďakovanie za oslobodenie Izraela. Ľud sa chce poďakovať Pánovi. - Na prosbu ľudu odpovedajú kňazi. Do Pánovho chrámu, do nádvoria Izraelitov môžu vstúpiť len "spravodliví", t. j. príslušníci vyvoleného národa a tí, čo už žijú podľa Pánovho zákona. Pohania nesmeli vstúpiť do nádvoria Izraelitov (Ž 15,2; 24,4).) 21

Ďakujem ti, že si ma vyslyšal
a že si ma zachránil.

22

Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.

(*) ("Kameň, čo stavitelia zavrhli" atď., príslovie, ktorým sa chce povedať, že Pán si vyvolil tento malý a slabý národ, ktorým všetci opovrhujú a šliapu po ňom, a urobil z neho "uholný kameň", základný kameň svojho kráľovstva na zemi. Na ňom bude spočívať aj stavba mesiášskeho kráľovstva, ktoré sa rozšíri po celom svete. A Izrael bude v ňom najdôležitejším činiteľom (Ž 87,1; Iz 2,3; 14,1; 45,14 atď.; Jer 51,26), z neho sa narodí Mesiáš. Ježiš Kristus použil tieto slová o sebe samom (Mt 21,42-44 a paral.; porov. tiež Sk 4,11; Ef 2,20 n.; 1 Pt 2,7) proti vtedajšiemu židovskému pokoleniu.) 23

To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná.

24

Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.

25

Pane, spas ma;
Pane, daj mi úspech.

26

Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Požehnávame vás z domu Pánovho.

27

Boh, Pán, je naším svetlom.
Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami
až k rohom oltára.

(*) ("Boh, Pán, je naším svetlom" (Nm 6,25; Ž 6,7).) 28

Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam;
ty si môj Boh, velebím ťa.

29

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

(*) (Žalm je mesiášsky, Ježiš Kristus cituje 22. a 23. verš tohto žalmu o sebe (Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17) a aj sv. Peter so sv. Pavlom svedčia, že sa spomenuté verše splnili na Ježišovi (Sk 4,11; Rim 9,32; 1 Pt 2,7). Keď Ježiš na Kvetnú nedeľu slávnostne vstupoval do Jeruzalema, sami Židia mu privolávali slová 25. a 26. verša tohto žalmu (Mt 21,9).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 110)   Dopredu (Ž 119)

Obsah