Z120-134

Túžba za pokojom

1

Pútnická pieseň.
K Pánovi som volal vo svojom súžení
a on ma vyslyšal.
2

Osloboď ma, Pane, od lživých perí
a od ľstivého jazyka.

 3

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť,
ty jazyk podvodný?

 4

Ostré šípy bojovníka
a rozpálené uhlíky z borievčia.

 (*) (Žalmista sa v duchu obracia na svojich odporcov. Opytuje sa ich, aký trest ich zastihne od Pána? Odpoveď máme v nasledujúcom verši: "Ostré šípy bojovníka", čiže istá smrť, a "rozpálené uhlíky z borievčia", teda veľmi silný, trvalý oheň.)
5

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu
a bývam v stánkoch kedarských.

 (*) ("Mosoch a Kedar" sú len metafora na označenie ukrutných cudzincov. Kde skutočne žalmista býva, nevedno. "Mosoch" bol kmeň, ktorý býval v okolí dnešného Čierneho mora (pozri Gn 10,2). "Kedar" bol kočovný kmeň v sýrsko-arabskej púšti (Gn 25,13).) 6

Už pridlho žijem s tými,
čo nenávidia pokoj.

 7

Ale ja som za pokoj;
no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

 (*) (Nadpis "Pútnická pieseň", dosl. pieseň výstupov - "šir hamma 'álôt", označuje okolnosť, pri ktorej sa žalm spieval. Tento nadpis majú aj nasledujúce žalmy 120 - 134. "Piesne výstupov" boli pútnické piesne, ktoré izraelskí pútnici spievali za cesty do Jeruzalema. Niektoré z piesní sú staršie, iné vznikli práve pre tento cieľ. Zozbierané do jedného zväzočku tvoria tzv. "Malý žaltár" pútnikov. Iní myslia, že tieto žalmy vznikli pri návrate z babylonského zajatia, keď jednotlivé izraelské kmene vstupovali do vlasti. 120. žalm opisuje nešťastie toho, čo žije ďaleko od Jeruzalema.)

Strážca ľudu

1

Pútnická pieseň.
Svoj zrak upieram na vrchy:
príde mi odtiaľ pomoc?

 (*) (Izraeliti sa modlievali obrátení k svätyni. Pri modlitbe zdvíhali ruky. Keď išlo o vzdialenejších veriacich, tak sa obracali smerom k Júdskym horám, kde bol Jeruzalem.) 2

Pomoc mi príde od Pána,
ktorý stvoril nebo i zem.
3

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela,
nezdriemne ten, čo ťa stráži.

 4

Nedrieme veru, ani nespí
ten, čo stráži Izraela.
5

Pán ťa stráži,
Pán je tvoja záštita
po tvojej pravici.

 6

Za dňa ťa slnko nezraní
ani mesiac za noci.

 (*) ("Za dňa ťa slnko nezraní" (porov. 2 Kr 4,19; Jdt 8,3), "ani mesiac za noci" - orientálci aj dnes pripisujú niektoré choroby vplyvu mesiaca; iní myslia na nočný chlad (porov. Gn 31,40).) 7

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého;
Pán ti bude chrániť život.

 8

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod
odteraz až naveky.

 (*) (Nadpis je ten istý ako v žalme predchádzajúcom. Žalm vystihuje city tých, čo sa vybrali na cestu do Jeruzalema.)

Sväté mesto Jeruzalem

1

Dávidova pútnická pieseň.
Zaradoval som sa, keď mi povedali:
"Pôjdeme do domu Pánovho."

 2

Naše nohy už stoja
v tvojich bránach, Jeruzalem.
3

Jeruzalem je vystavaný ako mesto
spojené v jeden celok.

 (*) (Kto prvýkrát prišiel do Jeruzalema, musel obdivovať jeho veľkoleposť. "Mesto spojené v jeden celok", dosl. "mesto vybudované, pospájané navzájom v jeden celok", totižto Jeruzalem bolo mesto súvislé, jeho domy stáli jeden popri druhom, a jednotné.) 4

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove,
aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

 5

Lebo sú tam súdne stolice,
stolice domu Dávidovho.

 (*) (Inou prednosťou Jeruzalema je, že v ňom býval kráľ a tam mal sídlo aj najvyšší izraelský súd.)
6

Pre Jeruzalem proste o pokoj:
"Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

 7

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb
a istota v tvojich palácoch."
8

Kvôli svojim bratom a priateľom
budem hovoriť: "Pokoj s tebou!"

 9

Kvôli domu Pána, nášho Boha,
budem prosiť o šťastie pre teba.

 (*) (Pútnici žiadajú pokoj a šťastie Jeruzalemu a najmä chrámu, ale to všetko žiadajú vlastne sebe a pre seba.)

Pán - opora ľudu

1

Pútnická pieseň.
Oči dvíham k tebe,
čo na nebesiach prebývaš.
2

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov,
ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,
tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha,
kým sa nezmiluje nad nami.
3

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami,
lebo už máme dosť pohŕdania;

 4

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov
a pohŕdania pyšných.

 (*) (O nadpise pozri poznámku k 120. žalmu.)

Naša pomoc v mene Pánovom

1

Dávidova pútnická pieseň.
Keby sa nás Pán nebol ujal,
nech to povie Izrael,

 2

keby sa nás Pán nebol ujal,
keď ľudia povstali proti nám,

 3

vari by nás živých boli prehltli,
keď proti nám blčala ich zúrivosť.

 4

Vari by nás bola voda zaliala
a riava sa prevalila cez nás.

 5

Vari by sa boli prevalili cez nás
rozbúrené vody.
6

Nech je velebený Pán,
že nás nevydal ich zubom za korisť.

 (*) (Žalmista dvoma metaforami rozbúreného potoka a zveri, ktorá lačno požiera korisť, opisuje nebezpečenstvo a svoju slabosť.) 7

Naša duša unikla ako vtáča
zo siete poľovníkov.
Slučka sa roztrhla
a my sme na slobode.

 (*) (O aké nebezpečenstvo šlo, nevedno.)
8

Naša pomoc v mene Pánovom,
ktorý stvoril nebo i zem.

 (*) (O nadpise pozri poznámku k 120. žalmu.)

Pán - ochranca svojho ľudu

1

Pútnická pieseň.
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion:
nehýbe sa, trvá naveky.

 (*) (O vrchu Sion Boh často sľubuje, že sa nepohne (Iz 2,2; Mich 4,1; Ž 68,17).)
2

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem,
tak je Pán okolo svojho ľudu
odteraz až naveky.

 (*) (Jeruzalem, ako je známe, bol postavený na vrchu a zovšadiaľ, okrem severu, mal skvelú hradbu vrchov.) 3

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých,
aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.
4

Pane, dobre rob dobrým
a tým, čo majú srdce úprimné.

 5

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú,
Pán so zločincami zavrhne.
Pokoj nad Izraelom!

 (*) (Žalm je výzvou k ľudu, aby dúfal v Pána aj uprostred ťažkých skúšok, ktoré doliehajú na vyvolený národ.)

V Bohu je radosť a nádej

1

Pútnická pieseň.
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.

 2

Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
"Veľké veci urobil s nimi Pán."

 3

Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.
4

Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.

 (*) ("Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu" - južná čiastka Palestíny, Negeb, je z väčšej čiastky roka spálená, pustá, bez života. Ale razom oživne a zazelená sa bujným rastlinstvom, keď prídu jesenné dažde, ktoré všetko ovlažia, rozmočia pôdu a korytá vyschnutých riek naplnia vodou.) 5

Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.
6

Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.

 (*) (Žalm isto vznikol po návrate z babylonského zajatia. Dokazujú to úvodné slová žalmu: "Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov." Tí, čo sa vrátili v prvom transporte (za Zorobábela, hneď po r. 538) zo zajatia, museli vo vlasti mnoho skusovať. Pomery vo vlasti nie sú najlepšie a väčšia čiastka národa je ešte v zajatí. Žalm vystihuje toto položenie izraelského národa a obsahom sa podobá žalmu 85, ktorý je tiež z časov návratu z babylonského zajatia.)

Bez Pána je márna námaha

1

Šalamúnova pútnická pieseň.
Ak Pán nestavia dom,
márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto,
nadarmo bdejú jeho strážcovia.
2

Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci,
vy, čo jete ťažko zarobený chlieb;
lebo on dáva svojim miláčkom spánok.
3

Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia,
jeho odmenou je plod lona.

 4

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke,
tým sú vám synovia z mladých liet.

 5

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil:
neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

 (*) (Všetko šťastie a zdar závisí od Božieho požehnania.)

Rodinný pokoj v Pánovi

1

Pútnická pieseň.
Blažený každý, čo sa bojí Pána
a kráča po jeho cestách.
2

Budeš jesť z práce svojich rúk;
budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

 3

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič
vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy
okolo tvojho stola.
4

Veru, tak bude požehnaný muž,
ktorý sa bojí Pána.

 5

Nech ťa žehná Pán zo Siona,
aby si videl šťastie Jeruzalema
po všetky dni svojho života,

 6

aby si videl synov svojich synov.
Pokoj nad Izraelom!

 (*) (Tieto verše sa zdajú byť liturgickým požehnaním. Pútnikom, čo spievali túto pieseň, kňaz požehnal a žičil im, aby ich Pán požehnal tak, ako prisľúbil svojim ctiteľom. Šťastie, dlhý život, početné potomstvo zodpovedajú prísľubom za verné plnenie Božích príkazov (Lv 26,9; Dt 28,4 n.).)

Obnovená dôvera utláčaného ľudu

1

Pútnická pieseň.
Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
nechže povie Izrael:

 2

Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
a nič nezmohli proti mne.

 (*) ("Od mladosti", od časov, čo semeno Abraháma vyrástlo na národ, teda od časov egyptského otroctva, cez dlhú a ťažkú dobu sudcov a kráľov, až po prítomné časy (Iz 27,12-13; Jer 2,2; 3,3; Ez 14,4; Oz 2,15; 11,1 n. atď.) Izraelitov prenasledovali. V dejinách Izraela nájdeme málo pokojných rokov.) 3

Po mojom chrbte orali oráči,
ťahali dlhé brázdy.

 4

Ale spravodlivý Pán
rozsekal postroje hriešnikov.
5

Nech s hanbou ustúpia
všetci, čo nenávidia Sion.

 6

Nech sú sťa tráva na streche,
čo uschne prv, ako ju skosia.

 (*) (V Palestíne sú strechy rovné. Vyložené sú buď kameňom, alebo, čo je častejšie, vysypané hlinou. Po dažďoch, za jarných dní narastie na strechách burina. No potom rýchlo vyschne.) 7

Kosec si ňou nenaplní hrsť,
ani viazač snopov náručie.

 (*) (Sion bol symbolom Zákona, daného izraelskému ľudu. Aj v týchto slovách sa uplatňuje židovská výlučnosť, idea vyvoleného národa.) 8

A čo idú okolo, nezavolajú:
"Pán vás požehnaj;
žehnáme vás v mene Pánovom."

Volanie z hlbín

1

Pútnická pieseň.
Z hlbín volám k tebe, Pane;

 2

Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch
k mojej úpenlivej prosbe.

 (*) (Žalmista prosí Pána, aby vypočul jeho hlas, jeho prosbu, keď volá k nemu "z hlbín". Ako vysvitá z ďalších veršov, ide o hriech, nie o tresty. Hriechy sú tou hlbočinou, v ktorej sa žalmista topí.)
3

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť,
Pane, kto obstojí?

 4

Ale ty si milostivý
a my ti chceme v bázni slúžiť.

 (*) (Pán odpúšťa naše hriechy, aby sa mu potom "v bázni slúžilo" (porov. Rim 2,4).) 5

Spolieham sa na teba, Pane,
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;

 6

moja duša očakáva Pána
väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu

7

nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo
a hojné vykúpenie.

 8

On sám vykúpi Izraela
zo všetkých jeho neprávostí.

 (*) (Žalm je 6. z kajúcich žalmov; modlievame sa ho často, najmä v hodinkách za mŕtvych.)

Detská dôvera v Pána

1

Dávidova pútnická pieseň.
Pane, moje srdce sa nevystatuje,
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
2

Ale ja som svoju dušu
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
3

Dúfaj, Izrael, v Pána
odteraz až naveky.

 (*) (Žalmista, rozcítený a naplnený zbožnosťou voči Pánovi, zrieka sa hĺbania veľkých a neprístupných právd. Uspokojený a utíšený sa odovzdáva do Božej opatery ako dieťa, keď odpočíva na lone svojej matky. Obsah tohto žalmu nám pripomína slová sv. Augustína, ktorý po svojich trpkých životných skúškach zvolal: "Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe" (Vyznania 1,1, PL 32,661).)

Božie prisľúbenie Dávidovmu domu

1

Pútnická pieseň.
Pane, pamätaj na Dávida
a na jeho veľkú ochotu,

 2

že prisahal Pánovi
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

 (*) ("Mocný Jakubov" je pomenovanie Boha (Gn 49,24; Iz 49,26; 60,16).)
3

"Do príbytku svojho domu nevkročím,
ani sa neuložím na svoje lôžko;

 (*) (2 Sam 7,1-2; 1 Krn 17,1.) 4

svojim očiam nedoprajem spánku
ani svojim viečkam zdriemnutia,

 5

kým nenájdem miesto pre Pána,
príbytok pre mocného Jakubovho Boha."
6

Počuli sme, že archa je v Efrate,
a našli sme ju na jaarských nivách.

 (*) ("Počuli sme, že archa je v Efrate" - keď mal Dávid preniesť archu zmluvy z Kirjatiarimu na Sion, zvesť o tom sa rozšírila po jeho kráľovstve. Počuli totižto, že je neďaleko Betlehema, odkiaľ pochádzal Dávid, v kraji Efrata. V žalme sa hovorí: "Našli sme ju na jaarských nivách", čo je to isté ako Kirjatiarim. Odtiaľ Dávid preniesol v slávnostnom sprievode archu na Sion (1 Sam 7,1; 2 Sam 6,2).) 7

Vstúpme teda do Pánovho príbytku
a padnime k podnožke jeho nôh.
8

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.

 (*) (Slová sú známe už z Mojžišových čias. Izraeliti sa ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala na cestu po púšti (Nm 10,35.36; Ž 68,2). Odteraz už nebude putovať z miesta na miesto, lebo odvtedy, čo ju odniesli zo Šíla (1 Sam 4,3 n.), nemala pevný príbytok.) 9

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti
a tvoji svätí nech plesajú.

 10

Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
11

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
"Potomka z tvojho rodu
posadím na tvoj trón.

 (*) ("Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou"- tieto slová sú paralelné so slovami 2. verša. Vzťahujú sa na Boží sľub, ktorý dal Pán Dávidovi skrze proroka Nátana v čase, keď Pán odkázal, aby mu Dávid nestaval chrám (2 Sam 7,5-16; Ž 89,4-5.29-38).) 12

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť
na tvojom tróne naveky."
13

Lebo Pán si vyvolil Sion,
želal si mať ho za svoj príbytok:

 14

"To je miesto môjho odpočinku naveky;
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
15

Štedro požehnám jeho komory,
chlebom nasýtim jeho chudobných.

 16

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy
a svätí budú plesať v radosti.
17

Tu Dávidovej moci dám vypučať,
svojmu pomazanému pripravím svetlo.

 (*) (Tento verš sa nedá vysvetliť inakšie ako o Mesiášovi. Tak ho chápe celá katolícka tradícia.) 18

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,
no na jeho hlave zažiari diadém."

 (*) (Na hlave mesiášskeho kráľa bude naveky žiariť Pánov "diadém". Mesiáš bude kráľom Izraela.)

Pôvab bratskej zhody

1

Dávidova pútnická pieseň.
Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.

 2

Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
čo steká na okraj jeho rúcha.

 (*) ("Na Áronovu bradu" - veľkňaza posviacali tak, že mu vyliali olej na hlavu (Ex 30,30).) 3

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.
Tam Pán udeľuje požehnanie
a život naveky.

 (*) (Žalmista dvoma metaforami opisuje požehnanie bratskej svornosti: 1. svornosť je ako olej, ktorý pomaly steká z hlavy na bradu a odtiaľ na celý odev. 2. svornosť je ako rosa, ktorá padá za rána na Sion.)

Večerná modlitba v chráme

1

Pútnická pieseň.
Zvelebujte Pána,
všetci služobníci Pánovi,
čo bdiete v noci v dome Pánovom.

 (*) ("Služobníci Pánovi" sú kňazi a leviti (Dt 10,8).) 2

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni
a zvelebujte Pána.
3

Nech ťa žehná Pán zo Siona,
ktorý stvoril nebo i zem.

 (*) (Žalm je posledný a najkratší z tzv. "piesní výstupov" alebo pútnických piesní.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 119)   Dopredu (Ž 135)

Obsah