Z133

Pôvab bratskej zhody

1

Dávidova pútnická pieseň.
Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.

2

Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
čo steká na okraj jeho rúcha.

(*) ("Na Áronovu bradu" - veľkňaza posviacali tak, že mu vyliali olej na hlavu (Ex 30,30).) 3

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.
Tam Pán udeľuje požehnanie
a život naveky.

(*) (Žalmista dvoma metaforami opisuje požehnanie bratskej svornosti: 1. svornosť je ako olej, ktorý pomaly steká z hlavy na bradu a odtiaľ na celý odev. 2. svornosť je ako rosa, ktorá padá za rána na Sion.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 132)   Dopredu (Ž 134)

Obsah