Z135-136

Oslava Pána divotvorcu

1

ALELUJA.
Chváľte meno Pánovo,
chváľte ho, služobníci Pánovi,

(*) (Porov. Ž 134,1.) 2

ktorí ste v dome Pánovom
a na nádvoriach domu nášho Boha.

3

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý;
ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;

4

veď si Pán vyvolil Jakuba,
Izraela za svoje vlastníctvo.

(*) (Izraelský ľud sa viac ráz nazýva "vlastníctvo" (Dt 7,6), vec, ktorá je zvláštnym spôsobom Pánova (Ex 19,5; Dt 14,2; 26,18).)
5

Ja viem, že Pán je veľký,
že náš Boh je nad všetkými bohmi.

(*) ("Že náš Boh je nad všetkými bohmi"- nanajvýš možno pripustiť, že žalmista hovorí za pohanov, akoby povedal: Pán je aj nad tými, ktorých pohania považujú za bohov (porov. Ž 97,9), ale v skutočnosti nie sú ničím (15-18).) 6

Čokoľvek Pán chce,
urobí na nebi i na zemi,
v mori a vo všetkých priepastiach.

7

Od kraja zeme privádza oblaky,
bleskami vyvoláva dážď,
zo svojich komôr vypúšťa vetry.

(*) (Blesky oznamujú blížiacu sa búrku a sprevádzajú ju - "bleskami vyvoláva dážď" (Gn 7,11; 28,17; Iz 40,22; Jób 26,11; Ž 24,2; 29,3; Zach 10,1 n. atď.).)
8

On pobil prvorodených Egypta,
ľudí aj zvieratá.

9

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky
proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.

10

On porazil mnohé národy
a pozabíjal mocných kráľov:

11

Sehona, kráľa amorejského,
a Oga, kráľa Bášanu,
a všetkých kráľov kanaánskych.

12

A ich krajinu dal do dedičstva,
do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.

13

Pane, tvoje meno trvá večne;
tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.

14

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu
a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.

15

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.

16

Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.

17

Majú uši, ale nepočujú,
nie sú schopné ani dýchať ústami.

18

Nech sú im podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.

(*) (Porov. Ž 115,4-8.)
19

Dom Izraelov, zvelebuj Pána;
dom Áronov, zvelebuj Pána.

20

Dom Léviho, zvelebuj Pána;
všetci bohabojní, zvelebujte Pána.

(*) (Porov. Ž 118,1-4.)
21

Nech je zvelebený Pán zo Siona,
čo sídli v Jeruzaleme.
ALELUJA.

Veľkonočný chválospev

1

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

2

Oslavujte Boha nad bohmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

(*) (Slová "Boh nad bohmi,… Pán nad pánmi" sú hebraizmy ako "Boh vedomostí", čo je to isté ako najmúdrejší Boh atď., teda jediný Boh, najvyšší Pán.) 3

Oslavujte Pána nad pánmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

4

On jediný koná veľké zázraky,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

5

On múdro stvoril nebesia,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

6

On rozprestrel zem nad vodami,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

7

On stvoril veľké svetlá,
lebo jeho milosrdenstvo je večné:

8

slnko, aby panovalo vo dne,
lebo jeho milosrdenstvo je večné,

9

mesiac a hviezdy, aby panovali v noci,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

10

On pobil egyptských prvorodencov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

11

On vyviedol Izraela spomedzi nich,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

12

mocnou rukou a vystretým ramenom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

13

On rozdelil Červené more na dve časti,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

14

A Izraela previedol jeho stredom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

15

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

(*) (Žalmista hovorí dosl., že "zhodil faraóna i jeho vojsko".)
16

On previedol svoj ľud cez púšť,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

17

On pobil význačných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

18

A pozabíjal mocných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

19

Sehona, kráľa amorejského,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

20

a Oga, kráľa Bášanu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

21

a ich krajinu dal za dedičstvo,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;

22

za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

23

On pamätal na nás v našom ponížení,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

24

A oslobodil nás od našich nepriateľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

25

On dáva pokrm každému stvoreniu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

26

Oslavujte Boha nebies,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

(*) (Je možné, že žalmista slovom "poníženie" chce naznačiť najväčšie poníženie izraelského národa, babylonské zajatie.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 134)   Dopredu (Ž 137)

Obsah