Z146-147

Blažení tí, čo dúfajú v Pána

1

ALELUJA.
Chváľ, duša moja, Pána;

 2

celý život chcem chváliť Pána,
svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.
3

Nespoliehajte sa na kniežatá
ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.

 4

Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme;
v ten deň padnú ich plány.
5

Blažený, komu pomáha Boh Jakubov,
kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.

 (*) ("Boh Jakubov" je Pán, Boh, ktorý patriarchovi Jakubovi a jeho pokoleniu preukázal mnoho dobrodení (Gn 28,15; 31,3; 32,28; 46,4; Ž 33,12; 144,15 atď.).) 6

On stvoril nebo i zem,
more a všetko, čo je v ňom.
On zachováva vernosť naveky,

 7

utláčaným prisudzuje právo,
hladujúcim dáva chlieb.
Pán vyslobodzuje väzňov,

 8

Pán otvára oči slepým,
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých.

 (*) ("Pán otvára oči slepým" - to sa dá chápať doslova, ale tiež v prenesenom slova zmysle: Pán naúča ľudí dobru a vedie k pokániu (Dt 28,29; Jób 12,25; Iz 29,18; 35,5).) 9

Pán ochraňuje cudzincov,
ujíma sa siroty a vdovy,
ale hatí cesty hriešnikov.
10

Pán bude kraľovať naveky;
tvoj Boh, Sion,
z pokolenia na pokolenie.

 (*) (Týmto žalmom sa začína skupina žalmov (146 - 150), ktoré sa volajú aj "malým Halelom" (pozri Ž 113). Obsahom všetkých nasledujúcich žalmov je Pánova chvála. Každý žalm sa v hebrejskom texte začína a končí "Aleluja - Chváľte Pána".)

Pánova moc a dobrota

1

ALELUJA.
Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha,
lebo je milé hlásať jeho slávu.
2

Pán stavia Jeruzalem
a zhromažďuje roztratených Izraelitov.

 (*) ("Stavia Jeruzalem" naznačuje, že žalm vznikol, keď exulanti po návrate zo zajatia obnovovali sväté mesto.) 3

Uzdravuje skľúčených srdcom
a obväzuje ich rany.

 4

On pozná počet hviezd
a každú volá po mene.

 5

Veľký je náš Pán a veľmi mocný,
jeho múdrosť je nesmierna.

 6

Tichých sa Pán ujíma,
ale hriešnikov ponižuje až po zem.
7

Prespevujte Pánovi piesne oslavné,
na citare hrajte nášmu Bohu.

 8

On zaťahuje nebo oblakmi
a zemi pripravuje dážď.
Na vrchoch dáva pučať tráve
aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku.

 9

Potravu dáva ťažnému dobytku
i mladým havranom, čo k nemu krákajú.

 (*) (Žalmista spomína "mladé havrany". V minulosti bola všeobecná mienka, že havrany vyhadzujú svoje mláďatá z hniezda. Pán sa stará o všetko, čo stvoril.) 10

V sile koňa nemá potechu
ani záľubu v mužovi svalnatom.

 (*) (Pán chce, aby sa aj človek naň spoliehal.) 11

Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja,
a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.
12

Chváľ, Jeruzalem, Pána,
oslavuj, Sion, svojho Boha.
13

Lebo upevnil závory tvojich brán
a požehnal tvojich synov v tebe.

 (*) (Pán "upevnil závory tvojich brán", tieto slová naznačujú, že mesto je obnovené a že Izraeliti žijú v istote, pokoji a blahobyte (Neh 2,11 -7,3), keď vzniká druhá časť žalmu.) 14

Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam,
sýti ťa najlepšou pšenicou.

 15

Svoj rozkaz na zem zosiela;
rýchlo sa šíri jeho slovo.

 16

Sneh dáva ako vlnu,
rozsýpa srieň ako popol.
17

Kamenec spúšťa ako omrvinky;
ktože vydrží v jeho mraze?

 18

Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo;
keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.

 (*) (Na Božie slovo prichádza sneh, srieň, kamenec, mráz. Lež na jeho jediné slovo sa rozpúšťa sneh a ľad a prichádza jar (Jób 37,6 n.; 38,29 n.; Iz 1,18). Možno to chápať ako metaforu, ktorou chcel žalmista naznačiť, ako rýchlo Pán zmenil osud svojho ľudu.) 19

On svoje slovo zvestuje Jakubovi,
svoje zákony a prikázania Izraelovi.

 20

Neurobil tak iným národom,
nezjavil im svoje zámery.
ALELUJA.

 (*) (Vulgáta rozdeľuje tento žalm na dva: 146 a 147.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 145)   Dopredu (Ž 148)

Obsah