Z147,12-20
12

Chváľ, Jeruzalem, Pána,
oslavuj, Sion, svojho Boha.
13

Lebo upevnil závory tvojich brán
a požehnal tvojich synov v tebe.

 (*) (Pán "upevnil závory tvojich brán", tieto slová naznačujú, že mesto je obnovené a že Izraeliti žijú v istote, pokoji a blahobyte (Neh 2,11 -7,3), keď vzniká druhá časť žalmu.) 14

Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam,
sýti ťa najlepšou pšenicou.

 15

Svoj rozkaz na zem zosiela;
rýchlo sa šíri jeho slovo.

 16

Sneh dáva ako vlnu,
rozsýpa srieň ako popol.
17

Kamenec spúšťa ako omrvinky;
ktože vydrží v jeho mraze?

 18

Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo;
keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.

 (*) (Na Božie slovo prichádza sneh, srieň, kamenec, mráz. Lež na jeho jediné slovo sa rozpúšťa sneh a ľad a prichádza jar (Jób 37,6 n.; 38,29 n.; Iz 1,18). Možno to chápať ako metaforu, ktorou chcel žalmista naznačiť, ako rýchlo Pán zmenil osud svojho ľudu.) 19

On svoje slovo zvestuje Jakubovi,
svoje zákony a prikázania Izraelovi.

 20

Neurobil tak iným národom,
nezjavil im svoje zámery.
ALELUJA.

 (*) (Vulgáta rozdeľuje tento žalm na dva: 146 a 147.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 146)   Dopredu (Ž 148)

Obsah