Z148-150

Chválospev o Bohu Stvoriteľovi

1

ALELUJA.
Chváľte Pána z nebies,
chváľte ho na výsostiach.

 2

Chváľte ho, všetci jeho anjeli;
chváľte ho, všetky nebeské mocnosti;
3

chváľte ho, slnko a mesiac;
chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé;

 4

chváľte ho, nebies nebesia
a všetky vody nad oblohou.
5

Nech chvália meno Pánovo,
lebo na jeho rozkaz boli stvorené.

 6

Založil ich navždy a naveky;
vydal zákon, ktorý nepominie.
7

Chváľ Pána, tvorstvo pozemské:
obludy morské a všetky hlbiny,

 (*) (Pánova chvála má začať na nebesiach. Pána majú chváliť v prvom rade nadzemské bytosti, anjeli. Anjeli sa volajú aj "nebeské mocnosti" alebo nebeské "voje" (Ž 33,6 atď.).) 8

oheň, kamenec, sneh a dym,
víchrica, čo jeho slovo poslúcha,

 9

vrchy a všetky pahorky,
ovocné stromy a všetky cédre,

 10

divá zver a všetok dobytok,
plazy a okrídlené vtáctvo.
11

Králi zeme a všetky národy,
kniežatá a všetci zemskí sudcovia,

 12

mládenci a panny,
starci a junáci

 13

nech chvália meno Pánovo,
lebo iba jeho meno je vznešené.

Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia

14

a svojmu ľudu dáva veľkú moc.
Je chválou všetkým svojim svätým,
synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.
ALELUJA.

 (*) (Všetko tvorstvo má chváliť Pána aj kvôli Izraelu, ktorý Pán vyslobodil z poddanstva, dal mu veľkú moc - dosl. "povýšil jeho roh" (Ž 18,3; 75,11 atď.) - a spojil sa s ním úzkym zväzkom zmluvy.)

Plesanie svätých

1

ALELUJA.
Spievajte Pánovi pieseň novú;
jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.

 (*) (Zhromaždenie svätých môže označovať všetkých Izraelitov napospol a môže byť pomenovaním nejakej náboženskej slávnosti, ktorá sa konala v chráme (Ž 148,14).) 2

Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa,
synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom.

 3

Nech oslavujú jeho meno tancom,
nech mu hrajú na bubne a na citare.

 (*) ("Tanec" patril k bohoslužobným úkonom. Vo Svätom písme máme o tom neraz zmienku (Jer 31,4; pozri aj 2 Sam 6,14; Sdc 11,34; Ž 87,7 atď.).) 4

Lebo Pán miluje svoj ľud
a tichých venčí víťazstvom.
5

Nech svätí jasajú v sláve,
nech sa veselia na svojich lôžkach.

 (*) (Izraeliti sa majú radovať z víťazstva, majú sa tešiť v pokoji a istote -"nech sa veselia na svojich lôžkach" - veď bolo dosť utrpenia, dosť sĺz za dlhých nocí trpkej nevoľnosti (Ž 4,5; 6,6; porov. aj Ž 43,9; Iz 30,29; Oz 7,14 atď.).) 6

Oslavu Boha nech majú na perách
a v rukách meč dvojsečný,

 (*) (Porov. Neh 4,10-11; pozri aj 2 Mach 15,27, kde sa cituje 6. verš tohto žalmu.) 7

aby sa pomstili na pohanoch
a potrestali národy,

 8

aby ich kráľom nasadili putá
a ich veľmožom železné okovy

 9

a aby ich súdili podľa písaného práva.
Všetkým jeho svätým to bude na slávu.
ALELUJA.

 (*) (Izrael bude nástrojom Božej spravodlivosti, bude však aj nositeľom spásy pre všetky národy. A to mu bude na slávu.)

Chváľte Pána

1

ALELUJA.
Chváľte Pána v jeho svätyni,
chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

 (*) ("Chváľte Pána v jeho svätyni", rozumej v pozemskom chráme. Teda ľudia majú chváliť Pána. - "Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe", čiže v nebeskom chráme, v nebi. Pána majú chváliť aj anjeli a všetko, čo je v nebi (pozri Ž 148,2-6).) 2

Chváľte ho za jeho činy mohutné,
chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.
3

Chváľte ho zvukom poľnice,
chváľte ho harfou a citarou.

 4

Chváľte ho bubnom a tancom,
chváľte ho lýrou a flautou.

 (*) (U Izraelitov ako aj u iných semitských národov bol tanec dôležitým náboženským prejavom.) 5

Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi,
chváľte ho jasavými cimbalmi;
všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
ALELUJA.

 (*) (Tento žalm je doxológiou, záverečným chválospevom nielen k 5. knihe žalmov, ale aj k celému Žaltáru. - Obsahovo sa podobá 148. žalmu.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 147)   Dopredu (Prís 1)

Obsah